Sústava tolerancií a uložení ISO

            Presnosť rozmerov súčiastok a teda aj presnosť výroby je podmienená tým, aké veľké tolerancie rozmerov pripustíme vzhľadom na funkčnosť a budúce parametre hotového stroja. Veľkosť tolerancie závisí jednak od požadovanej presnosti výrobku, jednak od veľkosti rozmeru (čím väčší je rozmer, tým väčšia je tolerancia). Veľkosti tolerancií stanovuje jednotná sústava tolerancií a uložení (obsahuje normy 01 4201 až 01 4203) spolu v devätnástich radoch tolerancií nazvaných stupne presnosti a označených číslami IT 01, IT 0, IT 1 až IT 17 (táto je najhrubšia s najväčšími toleranciami). Značka IT označuje veľkosť základnej tolerancie. V strojárskej praxi sa bežne používajú na obrobené plochy stupne presnosti IT 5 až IT 11. Stupne presnosti IT 12 až IT 17 sa spravidla uplatňujú pri výrobe polovýrobkov. Táto sústava ja vytvorená najmä pre súčiastky valcovitého tvaru (hriadele a súčiastky s valcovou dierou) teda priemery. Ak treba tolerovať iné rozmery (dĺžky, šírky, hrúbky) , považujeme za hriadeľ (vonkajšiu valcovú plochu) taký rozmer, ktorý meriame podobne ako hriadeľ.  Analogicky postupujeme pri tolerovaní rozmeru, ktorý meriame ako dieru. Polohu tolerančných polí dier a hriadeľov vzhľadom na nulovú čiaru udávajú písmená  latinskej abecedy – pre diery veľké písmená (okrem I, L, O, Q, W); pre hriadele malé písmená (okrem i, l, o, q, w); aby sa zabránilo nedorozumeniu pri čítaní kót, obr. 2.70.

 

Obr. 2.70 Základné druhy uloženia: a – hybné so zaručenou vôľou, b – nehybné so zaručeným presahom, c – prechodné, kedy môže vzniknutá vôľa (max. v) alebo presah (max. p)

 

2.3.3. Tolerančná značka

            Ak pripojíme k písmenu, ktoré označuje polohu tolerančného poľa (diery alebo hriadeľa) voči nulovej čiare číslo, vyjadrujúce stupeň presnosti, dostaneme tolerančnú značku. V spojení s menovitým rozmerom udáva táto značka veľkosť tolerancie a obidve hraničné odchýlky. Hraničné odchýlky zodpovedajúce všetkým tolerančným poliam, nájdeme pre zvolený stupeň presnosti a menovitý priemer v tolerančných (lícovacích) tabuľkách. Uvádzajú sa v mikrometroch mm. Napríklad značka H 11 je tolerančná značka pre dieru v 11. stupni presnosti; jej dolná odchýlka je nulová obr. 2.70a. Ak k nej pripojíme menovitý rozmer, napr. Æ 80 mm, tolerančná značka sa zapíše Æ 80 H11. K priemeru 80 môžeme vyhľadať z tabuliek (noriem) konkrétne hodnoty hraničných odchýlok ES = 190 mm a EI = 0 mm, teda hraničné rozmery Dmax = 80, 190 mm a Dmin = 80, OOO mm; tolerancia T = 190mm.

            Podobne tvoríme tolerančnú značku pre hriadeľ, napr. Æ 80 hll.

Obr. 2.71 Prehľad tolerančných polí stanovených sústavou tolerancií RVHP:

a – tolerančné pole dier, b – tolerančné pole hriadeľov

 

2.3.4. Sústavy uložení

            Pre rovnaký menovitý priemer a stupeň presnosti možno dosiahnuť rôzne uloženia – hybné, nehybné a prechodné – dvoma spôsobmi:

a/ ponecháme rovnaké hraničné rozmery diery pre všetky uloženia toho istého stupňa presnosti a meníme iba hraničné rozmery hriadeľa. Vznikne sústava jednotnej diery. V sústave ISO sa za jednotnú dieru zvolila tolerancia s hraničným poľom H (jej dolný rozmer je nulový a jej horný rozmer je vždy kladný, obr. 2.70a). Na obr. 2.70b sú tolerančné polia pre typické uloženia v sústave jednotnej diery – uloženia s vôľou (tolerančné pole hriadeľa od a až g, uvedené d), prechodné (od j až k, uvedené k), a nehybné (od p až z, uvedené s) – šrafované do kríža.

b/ ponecháme rovnaké hraničné rozmery hriadeľa pre všetky už uvedené uloženia rovnakého stupňa presnosti a meníme hraničné rozmery diery (podľa toho, aké uloženie požadujeme). Tak vznikne sústava jednotného hriadeľa, v sústave zvolené tolerančné pole s hraničnými odchýlkami – hornou nulovou, dolnou vždy zápornou, obr. 2.70. V našom strojárstve sa väčšinou používa sústava jednotnej diery.

            Označovanie uloženia vykonávame združením tolerančnej značky diery a hriadeľa, pričom tolerančná značka diery sa píše vždy na prvom mieste; napr. hybné uloženie v sústave jednotnej diery označíme Æ 50 H8/d9 alebo Æ 50

V praxi sa používa aj termín lícovanie. Rozumieme pod ním prispôsobenie plôch, ktoré sú uložené na sebe alebo dosadajú na seba tak, aby sa medzi nimi vytvoril požadovaný funkčný vzťah.

 

2.3.5. Predpisovanie presnosti rôznych tolerovaných rozmerov na výkrese

 

            Iste ste už videli výkres určitej súčiastky. Každý jej rozmer mal predpísanú toleranciu, napr. H7, k6, R7. Je však možné, že ste si to nevšimli. Preto bude vhodné, aby sme si uvedomili typy plôch, ktoré tvoria súčiastku. Sú to funkčné plochy (stýkajú sa s plochami iných súčiastok – tvoria uloženie) alebo nefunkčné plochy (navzájom sa nestýkajú), ale sú dôležité z hľadiska pevnosti súčiastky, estetického tvaru, bezpečnosti, spôsobu výroby; rozmery týchto plôch určujú iba ich veľkosť.

            Určité plochy na súčiastke bývajú označené informatívnymi rozmermi (uvádzajú sa v zátvorke); umožňujú rýchlu orientáciu v predstave o tvare a veľkosti súčiastky v určitých jej častiach, dôležité sú na kontrolu apod. Na obr. 2.71 sú možné spôsoby udávania tolerovaných rozmerov.

            Preštudujte starostlivo všetky prípady:

a/ priemery valcových plôch alebo dĺžkových rozmerov, ktoré môžeme kontrolovať hraničnými kalibrami, udávame príslušnou tolerančnou značkou (Æ 50 H7, Æ60 h6). Medzi tolerančnou značkou a číslom kóty je malá medzera,

b/ spôsob zápisu rozmerov, pri ktorých väčšinou udávame hraničné odchýlky číselnými hodnotami) v mm s príslušným znamienkom) preto, že ich nemožno merať (kontrolovať) hraničnými kalibrami; hraničné odchýlky píšeme číslicami menšími, prípadne aj rovnakej výšky bez ohľadu na ich znamienko, obidve na rovnaký počet desatinných miest,

c/ jedna hraničná odchýlka je nulová; píšeme iba druhú odchýlku, kladnú hore, zápornú dole, odporúča sa zapisovať aj nulovú odchýlku,

d/ ak treba obmedziť rozmer iba v jednom smere, pripíšeme za tento údaj max alebo min,

e/ zápis, kde obidve hraničné odchýlky sú rovnaké, líšia sa iba znamienkom; veľkosť číslic je tu rovnaká, tento spôsob zápisu sa používa na tolerovanie polohy a rozstup dier,

f/ zápis hraničnej odchýlky okrem tolerančnej značkou alebo číselnými hodnotami (vždy ale v oblých zátvorkách),

g/ zápis tolerančnej značky pre dieru na výkrese zostavenia je nad značkou pre hriadeľ za kótou spoločného menovitého rozmeru vo forme zlomku - Æ

            Uhly (sklon dvoch rovín, hrán, osí apod.) tolerujeme pripísaním číselných hodnôt hraničných odchýlok za menovitý rozmer uhla. Hraničné odchýlky môžu byť v uhlových

                                                                                +15ˇ

jednotkách – minútach (napr. 45o ± 5ˇ alebo 30o

Obr. 2.72 Možné spôsoby udávania tolerovaných rozmerov na výkrese