Skladanie výkresov
Na jednoduchšie prenášanie a uskladňovanie výkresov v archívoch sa skladajú kópie väčších formátov na veľkosť A4, a to harmonikovite na dĺžku i na výšku tak, aby pečiatka ostala na prednej strane.
Obr. 1.2 Skladanie normalizovaných výkresov: a – skladanie na dĺžku, b – skladanie na výšku
2.1.4. Mierky pre strojnícke kreslenie
Obrazce na strojníckych výkresoch sa kreslia podľa zložitosti, rozmerov a dôležitosti, v skutočnej veľkosti, teda v mierke 1:1, alebo sa zmenšujú, resp. zväčšujú tak, aby sa zabezpečila dobrá čitateľnosť a zreteľnosť výkresu.
Mierky pre zväčšovanie sú: 2:1, 5:1, 10:1, 20:1, 50:1, 100:1.
Mierky pre zmenšovanie sú: 1:2, 1:5, 1:10, 1:20, 1:50, 1:100. Občas sa používajú ešte 1:2,5, 1:15 (pre kovové konštrukcie), 1:25 (pre dispozičné výkresy, stavbu lodí, pre výkresu potrubia).
Na výkresoch sa označuje mierka s písmom M, napr. M 1:2 (v rubrike popisového poľa sa M vynecháva). Pri použití viacerých mierok sa tieto mierky pripíšu (okrem hlavnej mierky) nad každým obrazcom i do popisového poľa (hlavná mierka prvá a výraznejšie).
2.1.5. Druhy a hrúbky čiar
Čiary, ktoré sa používajú na vyhotovenie strojníckych výkresov, majú rôzny význam a určuje ich STN 01 3005. Príslušné rozdelenie čiar aj s príkladmi ich použitia sú v tab. 2.1.
O hrúbke čiar rozhoduje veľkosť a zložitosť obrazca, druh a účel výkresu, ale aj mierka.
Druhy čiar, ich hrúbky a použitie Tab. 2.1
|
Označenie, hrúbka (mm) |
Druh, názov |
Pomerná hrúbka |
Použitie |
|
A |
plná hrubá |
1 |
viditeľné obrysy (aj rezaných plôch), hrany, vrcholové kružnice ozubených kolies |
|
0,4; 0,6; 0,8; 1 |
|||
|
B |
plná tenká |
1/4 |
kótovacie, vynášacie a iné pomocné čiary, šrafovanie, obrazy pootoč. prierezov, neurčité prieniky a hrany, susedné súčiastky, ohyby na rozvinutých plochách, závity, žliabkovanie hriadeľov, pätné kruž. ozuben. kolies, uhlopriečky rovin. plôch |
|
0,1; 0,2; 0,2; 0,2 |
|||
|
C
0,1; 0,2; 0,2; 0,2 |
plná tenká voľnou rukou |
1/4 |
prerušenia kreslených tvarov, obmedzenia čiast. pohľadov a rezov |
|
D |
čiarkovaná stredná |
1/2 |
neviditeľné obrysy a hrany |
|
0,2; 0,4; 0,4; 0,6 |
|||
|
E |
bodko-čiarkovaná tenká |
1/4 |
osi a rozstupové kružnice, krajné polohy pohyblivých častí |
|
0,1; 0,2; 0,2; 0,2 |
|||
|
F |
bodkočiarko-vaná hrubá a tenká |
1 (i viac) a 1/4 |
roviny rezov (začiatok a koniec čiary 0,4; 0,6; 0,8; 1; stred čiary 0,1; 0,2; 0,1; 0,2) |
|
0,4; 0,6;, 0,8; 1 0,1; 0,2; 0,2; 0,2 |
|||
|
G |
bodkočiarko-vaná stredná |
1/2 |
obrysy častí pred rovinou rezu, úprava časti povrchu, prikreslenie rozvinutých častí |
|
0,2, 0,4; 0,4; 0,6 |
2.1.6. Popisovanie výkresov
Na zapisovanie kót, rôznych značiek, poznámok a symbolov, ako aj na vyplňovanie popisových polí a kusovníkov, sa používa technické písmo obyčajne veľkej latinskej abecedy a arabské, resp. rímske číslice.
Veľkosť písma pre strojnícke výkresy podľa STN 01 3006 Tabuľka 2.2
|
Výška písma h (mm) |
||||||||||||||||
|
Pred- nosná |
- |
- |
2,5 |
- |
3,5 |
- |
5 |
- |
7 |
- |
10 |
- |
- |
- |
- |
- |
|
Dopln- ková |
1,8 |
(2) |
- |
(3) |
- |
(4) |
- |
(6) |
- |
(8) |
- |
(12) |
14 |
(16) |
20 |
(25) |
|
Výška 1,8 mm sa má používať obmedzene. Výšky v zátvorkách sa neodporúčajú. |
||||||||||||||||
Veľkosť písma sa volí vždy taká, aby bol popis výkresov aj po jeho zmenšení či reprodukcii dobre čitateľný. Pritom sa má pre strojnícke výkresy prednostne používať kolmé písmo strednej šírky. Tvar, veľkosť, výšku, hrúbku, sklon, hustotu a riadkovanie technického písma latinskej, gréckej i ruskej abecedy ako aj arabských i rímskych číslic, určuje STN 01 0451.
|
A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 I III IV VI VIII IX a b c d e f g h i j k l m n o p r s t u v w x y z Á Ž Ü Ö ü ö [ ( ? ! , : ; „ “ + ± x ) ] % < > ≈ √ ∫ Æ 2° 01¢ 1² & |
|
|
|
A B G D E Z H Q I K L N Ξ Π Σ Τ Υ Φ Χ Ψ Ω α β γ θ λ μ ν π ρ ς σ τ υ φ χ ψ ω |
2.2. ZÁSADY ZOBRAZOVANIA A KÓTOVANIA Z HĽADISKA GRAFICKÉHO VYHOTOVENIA STROJNÍCKYCH VÝKRESOV
2.2.1. Počet a voľba obrazov
Súčiastky i celky sa zobrazujú len najpotrebnejším počtom priemetov, no vždy takým, aby bol znázorňovaný predmet úplne a jednoznačne určený na zabezpečenie bezchybnej výroby. Ak nemožno vytvoriť vhodný priemet do niektorých z hlavných priemetní, zvolí sa šikmý smer premietania do pomocnej priemetne VII. Obyčajne sa tak zobrazuje len časť predmetu a do nákresne sa sklopí v smere premietania (obr. 2.3.a/). V prípade, že bude viac pomocných priemetov, označí sa smer premietania šípkou a písmenom veľkej abecedy, napr. POHĽAD SMEROM A. To sa robí aj pri umiestnení obrazca mimo smeru premietania, ale tu sa ešte dopíše slovo POOTOČENÝ (obr. 2.3.b/).
Obr. 2.3 Vytvorenie priemetu do pomocnej – šikmej priemetne: a – obrazec umiestnený v smere premietania, b obrazec mimo smer premietania
Zmenšenie počtu obrazov a vynechanie niektorých priemetov možno urobiť:
Obr. 2.4 Zmenšenie počtu priemetov: a – vyznačenie neviditeľných hrán, b – zakreslenie pootočených priemetov, c – kreslenie symetrických priemetov, d pripísanie vysvetľujúcich údajov
2.2.2. Prerušovanie obrazov
Obrazy, ktoré majú rovnaký prierez (dlhé tyče, nosníky, hriadele, atď.) a nie je vážny dôvod na ich zobrazenie v celej dĺžke, prerušujú sa tenkou čiarou podľa STN 01 3007.
Telesá štvorcových, obdĺžnikových a iných nepremenlivých prierezov sa skracujú tak, že sa vykreslí len charakteristický začiatok, resp. i koniec (obr. 2.5.). Okrem kót určujúcich tvar udáva sa tiež celková dĺžka, pričom sa príslušná kótovacia čiara neprerušuje. Tvar prierezu sa vyznačí ako pootočený prierez tenkými plnými čiarami priamo do obrazca alebo ako vysunutý prierez mimo obrazec hrubými plnými čiarami, no prierez sa vždy vyšrafuje tenkými šikmými čiarami. Pri súčiastkach s premenlivým prierezom pozdĺž jeho kreslenej dĺžky (klin, ihlan, kužeľ, atď.) kreslí sa obrysová čiara so skutočným sklonom či uhlom, a to podľa obr. 2.5. b/, e/.
Obr. 2.5 Prerušovanie obrazov: a, b – profilové a ploché tvary, c, d, e, - valcové tvary, f, g, h – duté rotačné tvary
Oblé, valcové a iné rotačné časti sa tiež prerušujú tenkou čiarou alebo slučkou, pričom sa plocha v slučke vyšrafuje. K sebe patriace slučky kreslia sa na opačných stranách prerušovaných častí (obr. 2, d/, e/). Duté rotačné časti sa kreslia pri prerušení v pohľade tenkou plnou čiarou (obr. 2.5 g/), alebo dvojitou slučkou (obr. 2.5 h/). Pri kreslení dutých častí v reze sa prerušenie značí tenkou čiarou (obr. 2.5f/). Takáto prerušovaná čiara sa používa aj pri čiastočnom výreze či kombinácii rezu a pohľadu (obr. 2.6a/ - prerušenie rezu v prírube). Obraz prerušený v čiastke rozrezanej nemá ohraničenie prerušovacou čiarou (neohraničený rez v základovej doske). Drevené predmety sa prerušujú zúbkovanou čiarou voľne od ruky (obr. 2.6.b/).
Obr. 2.6 Čiastočné kreslenie predmetov: a – kovových, b – drevených