alebo so slovným údajom kužeľ, a to vtedy, keď nemožno kužeľovitosť so značkou pripísať na os. Keď nie je smer kužeľovitosti na pohľad zrejmý, musí sa k slovnému údaju pripojiť ešte značka >, ktorá určuje smer kužeľovitosti (obr. 2.46).
Obr. 2.46 Príklad kótovania kužeľov na súčiastku
Podobne ako kužeľovitosť kótujeme aj ihlanovitosť, ktorá je definovaná ako pomer rozdielov rozmerov strán obidvoch podstáv (S – s) k dĺžke ihlana L, prepočítaný na pomer 1:I (obr. 2.47). Údaj ihlanovitosti sa zapisuje na výkrese pomerom 1:I podľa rovnakých zásad ako pri zapisovaní kužeľovitosti, tj. značkou >, alebo slovným údajom IHLAN.
Obr. 2.47 Kótovanie zrezaných ihlanov
Guľové plochy sa kótujú prevažne priemerom Æ, menej polomerom R a s pripísanom slova GUĽA.
Kótovanie gule priemerom sa používa vtedy, keď sa dá priemer na súčiastke merať (v prípadoch, keď ide o úplnú guľu alebo guľovú úseč, väčšiu ako polomer, pozri (obr. 2.48a) alebo keď sa dá merať na súčiastke stredná guľová vrstva (obr. 2.48 b). V ostatných prípadoch sa kótuje polomerom R (obr. 2.48 c).
Kótovanie štvorhranov a šesťhranov
Pri kótovaní šesťhranu používame značku malého šesťuholníka. K tejto značke sa pripíše číslo udávajúce tzv. otvor kľúča, ktorý sa rovná priemeru kružnice vpísanej do šesťuholníka. Otvor kľúča sa kótuje v priemete do roviny kolmej na os šesťhranu, obr. 2.52 b. Na súčiastkach s vonkajším šesťhranom, vyrobených zo šesťhrannej valcovanej alebo ťahanej tyče, môže sa zapísať rozmer udávajúci otvor kľúča buď so značkou šesťuholníka podľa obr. 2.50b, alebo so slovom ŠESŤHRAN (obr. 2.50c.) Hranolovité diery, znázornené dvoma priemetmi, kótujeme v tom priemete, kde sa nám premieta ich tvar ako štvorec, resp. šesťuholník (obr. 2.52).
Kótovanie zrazených a zaoblených hrán
Pri opracúvaní plôch strojových súčiastok vznikajú medzi opracovanými a neopracovanými plochami alebo medzi dvoma opracovanými plochami ostré hrany, prípadne ostrapy (pri tvárnych materiáloch), ktoré treba zrazením alebo zaoblením odstrániť. Zrazenie
Obr. 2.53 Funkčný význam zaoblenia, resp. zrazenia hrán diery a hriadeľa pri ich vzájomnom spojení
či zaoblenie hrán umožňuje ľahšiu montáž, zabraňuje poruchám pri prevádzke a zraneniam robotníkov pri ďalšom opracovávaní, montáži, obsluhe a údržbe stroja. Na obr. 2.53 je znázornený účel zrazenia a zaoblenia hrán. Malé zrazenia a zaoblenia h rán, ktorými sa odstraňujú iba ostrapy, sa nekreslia a nekótujú. V dielni sa v takýchto prípadoch musia zraziť hrany pod uhlom 45o s výškou zrazenia do 0,4 mm, alebo zaobliť polomerom do 0,3 mm. Ak má hrana po odstránení ostrapov zostať ostrá, uvedie sa to slovnou poznámkou podľa obr. 2.54 a. Táto poznámka sa nemusí uvádzať tam, kde je ostrá hrana obvyklá, napr. pri rezných nástrojoch. Zrazenie hrán sa kótuje viacerými spôsobmi. Základný spôsob je znázornený na obr. 2.54 b. Ak uhol zrazenia je 45o, môže sa spôsob kótovania zjednodušiť podľa obr. 2.54c. Spôsoby kótovania zrazených hrán pri dierach sú znázornené na obr. 2.54 e, f. Označenie malého zrazenia, ktoré je nakreslené, sa robí pri vonkajších i vnútorných hranách podľa obr. 2.57. Z výrobných dôvodov sa pri vonkajších tvaroch odporúča voliť zrazenie hrán, pri vnútorných zaoblenie.
Kótovanie dier a ich rozstupov
Valcová prevŕtaná diera sa kótuje iba priemerom (obr. 2.55a). Pri neprevŕtaných dierach sa musí zakótovať aj hĺbka diery. Do vlastnej hĺbky diery sa nepočíta kužeľový tvar, ktorým je diera ukončená a nekótuje sa ani vrcholový uhol 120o, ktorý je daný tvarom výrobného nástroja (obr. 2.55b). Ak treba, aby bola diera ukončená iným kužeľom, ktorý treba výrobne dodržať, musí sa zakótovať aj vrcholový uhol a takto vytvorený kužeľ sa počíta do hĺbky diery (obr. 2.55c). Kužeľ s normálnym vrcholovým uhlom 120o sa kótuje a započítava do hĺbky diery iba vtedy, ak je to z výrobných dôvodov výhodné a ak sa má od vrcholu kužeľa zachovať určitá hrúbka steny (obr. 2.55d). Pri kótovaní osadených dier sa pripojujú ešte ďalšie kóty, ktoré určujú rozmery jednotlivých dier, ako sa postupne vŕtajú, kužeľové prechody s vrcholovým uhlom 120o sa však nekótujú (obr. 2.55d). Diery malých priemerov môžeme kvôli jednoduchosti a prehľadnosti kótovať zjednodušeným spôsobom (obr. 2.56). ešte jednoduchšie sa môžu vyznačovať drobné diery len ich osami a kótovať pripísaním priemeru a hĺbky k vynášacej čiare (obr. 2.58e).
Obr. 2.55 Kótovanie dier
Keď máme kótovať skupinu rovnakých dier, stačí kótovať iba ich polohu a pri jednej z nich pripísať počet a veľkosť (obr. 2.57a).
Obr. 2.56 Zjednodušené kótovanie dier malých priemerov
Obr. 2.57 Kótovanie dier na rozstupových priamkach
Diery, ktoré ležia na tej istej rozstupové priamke, môžeme kótovať buď vzdialenosťami ich osí od vhodnej základne (obr. 2.57b), alebo vzdialenosťami susedných dier na spoločnej kótovacej čiare reťazovým spôsobom (obr. 2.57c). Pri väčšom počte dier môže sa použiť zjednodušený spôsob kótovania od základne podľa obr. 2.58a. Ak sú rozstupy dier rovnaké, zakótujeme iba jeden rozstup (vzdialenosť dier od seba) a nad kótovaciu čiaru napíšeme súčin, v ktorom prvé číslo udáva počet rozstupov a druhé veľkosť rozstupu. Pre kontrolu sa ešte uvedie celková vzdialenosť krajných dier (obr. 2.58b)
Diery pravidelne rozložené na rozstupovej kružnici stačí kótovať rozstupovým priemerom a priemerom diery. Pri väčšom počte dier môžeme nakresliť iba jednu dieťa a ostatné vyznačíme osami (obr. 2.59). Pri nepravidelnom rozložení dier musíme okrem toho kótovať aj uhol zodpovedajúci príslušnému rozstupu (obr. 2.60).
Ak máme na výkrese dve alebo viac skupín rovnako veľkých dier, je výhodné, keď označíme rovnaké diery rovnakým písmenom veľkej abecedy a zakótujeme len jednu dieru z každej skupiny (obr. 2.60b).
Diery rozložené na veľkých rozstupových kružniciach môžeme kótovať okrem uvedených spôsobov aj tak, že použijeme pravouhlé súradnice (obr. 2.61).
Súradnicový systém sa používa aj pri kótovaní dier, rozložených na súčiastke nepravidelne, alebo keď ležia na iných rozstupových čiarach, ako sú priamy a kružnice (obr. 2.62). Pri väčšom počte rôzne veľkých dier je výhodné očíslovať všetky diery poradovými číslami a udať ich polohu pravouhlými súradnicami a v pripojenej tabuľke uviesť ich priemery (obr. 2.62b). Pri rozhodovaní o spôsobe kótovania polohy dier sa musí brať do úvahy ich funkčný účel a požiadavka vymeniteľnosti súčiastky.
Kótovanie kriviek a nepravidelných tvarov
Krivky a nepravidelné tvary kótujeme tak, že určíme polohu viacerých bodov uvedených tvarov, a to buď reťazovým spôsobom (obr. 2.63a ), alebo súradnicovým spôsobom od jednej základnej plochy (obr. 2.63b), prípadne zjednodušeným spôsobom kótovania od jednej základnej plochy (obr. 2.63c). Reťazový spôsob kótovania môžeme použiť iba v takých prípadoch, keď súčet uvedených odchýlok rozmerov nemôže ovplyvniť funkciu súčiastky. V ostatných prípadoch musíme kótovať od jednej základnej plochy.