Pozdĺžne spojovacie kliny
Pozdĺžny klin napr. prenáša krútiaci moment z remenice (obr. 4.26B) naklinovanej na hriadeľ. Úkos klinu je vždy 1 : 100. Narazením klina vznikne trenie, ktoré podmieňuje spojenie (obr. 4.26A). Pozdĺžne kliny s valcovou plochou, ktorou dosadajú na hriadeľ, sa nazývajú torné (trecie) kliny (obr. 4.27A). Používajú sa na prenos malých krútiacich momentov. Kliny s rovnou dosadacou plochou sú výhodnejšie a nazývajú sa ploské (obr. 4.27B). Môžu prenášať stredné zaťaženie a bývajú s nosom alebo bez nosa. Dosadacia plocha pre ploský klin musí byť obrobená. Na prenášanie najväčšieho zaťaženia sa používa klin (obr. 4.27C), ktorý je zapustený nielen v náboji, ale i v hriadeli. Tým je umožnené prenášanie krútiaceho momentu i bokmi klina. Klin s nosom sa používa z montážnych dôvodov tam, kde by nebolo možné klin bez nosa pri demontáži vyraziť.
4.5.2.
Priečne spojovacie a nastavovacie kliny
Kliny kolmé na os hriadeľa sa nazývajú priečne kliny a môžu plniť spojovacie alebo nastavovacie účely. Priečne spojovacie kliny majú úkos z jednej alebo z oboch strán (obr. 4.28). Proti uvoľneniu musí byť klin vhodne poistený a poloha umiestnenia klina musí umožňovať ľahkú montáž i demontáž. Priečne nastavovacie kliny ustavujú strojové súčiastky v určitej vzájomnej polohe (obr. 4.29).
4.5.3. Spojovacie perá
Normalizované spojovacie pozdĺžne hranolovité a úsečové perá sa používajú k spojeniu hriadeľov so súčiastkami, kde sa nedoporučuje používať kliny, napr. pri ozubených kolesách, odstredivých čerpadlách a kompresorov apod., hlavne pri súčiastkach uložených vo valivých ložiskách (obr. 4.30).
Ak sa má súčiastka po hriadeli posúvať, používajú sa vodiace perá, ktoré sú v drážke hriadeľa poistené zapustenými skrutkami s valcovou hlavou. Bočné plochy pera sú zalícované (obr. 4.31) s posúvajúcim sa nábojom. Nevyváženosť hmoty pri rotácii sa odstraňuje protiľahlým uložením pier. Perá používame všade tam, kde by narážaním klina vznikla nevyváženosť rotujúcich hmôt. STN uvádzajú podrobne všetky rozmery a uloženie pier.
4.5.4. Žliabkové spoje
Žliabkové spoje slúžia k rozoberateľnému spojeniu dvoch strojových súčiastok, na ktorých sú žliabky (perá, zuby), ktoré do seba navzájom zapadajú.
Rovnoboké žliabkovanie (obr. 4.32a) je normalizované v STN 014942 v troch radách a to ľahké, stredné a ťažké. Všetky tri rady majú zhodné stupňovanie priemeru d; ľahké a stredné rady majú rovnaký počet a šírku pier, vonkajší priemer D je pri ľahkej rade väčší.
Evolventné žliabkovanie (obr. 4.32 b) je normalizované v STN 014952 až 55. Boky zubov žliabkov sú zakrivené podľa evolventy s uhlom záberu a = 30o a s modulom m = 0,5 až 10 mm, počty drážok (zubov) z = 6 až 82.
Rovnoboké i evolventné žliabkovanie sa používa miesto naklinovania pre pevné spojenie hriadeľa s nábojom súčiastok, ak prenášajú veľký krútiaci moment pri vysokých otáčkach a striedavom a rázovom zaťažení. Ďalej je vhodné pre uloženie súčiastok, ktoré sa majú často posúvať po hriadeli aj pri zaťažení, napr. ozubené kolesá v prevodovke.
Jemné drážkovanie (obr. 4.32c) je normalizované v STN 014933 a používa sa k pevnému spojeniu kolies, pák a iných súčiastok; súčiastky je potrebné zaistiť proti osovému posuvu. Na obr. 4.33 je zobrazené a označenie hriadeľa a náboja s hrubým evolventným žliabkovaním. Na obr. 4.34 je zobrazenie žliabkovaného spoja na zostavnom výkrese.
4.5.5. Hranolovité spoje
4.6. ZVIERANÉ A VZPERNÉ SPOJE
Vzájomným zovretím alebo vzoprením súčiastky dosiahneme spojenie trením. Veľkou výhodou je ľahká montáž a demontáž zariadenia. Zverný tlak sa spravidla vyvodí skrutkou, výstredným kotúčom, klinom alebo kužeľom,
Pri zvernom spoji so skrutkou, ak sa skrutka priamo opiera o súčiastku, môže jej povrch poškodiť, preto sa niekedy používa pero alebo vložka, ktorá tlak rozloží. (obr.4.36).
Príkladom zvereného spoja s rozrezaným náborom je páka (obr. 4.37). Niekedy býva náboj rozdelený pre prenos krútiaceho momentu (obr. 4.38a) a osovej sily (obr. 4.38b). Výhodne sa dá použiť i závrtná skrutka na zovretie náboja (obr. 4.37b).
Ak je vonkajší kužeľ čapu vtiahnutý skrutkovým spojením do kužeľovitého otvoru v náboji, nastane pevné zovretie kužeľom (obr. 4.39a). Na princípe kužeľového zverného spoja funguje spoj upínacím púzdrom (obr. 4.39b) a upínacími krúžkami (obr. 4.39c). Pre vzperné spojenia sa dá použiť výhodne i klin (obr. 4.40a), delené púzdro (obr. 4.40b), priečny klin (4.40c), ktoré sú skrutkou vtiahnuté medzi spojované diely.
Pre rýchle upnutie a uvoľnenie súčiastky môžeme vhodne použiť zverný spoj s výstredným kotúčom (obr. 4.41). Tlakom vonkajšieho (obr. 4.41a) alebo vnútorného (obr. 4.41b) výstredníka vznikne spojenie trecou silou. Výstredný kotúč sa používa na rýchle mechanické upínanie obrábaných predmetov.