NALISOVANÉ SPOJE
Ak sa nalisuje jedna súčiastka do druhej, budú sa vzájomne stláčať vplyvom radiálneho napätia. Tlakom vznikne trecia sila, ktorá súčiastky pevne spojí. Techniky nalisovania sú rôzne, najčastejšie je nalisovanie s presahom. Hriadeľ má väčší rozmer d1´ ako diera d1´´(obr. 4.42). Nalisovať sa môže:
Obr. 4.42 Nalisovanie s presahom
Nalisovaním za studena sa súčiastky niekedy deformujú, nastáva oter stykových plôch a zmena rozmerových vzťahov. Ak sa súčiastky vyrobené z materiálu s rôznou tepelnou rozťažnosťou, môže mať zmena teploty za prevádzky vplyv na súdržnosť spoja. V týchto prípadoch musí byť spoj kontrolovaný výpočtom. Menšie súčiastky sa lisujú za studena väčšinou hydraulickými lismi.
Ekonomickejší je nalisovaný spoj s ryhovaným čapom , ktorým sa dosahuje bezpečné poistenie proti pootočeniu. Nevýhodou je vznikajúca nesúosovosť, ktorú môžeme obmedziť strediacim osadením ryhovaného čapu.
Priame nalisovanie s dodatočnou zmenou tvaru súčiastky je pevné spojenie, ktoré vznikne po zmontovaní súčiastky a vhodným prelisovaním tvaru (obr. 4.43). Spoj je lacný vzhľadom na menšie požadované presnosti súčiastky.
4.8. NITOVÉ SPOJE
Tieto spoje sa považujú za nerozoberateľné. Podľa vyhotovenia môžu byť:
Priame nitové spoje nepoužívajú nity, spoj vznikne roznitovaním jednej súčiastky do druhej (obr. 4.44).
Obr. 4.44 Nitové spoje roznitovaním
Nity ako spojovacie súčiastky používame pri nepriamom nitovaní. Spoj vznikne roznitovaním konca drieku nitu, čím sa vytvorí záverná hlava. Medzi dosadacou hlavou a závernou hlavou nitu je zovretý nitovaný materiál. Dôležitou podmienkou pre roznitovanie je ľahké vytvorenie závernej hlavy; materiál nitov musí byť v čase nitovania tvárny. Preto sa musia niekedy nity tepelne spracovávať.
Normy a strojnícke tabuľky uvádzajú presné rozdelenie a druhy nitov. Niektoré nity sú na obr. 4.45.
Kotlový nit má väčšiu a rozšírenú hlavu, aby ju bolo možné po znitovaní pritužiť. Nity so zápustnými hlavami sa používajú tam, kde by iný tvar hlavy prekážal. Na znitovanie plechov a menších dielov sa používajú drobné nity. Rôzne nitové spoje sú na obr. 4.46. Rozoznávame jednostrižné alebo dvojstrižné nity, jednoradové alebo viacradové nitové spoje, kde môžu byť nity usporiadané striedavo alebo rovnobežne. Podľa polohy znitovaných plechov môžu byť spoje preplátované alebo s jednou alebo dvoma krycími platňami.
Nitové spoje majú byť namáhané strihom. Vzdialenosti nitov od krajov sa volia e » 1,5 až 2d, rozostup nitov t » 4d, kde d je priemer drieku nitu.
4.9. Zvárané, spájkované, lepené spoje a tmelené spoje
Tieto veľmi rozšírené spoje sú popísané v predchádzajúcej kapitole 3.
4.10. SÚČIASTKY NA AKUMULÁCIU ENERGIE
4.10.1. Pružiny a závažia
Pružiny a závažia sú strojové súčiastky, ktoré pohlcujú alebo zhromažďujú pohybovú alebo polohovú energiu hmoty. V strojoch a zariadeniach sa z týchto súčiastok používajú hlavne pružiny.
Podľa konštrukcie ich rozdeľujeme takto:
Podľa tvaru:
Podľa prierezu:
Podľa činnosti:
Podľa smeru vinutia:
Na obr. 4.47 je pružina v krajných polohách. Zmena veľkosti sily potrebnej na deformáciu sa lineárne mení podľa diagramu pružiny.
Obr. 4.48 Pružiny: a – listová, b – kužeľová, c – tanierová. d - krúžková
4.10.2. Torzné tyče pružia v krútení, na koncoch sú opatrené drážkovými čapmi, ktoré zachytávajú zaťaženie. Používajú sa často pri dopravných prostriedkoch (obr.4.49).
4.10.3. Gumové vložky (obr. 4.50) sa používajú na tlmenie otrasov a nárazov kovových súčiastok.
Menej namáhané pružiny sa vyrábajú z konštrukčných uhlíkových ocelí, veľmi namáhané z konštrukčných ušľachtilých ocelí.