Tvárnenie
Pri tvárnení sa tvar kovu mení pôsobením veľkého tlaku. Tento spôsob zmeny tvaru často predchádza ďalšiemu trieskovému obrábaniu. Nebyť tvárnenia, musela by sa súčiastka opracovávať z plného, tvarove nijako neprispôsobeného materiálu a trieskový odpad, resp. náklady boli by veľmi vysoké.
Najčastejšie sa prevádza tvárnenie za tepla po ohriatí materiálu na tzv. kovaciu teplotu tak, aby nedochádzalo ani k miestnemu natavovaniu materiálu. K ohrevu drobného materiálu stačí často vyhňa, s vrstvou žeravého paliva, ktorým býva obyčajne kováčske uhlie. Väčšie kusy a tvrdšiu oceľ je výhodnejšie ohrievať v kokse, v plamenných peciach, vykurovaných uhlím alebo naftou prípadne zemným plynom.
Okysličeniu materiálu sa zabráni a zároveň sa dosiahne jeho zhustenie i spevnenie tvárnením za studena. Pri tvárnení za studena dosahujeme presné rozmery a čistoty povrchu, takže väčšia časť obrábania potom odpadá. Prevádza sa: ťahaním, valcovaním, pretlačovaním, lisovaním apod. Najbežnejšie spôsoby tvárnenia materiálu sú:
Zváranie a spájkovanie
Nerozoberateľné spojovanie jednotlivých častí kovových konštrukcií sa prevádza dnes už takmer výhradne zváraním, ak sú tieto zo zvariteľných materiálov. Zváranie je najrozšírenejší spôsob nerozoberateľného spojenia, ktorého princíp spočíva v metalurgickom spojení obvykle rovnakých materiálov pri vhodnej teplote, prípadne s použitím tlaku a prídavného kovu. Rozoznávame zvarovanie tavné a zvarovanie tlakom.
Pri zváraní tavnom spojenie nastáva miestnym roztavením kovov a obvykle i pridaním kovu rovnakého alebo iného zloženia. Prevádza sa plameňom, elektrickým oblúkom, termitom a lejárskym spôsobom.
Ako zdroj tepla pre zváranie plameňom sa najčastejšie používa plameň kyslíko-acetylénový. Tento druh zvárania sa používa väčšinou len u plechov do hrúbky 6 mm, pretože kvalita zvaru je pomerne nízka. Zariadenie pre zvarovanie plameňom je na obr. 3.17.
Pri zváraní elektrickým oblúkom, ktorý sa vytvorí medzi elektródou a spojovým materiálom vzniká teplota viac než 3500oC, účinkom ktorej sa taví elektróda, jej obal (na trosku) i základný materiál. Zdrojom zvarovacieho prúdu je často transformátor na striedavý prúd, obr. 3.18. Dá sa však použiť aj zvárací agregát (motorgenerátor), ktorý dáva rovnosmerný prúd. Kvalita zvaru pri ručnom oblúkovom zváraní je do značnej miery ovplyvnená zváračom (nastavenie parametrov, vedenie elektródy, práca v ochrannej kukle, kožených rukaviciach i zástere).
Najvýkonnejšie a najhospodárnejšie zvarovanie elektrickým oblúkom sa prevádza pod tavidlom, pri ktorom zvarovanie je možno dobre automatizovať, mechanické vlastnosti spoja sú rovnomerné a dobré, odstráni sa škodlivé žiarenie ultrafialového svetla z oblúka apod. Princíp práce zvarovacích automatov a poloautomatov na tento druh taveného zvárania je: Zvar sa zasype keramickým tavidlom, z ktorého sa medzi holou elektródou a základným materiálom vzniklým oblúkom vytvorí troska. Troska chráni roztavený kov pred rýchlym chladnutím a účinkom atmosféry.
Pri ďalších dvoch uvedených spôsoboch tavného zvárania ide v podstate o zalievanie škáry alebo chýbajúcej časti tekutým kovom, ktorý súčasne predhrieva základný kov, aby sa dosiahlo dobrého metalurgického spojenia.
Obr. 3.18 Zváranie elektrickým oblúkom
Zváranie tlakové má historický pôvod v kováčskom zváraní. Pri tlakovom zváraní sa ohriate časti spojujú v cestovitom (tvárnom) stave pôsobením tlaku alebo údermi (rázmi). Najrozšírenejšie je zváranie odporové v rôznych obmenách (na tupo, bodové, švové, bradavkové), pri ktorom potrebná zvarovacia teplota sa dosahuje tokom elektrického prúdu návarovými plochami.
Princíp odporového zvárania na tupo znázorňuje obr. 3.19. Na zváranie tenkých materiálov, najmä plechov, sa často používa zváranie bodové (obr. 3.20A), hlavne v modernom automobilovom priemysle, pri ktorom preplátované plechy sa tlačia dvoma tyčovými elektródami (medenými), do ktorých sa na krátky čas zavedie elektrický prúd. Obdobné je aj švové zváranie (obr. 3.20B). Preplátované plechy sa prevliekajú medzi otáčajúcimi sa kotúčmi, pripojenými na zdroj nízkeho napätia.
Novší, dosiaľ menej používaný spôsob indukčného zvárania je taktiež tlakovým zváraním. Ohriatie do cestovitého stavu sa dosahuje indukciou elektrického prúdu o vyššej frekvencii, ktorý prechádza cievkou nad zvarovaným miestom. Po ohriatí pôsobí na plochu styku kolmý tlak. Prednosťou tohoto spôsobu je veľká rýchlosť zvárania.
Podľa vzájomnej polohy obidvoch zvarovaných súčiastok a usporiadania zvarov rozdeľujeme zvary na: