Pozdĺžne spojovacie kliny

 

 Pozdĺžny klin napr. prenáša krútiaci moment z remenice (obr. 4.26B) naklinovanej na hriadeľ. Úkos klinu je vždy 1 : 100. Narazením klina vznikne trenie, ktoré podmieňuje spojenie (obr. 4.26A). Pozdĺžne kliny s valcovou plochou, ktorou dosadajú na hriadeľ, sa nazývajú torné (trecie) kliny (obr. 4.27A). Používajú sa na prenos malých krútiacich momentov. Kliny s rovnou dosadacou plochou sú výhodnejšie a nazývajú sa ploské (obr. 4.27B). Môžu prenášať stredné zaťaženie a bývajú s nosom alebo bez nosa. Dosadacia plocha pre ploský klin musí byť obrobená. Na prenášanie najväčšieho zaťaženia sa používa  klin (obr. 4.27C), ktorý je zapustený nielen v náboji, ale i v hriadeli. Tým je umožnené prenášanie krútiaceho momentu i bokmi klina. Klin s nosom sa používa z montážnych dôvodov tam, kde by nebolo možné klin bez nosa pri demontáži vyraziť.

Obr. 4.27 Prierezy pozdĺžnych klinov

 

4.5.2. Priečne spojovacie a nastavovacie kliny

            Kliny kolmé na os hriadeľa sa nazývajú priečne kliny a môžu plniť spojovacie alebo nastavovacie účely. Priečne spojovacie kliny majú úkos z jednej alebo z oboch strán (obr. 4.28). Proti uvoľneniu musí byť klin vhodne poistený a poloha umiestnenia klina musí umožňovať ľahkú montáž i demontáž. Priečne  nastavovacie kliny ustavujú strojové súčiastky v určitej vzájomnej polohe (obr. 4.29).

 

Obr. 4.28 Spojenie priečnym klinom                             Obr. 4.29 Stavacie kliny

 

4.5.3. Spojovacie perá

 

            Normalizované spojovacie pozdĺžne hranolovité a úsečové perá sa používajú k spojeniu hriadeľov so súčiastkami, kde sa nedoporučuje používať kliny, napr. pri ozubených kolesách, odstredivých čerpadlách a kompresorov apod., hlavne pri súčiastkach uložených vo valivých ložiskách (obr. 4.30).

            Ak sa má súčiastka po hriadeli posúvať, používajú sa vodiace perá, ktoré sú v drážke hriadeľa poistené zapustenými skrutkami s valcovou hlavou. Bočné plochy pera sú zalícované  (obr. 4.31) s posúvajúcim sa nábojom. Nevyváženosť hmoty pri rotácii sa odstraňuje  protiľahlým uložením pier. Perá používame všade tam, kde by narážaním klina vznikla nevyváženosť rotujúcich hmôt. STN uvádzajú podrobne všetky rozmery a uloženie pier.

 

Obr. 4.30 Spôsoby spojenie tesným spojom

 

Obr. 4.31 Vodiace pero

 

4.5.4. Žliabkové spoje

 

Žliabkové spoje slúžia k rozoberateľnému spojeniu dvoch strojových súčiastok, na ktorých sú žliabky (perá, zuby), ktoré do seba navzájom zapadajú.

Rovnoboké žliabkovanie (obr. 4.32a) je normalizované v STN 014942 v troch radách a to ľahké, stredné a ťažké. Všetky tri rady majú zhodné stupňovanie priemeru d; ľahké a stredné rady majú rovnaký počet a šírku pier, vonkajší priemer D je pri ľahkej rade väčší.

Evolventné žliabkovanie (obr. 4.32 b) je normalizované v STN 014952 až 55. Boky zubov žliabkov sú zakrivené podľa evolventy s uhlom záberu a =  30o  a s modulom m = 0,5 až 10 mm, počty drážok (zubov)  z = 6 až 82.

Rovnoboké i evolventné žliabkovanie sa používa miesto naklinovania pre pevné spojenie hriadeľa s nábojom súčiastok, ak prenášajú veľký krútiaci moment pri vysokých otáčkach a striedavom a rázovom zaťažení. Ďalej je vhodné pre uloženie súčiastok, ktoré sa majú často posúvať po hriadeli aj pri zaťažení, napr. ozubené kolesá v prevodovke.

Jemné drážkovanie (obr. 4.32c) je normalizované v STN 014933 a používa sa k pevnému spojeniu kolies, pák a iných súčiastok; súčiastky je potrebné zaistiť proti osovému posuvu. Na obr. 4.33 je zobrazené a označenie hriadeľa a náboja s hrubým evolventným žliabkovaním. Na obr. 4.34 je zobrazenie žliabkovaného spoja na zostavnom výkrese.

 

4.5.5. Hranolovité spoje

 

            Do tejto skupiny zaraďujeme spoje trojhranom (obr. 4.35a) a štvorhranom (obr. 4.35b). Tieto profily boli nahradené tzv. polygónovými spojmi, ktorých profily sú vytvorené matematicky definovanými krivkami s trojbokým alebo štvorbokým profilom Môžu prenášať veľké sily a nemajú nevýhody klinov a pier, tzv. vrubové účinky, nesústrednosť, požiadavka výrobnej presnosti, značné opotrebenie. Ďalšie výhody sú ľahká voľba uloženia, nezoslabuje sa hriadeľ uloženie v guľôčkových ložiskách a prevádzková spoľahlivosť

 

 

Obr. 4.32 Druhy žliabkovania: a – hrubé, b – evolentné, c - jemné

 

 

Obr. 4.33 Zobrazenie a označenie žliabkovaného hriadeľa a náboja s hrubým evolentným žliabkovaním

 

 

Obr. 4.24 Zobrazenie žliabkovaného spoja na zostavnom výkrese

 

 

 

Obe. 4.35 Spojenie štvorhranom a trojhranom (polygónové)

 

4.6. ZVIERANÉ A VZPERNÉ SPOJE

 

            Vzájomným zovretím alebo vzoprením súčiastky dosiahneme spojenie trením. Veľkou výhodou je ľahká montáž a demontáž zariadenia. Zverný tlak sa spravidla vyvodí skrutkou, výstredným kotúčom, klinom alebo kužeľom,

            Pri zvernom spoji so skrutkou, ak sa skrutka priamo opiera o súčiastku, môže jej povrch poškodiť, preto sa niekedy používa pero alebo vložka, ktorá tlak rozloží. (obr.4.36).

            Príkladom zvereného spoja s rozrezaným náborom je páka (obr. 4.37). Niekedy býva náboj rozdelený pre prenos krútiaceho momentu (obr. 4.38a) a osovej sily (obr. 4.38b). Výhodne sa dá použiť i závrtná skrutka na zovretie náboja (obr. 4.37b).

            Ak je vonkajší kužeľ čapu vtiahnutý skrutkovým spojením do kužeľovitého otvoru v náboji, nastane pevné zovretie kužeľom (obr. 4.39a). Na princípe kužeľového zverného spoja funguje spoj upínacím púzdrom (obr. 4.39b) a upínacími krúžkami (obr. 4.39c). Pre vzperné spojenia sa dá použiť výhodne i klin (obr. 4.40a), delené púzdro (obr. 4.40b), priečny klin (4.40c), ktoré sú skrutkou vtiahnuté medzi spojované diely.

            Pre rýchle upnutie a uvoľnenie súčiastky môžeme vhodne použiť zverný spoj s výstredným kotúčom (obr. 4.41). Tlakom vonkajšieho (obr. 4.41a) alebo vnútorného (obr. 4.41b) výstredníka vznikne spojenie trecou silou. Výstredný kotúč sa používa na rýchle mechanické upínanie obrábaných predmetov.

 

 

 

 

Obr. 4.36 Zverný spoj skrutkou: a – priamym opretím koncov skrutky, b – nepriamo cez pero alebo vložku

 

Obr. 4.37 Zverný spoj s rozrezaným nábojom

 

 

Obr. 4.38 Zverný spoj s valcovou styčnou plochou

Obr. 4.39 Zverné spoje: a – kužeľový, b – s upínacím kužeľovým púzdrom, c – s upínacími kužeľovými krúžkami

 

Obr. 4.40 Vzperné spoje: a – klinom, b – deleným púzdrom, c – priečnym púzdrom

 

Obr. 4.41 Zvierací spoj výstredníkom: a – vonkajší výstredník, b – vnútorný výstredník