Frézky

Frézky

            Podľa vretena delíme frézky na horizontálne (obr. 3.29) a vertikálne (obr. 3.30). Podľa spôsobu práce delíme zase frézky na obyčajné a špeciálne (napr. frézky na ozubené kolesá).

            Upnutie predmetu na stôl sa deje do drážok stola pomocou skrutiek prípadne špeciálnych úpiniek. Pre niektoré práce je stôl opatrený strojným zverákom, prípadne deliacim prístrojom a univerzálnym skľúčidlom.

Brúsky

            Brúsky sú stroje, ktoré ako nástroje používajú brúsne kotúče. Delíme ich na:

            a/ brúsky na hrubé brúsenie - dielenské, s vretenom vodorovným a stolové (obr. 3.31 a,b)

Obr.3.31 Brúsky na hrubé brúsenie: a – s vretenom vodorovným, b – stolové

          b/ brúsky na presné brúsenie ako rotačných tak aj rovinných plôch (do guľata, rovinné) (obr. 3.32),

Obr. 3.32 Brúska na presné brúsenie

            c/ brúsky nástrojárske na brúsenie tokárskych a hobľovacích nožov, fréz, výstružníkov, závitníkov, skrutkových vrtákov, drevoobrábacích nástrojov a pod.,

            d/ leštiace a hladiace stroje (obr. 3.33).

Obr. 3.33 Honovací stroj

Šeping -  vodorovná obrážačka (obr.3.33) má priamočiare vedené nože vodorovným šmýkadlom s nožovým suportom, ktorý umožňuje zdvíhanie a spúšťanie noža (prísuv). Pretože je otočný, umožňuje nôž nastaviť šikmo. Nôž oddeľuje triesku len pri pohybe dopredu. Pri spätnom pohybe (naprázdno) je nôž uchytený na odklopnej doske (obr. 3.34b).

            Hobľovačky sú určené pre hobľovanie rovinných plôch rozmerných a ťažkých súčiastok, ktoré nemožno opracovať na šepingu. Na rozdiel od šepingu, kde sa pohyboval nôž, u hobľovačiek nôž až na ojedinelé konštrukcie je pevný a pohybuje sa stôl aj s upnutým predmetom (obr. 3.35).

Opracovávajú sa ňou drážky a otvory a pretože má obvykle otočný stôl, aj rôzne valcové plochy (obr. 36).

Obr. 3.35 Schéma hobľovačky                                 Obr. 3.36 Zvislá obrábačka

            Slúži na rozdeľovanie kovových materiálov (tyčí, rúrok, profilov a pod.) (obr. 3.36) .Ako nástroj slúži pílový list. Pre veľké výkony a hromadnú výrobu sa však lepšie hodia strojné okružné píly.

Obr. 3.37 Strojná rámová píla

            Mimo klasických spôsobov obrábania materiálov boli v poslednom dobe vyvinuté významné metódy obrábania, u ktorých sa taktiež oddeľuje materiál v jemných čiastočkách, avšak namiesto bezprostredného účinku hmotného nástroja nastupuje elektrická iskra, laserový a vodný lúč, prípadne účinok ultrazvuku a brusiva. Tak vzniklo elektroerozívne a ultrazvukové obrábanie, obrábanie laserovým a vodným lúčom.

            Týmto spôsobom sa obrábajú kovové materiály. Delíme ho na elektroiskrové a anódomechanické.

            Elektroiskrové obrábanie má dva obvody, nabíjací (1-R-C-2) a vybíjací (3-C-4) – obr. 3.38a. Elektróda 3 sa priblíži k obrábanému predmetu 4, čím vznikne medzi elektródou a predmetom iskra, ktorá vytrhne z obrábaného materiálu čiastočku roztaveného kovu. Elektróda proti obrábanému predmetu vibruje a tým sa celý proces preskoku iskier udržuje. Celý proces prebieha vo vhodnom tekutom prostredí (napr. v petroleji), aby sa vyvrhnuté čiastočky kovu z miesta opracovávania dobre vyplavovali.

Pretože sa súčasne opotrebováva aj nástroj, nie sú presnosť ani akosť opracovaného povrchu vysoké, avšak dajú sa zlepšiť znížením prúdu a zmenšením kapacity pri dokončovaní.

Obr. 3.38 Elektroerozívne obrábanie: a – elektroiskrové, b – anidomechanické

            Anódomechanické obrábanie (obr. 3.38b). Na rozdiel od elektroiskrového obrábania niet v obvode kondenzátora, zariadenie je napájané malým napätím rovnosmerného prúdu (20 - 25V), pri ktorom nevzniká medzi nástrojom a predmetom oblúk. Práca tohto zariadenia je oproti predošlému spôsobu odlišná, pretože proces prebieha za spolupôsobenia chemického účinku elektrického prúdu.

            Na tomto princípe je založená anódomechanická píla k rezaniu tvrdých, húževnatých materiálov, prípadne pre rezanie veľmi tenkostenných predmetov, ktoré by sa mechanickým rezaním deformovali.