. Kreslenie a označovanie závitov, skrutiek a matíc
Závity skrutiek a matíc sa kreslia podľa STN zjednodušene nakreslením valcov zodpovedajúcich veľkému a malému priemeru závitov (obr. 4.4).
Obr. 4.4 Zjednodušené kreslenie závitov
V súčiastkach so závitom zobrazeným v reze sa poloha rezu šrafuje pri vonkajších závitoch až k veľkému priemeru závitu (obr. 4.5a), pri vnútorných závitoch až k malému priemeru závitu (obr. 4.4b, 4.5c, d), čiže vždy po hrubú čiaru (cez tenkú).
Funkčná dĺžka závitu (bez výbehu) sa ukončí hrubou plnou čiarou, ak závit je viditeľný (obr. 4.4a, obr. 4.5c), tenkou čiarkovanou čiarou, ako ho nevidno (obr. 4.4c, obr. 4.5a). Táto čiara sa kreslí až k čiare predstavujúcej veľký priemer závitu.
Obr. 4.5 Ukončenie závitov: a – vonkajší závit v reze, b – vonkajší závit (nakreslený s výbehom), c – viditeľný vnútorný závit v nepriechodnej diere, d – viditeľný vnútorný závit v priechodnej diere (nakreslený s výbehom)
Výbeh závitu sa nekreslí, ak treba zobrazuje sa plnou tenkou čiarou (obr. 4.5 b,d).
V rezoch závitovým spojením sa zobrazuje len tá časť vnútorného závitu, ktorú nezakrýva vonkajší závit (obr. 4.6).
Obr. 4.6 Znázornenie závitu na skrutke a v matici v zoskrutkovanom stave: a – skrutka a matica v pozdĺžnom reze, b – závitové spojenie rúrok v pozdĺžnom a priečnom reze
Na skrutkách sa kótuje veľký priemer závitu s príslušným označením druhu závitu (resp. s jeho odchýlkami) a funkčná dĺžka závitu bez výbehu (obr. 4.4a). Rovnako sa kótujú aj vnútorné závitu (obr. 4.5d).
Označenie závitov sa skladá z písmena určujúceho profil závitu (obr. 4.1). a čísla označujúceho menovitý rozmer (veľký priemer závitu). Pri závitoch s jemným stúpaním sa pripisuje stúpanie, resp. pri viacchodových závitoch počet chodov. Ak je závit tolerovaný, pripíše sa príslušné označenie, pri ľavom závite sa pripíše ĽAVÝ.
Príklad označenia lichobežníkového rovnoramenného závitu s veľkým priemerom D = 48mm, stúpaním s = 16mm, dvojchodového so stúpaním skrutkovice od prava do ľava: Tr 48x16/2 ĽAVÝ.
4.2.3. Druhy a kreslenie skrutiek, matíc a podložiek
Matice a podložky, nakreslené spolu so skrutkou, sa znázornia vždy v pohľade. Nimi zakrytá časť skrutky a závitu sa nekreslí (obr. 9b). Ak je na predmete niekoľko rovnakých skrutiek, na výkrese zostáv ich netreba nakresliť všetky (pozri obr. 4.57). Skrutky sa označia osou.
Ak nezáleží na vzhľade výkresu, resp. pri malej mierke zobrazenia, možno skrutky a matice na zostavnom výkrese kresliť zjednodušene (obr. 4.7.c), resp. schematicky (obr. 4.7.d). Normalizované skrutky, matice a podložky, ktoré sa dodajú hotové zo skladu alebo sa objednajú, nekreslia sa samostatne na výkresy súčiastok. Nakreslia sa alebo vyznačia osou len na výkrese zostavy, kde sa označia pozičnými číslami, aby ich bolo možné uviesť v kusovníku. V kusovníku sa uvedie za názvom súčiastky určovací rozmer a pripojí sa číslo príslušnej normy.
Obr. 4.7 Kreslenie skrutiek a matíc
Príklady označenia normalizovaných skrutiek, matíc a podložiek:
Spojovacie skrutky
Spojovacie skrutky slúžia k pevnému rozoberateľnému spojeniu strojových súčiastok. Podľa účelu a použitia sú: maticové skrutky s hlavou a maticou, závrtné skrutky s hlavou alebo s
maticou a skrutky a matice pre zvláštne účely. Bežne používané skrutky, matice a príslušenstvo skrutiek (podložky, závlačky) sú normalizované. Prehľady bežne vyrábaných skrutiek a matíc sú v STN 02 1005 a 02 1006.
a/ Základné skrutky a skrutky do muriva (obr. 4.9a) slúžia k ukotveniu stroja k základu alebo k stene. Ak ide o malé sily, stačia skrutky do muriva ktoré sa vložia do štvorhrannej diery v základe a zalejú cementovou kašou. K upevneniu ťažkých strojov sa používajú dlhé základové skrutky, ktorých hlavy sa opierajú o základové dosky. Základové dosky zamurované v základe bývajú väčšinou zospodu neprístupné, a preto sa základové skrutky zaopatria T hlavou a vkladajú sa zhora
b/ Závesné skrutky sa používajú k zaveseniu súčiastok pri ich zdvíhaním žeriavom apod. (obr. 4.9.b).
c/ Rozpieracie skrutky spájajú dve alebo viac častí v určitej vzdialenosti. Na obrázku sú znázornené rozpieracie skrutky v rôznom prevedení (obr. 4.9.c).
d/ Napínacie skrutky a matice sa používajú pri spájaní tiahel prútov alebo lán, ktorých dĺžka sa má podľa potreby nastaviť (obr. 4.9.d). Majú pravý a ľavý závit, takže ak sa otáča matica v jednom alebo v druhom zmysle, približujú sa alebo vzďaľujú obidva konce skrutky.
e/ Stavacie skrutky umožňujú nastaviť vzájomnú polohu dvoch častí alebo sa poisťuje poloha jednej časti na druhej (tzv. poisťovacie skrutky obr. 4.9.h). Stavacie skrutky majú obyčajne tvar podľa obr. 4.9.e.
f/ Závitorezné skrutky sú oceľové kalené skrutky s úzkymi ostrými závitmi, ktoré si režú samy pre seba závit vo vyvŕtaných dierach. Pre tenké plechy z mäkkého materiálu asi do hrúbky 4 mm sa používajú skrutky s veľmi ostrými závitmi a veľkým uhlom stúpania. Pre tvrdšie a hrubšie materiály sa používajú závitorezné skrutky, ktoré majú tvar závitníkov (obr. 4.9.f).
g/ Sklopné (otočné) skrutky sa používajú hlavne tam, kde je treba súčiastku častejšie rozoberať, alebo k upevneniu vek, ktoré sa majú často otvárať (obr. 4.9g). Sklopná skrutka má miesto hlavy oko, do ktorého sa vkladá spojovací čap uložený v jednej časti.
j/ Zátky sú v podstate krátke skrutky s jemným metrickým závitom alebo so závitom rúrkovým (obr. 4.9.j). Sú určené k tesnému uzavreniu dier v nádržiach alebo k vypúšťaniu tekutín z nádrží (napr. pri výmene oleja z kľukovej skrinky alebo z prevodovky automobilu, traktoru apod.). Zátka sa utesňuje buď v závitoch konepom, alebo tesniacou podložkou z mäkkého kovu (medi, olova) alebo kožou, gumou, ktorá sa vkladá pod hlavu skrutky.
Obr. 9.9 Skrutky pre zvláštne účely: a – základové skrutky a skrutky do muriva, b – závesné skrutky (vľavo oko, vpravo hák), c – rozpieracie skrutky, d – napínacie skrutky a matice, e – stavacie skrutky, f – skrutky do plechu a závitorezné skrutky, g – sklopné (otočné) skrutky, h – stavacie skrutky, j – zátky, k – skrutky do dreva
k/ Skrutky do dreva (vruty) sú závesné skrutky s ostrým závitom s veľkým stúpaním a s rôznou hĺbkou závitu. Do dreva sa len predvŕta vhodná diera a skrutka si závit vyrezáva sama (obr. 4.9k). Pre aplikáciu v drevených konštrukciách sú efektívne vrty s patentovaným vrubovým ozubením spodnej časti závitu s vysokou tvrdosťou závitu v spojení s húževnatým jadrom (obr. 4.9j) v strede. Na obr. 4.9j vpravo je skrutka do dreva s maticou (tzv. „vrátová“ skrutka).
Hlavy skrutiek bývajú rôzne – okrem šesťhranných a štvorhranných, napr. kužeľové, valcové, polguľové, šošovkovité a iné – obr. 4.10
Konce skrutiek sa upravujú rôzne – podľa účelu a normy STN 02 1031. Najčastejšie sa používa ukončenie zrazeným kužeľom. Rôzne úpravy koncov skrutiek sú znázornené na obr. 4.9e.
Na svorníku sa končí závit najčastejšie výbehom do stratena. Pri väčších priemeroch sa ukončuje krčkom (zápichom) do drieku skrutky.
Skrutky, ktoré majú prenášať veľké sily, pôsobiace kolmo na os skrutky, majú zosilnenú a tolerovanú hladkú časť drieku (obr. 4.8a).
Pre zvýšenie pružnosti skrutky sa jej driek primerane zoslabuje alebo sa použije pružná vložka.