Vedenie súčiastok

Vedenie je druh uloženia, pri ktorom nastáva vzájomný pohyb spolusúvisiacich súčiastok len v žiadanom smere. Najdôležitejšou požiadavkou je presné zaistenie pohybu súčiastok pri minimálnom trení a opotrebení, možnosť nastavenia požadovanej vzájomnej polohy súčiastok a zabránenie ich priečeniu, klopeniu, nadzdvihovaniu apod. Podľa druhu trenia v stykových plochách sa vedenie delí na klzné s valcovými (obr. 4.87 A,B), alebo rovinnými vodiacimi plochami (obr. 4.87 C,D) a valivé (obr. 4.87 E.F), pri ktorom sa posúvajúce sa časti pohybujú na valivých telieskach, kladkách a pod.

Obr. 4.87 Vedenie súčiastok: a, b – klzné s valcovými, c d – klzné s rovinnými vodiacimi plochami,    e, f - valivé

 

4.13.3. Hriadeľové spojky

 

Sú to strojové súčiastky, ktoré sa používajú na spojovanie hriadeľov. Majú spĺňať tieto základné požiadavky: plynulý záber, možnosť prerušenia spojenia i za chodu stroja, príp. rozpojenie pri preťažení. Rozdeľujeme ich na tuhé, poddajné, výsuvné, špeciálne.

a/ Tuhé spojky sú charakteristické tým,  že prenos krútiaceho momentu je nepružný a spojenie je trvalé.

            Rúrková spojka (obr. 4.88A) je najjednoduchšou tuhou spojkou z hrubostennej rúrky s nasunutými koncami hriadeľov, ktoré sú naklinované. Vyčnievajúce nosy klinov sa chránia plechovými krytmi.

Misková spojka (obr. 4.88B) sa skladá z dvoch pozdĺžne delených liatinových misiek stiahnutých obvykle šiestimi skrutkami. Spojka býva chránená plechovým krytom.

            Kotúčová spojka je vytvorená vykovaným kotúčom z hriadeľa (obr. 4.88 D) alebo nasadením či privarením  kotúčov na hriadeľ (obr. 4.88 C). Používa sa  pre väčšie nárazové zaťaženia, pri častej zmene zmyslu otáčania. Prenos krútiaceho momentu je trením, ktoré vznikne pritiahnutím skrutkového spoja kotúčov.

Obr. 4.88 Pevné spojky: a – rúrkové, b – miskové, c – prírubové, d - kotúčové

 

b/ Poddajné spojky  svojou konštrukciou dovoľujú spojeným hriadeľom určitý axiálny posuv, prípadne istú nesúosovosť (obr. 4.89) alebo majú mäkký záber. Podľa toho sa poddajné spojky delia na dilatačné, kĺbové a pružné.

            Najbežnejšie typy sú spojky pružné – napr. spojky čapové (obr. 4.90A), pružná spojka s vinutou pružinou syst. Bibby (obr. 4.90B), spojky manžetové a hardy spojky (obr. 4.90 C). Kĺbové spojky umožňujú  nepružný prenos krútiaceho momentu pri určitej výchylke osí. Ich nevýhodou je nerovnomernosť chodu hriadeľa pri stálej uhlovej rýchlosti hnacieho hriadeľa w1 (obr. 4.91).

 

 

Obr. 4.89 Kombinácie odchýliek osi hriadeľových spojok

 

Obr. 4.90 Pružné spojky: a – čapová, b – pružinová, c - hardy

 

Na obr. 4.91 A je jednoduchá kĺbová spojka čapová pre uhlovú výchylku

d/ Výsuvné spojky umožňujú prerušenie prenosu krútiaceho momentu. Niektoré sa dajú vysúvať len v pokoji, iné i za chodu.

            Zubová výsuvná spojka na rozdiel od zubovej dilatačnej spojky má jednu polovicu posuvnú v osovom smere. Zuby spojky môžu byť priame (obr. 4.39 A) alebo sú pre prenos v jednom zmysle skosené, čím sa uľahčí zasúvanie (obr. 4.39 B). Výsuvné spojky sa používajú tiež pri obrábacích strojoch.

            Trecie výsuvné spojky prenášajú krútiaci moment trením, ktoré vzniká medzi vzájomne pritláčanými pohyblivými časťami spojky. Spojky bývajú vyhotovené ako kužeľové alebo lamelové (obr. 4.94). Pri lamelovej spojke je trecia plocha zväčšená počtom lamiel, ktoré majú tvar medzikružia s unášacími zárezmi. Vonkajšie lamely 2 majú unášacie zárezy na vonkajšom obvode a zapadajú do vonkajšieho kotúča spojky. Vnútorné lamely 1 sú unášacími zárezmi spojené s vnútorným nábojom spojky.

Obr. 4.91 Poddajná kĺbová spojka

 

Obr.4.92 Poddajná zubová spojka

Obr. 4.93 Výsuvná zubová spojka

            K stláčaniu lamiel možno použiť nielen mechanickú silu pružiny (obr. 4.94) ale aj hydraulický alebo prítlak, prípadne elektromagnetickú silu (obr. 4.95)

Obr. 4.94 Mechanická výsuvná lamelová spojka

 

Elektromagnetické spojky sú ovládané elektromagnetom. Môže mať rôzne vyhotovenia: napr. lamelové (obr. 4.95) alebo indukčné spojky.

Obr. 4.95 Elektromagnetická výsuvná lamelová spojka

 

Hydrodynamické spojky (obr. 4.96) uskutočňujú prenos krútiaceho momentu pohybovou energiou kvapaliny. Lopatky na hnacom kolese (odstredivé čerpadlo) udeľujú kvapaline pohyb a tá vyvoláva v hnanom lopatkovom kolese pohyb druhej časti spojky (turbínky). Kvapalinou býva olej, spojky majú mäkký záber a používajú sa napr. v motorových vozidlách. Životnosť je neobmedzená.

            Zvláštne spojky sú spojky používané ako samočinné rozbehové (obr. 4.97) a ako poistné.

            Poistné spojky zabraňujú preťaženiu stroja, ktoré by  mohlo spôsobiť jeho poškodenie. Jednoduché vyhotovenie je strižným kolíkom, ktorý sa pri nadmernom zaťažení prestrihne (obr. 4.18 b) často sa používajú poistné spojky zubové (obr. 4.98a), guľôčkové (obr. 4.98b) a lamelové (obr. 4.98c).

            Voľnobežná spojka prenáša pohyb v jednom zmysle otáčania (obr. 4.99) tým, že valčeky alebo guľôčky sa vtlačia do klinovitých medzier medzi hnanou a hnacou časťou spojky.

 

Obr. 4.96 Hydraulická spojka

 

 

Obr. 4.97 Rozbehová spojka segmentová

Obr. 4.98 Poisťovacie spojky: a – zubová, b – guľôčková, c - lamelová

Obr. 4.99 Voľnobežná spojka

 

Vysúvacie zariadenie je zariadenie na ovládanie spojky. Môže byť ručné, mechanické, pneumatické, hydraulické a elektromagnetické. Najjednoduchšie vysúvacie zariadenie sa skladá z vysúvacej objímky s drážkou, z vysúvacej vidlice a páky. Pákové vysúvadlo máva dva ploché oceľové pásy s rukoväťou. Objímku treba mastiť. Pri spojkách, kde treba stály tlak, sa používa samozverný mechanizmus, obvykle skrutkový. Časté uplatnenie pri ovládaní spojok má elektrohydraulický prístroj Eldro.

 

4.13.4. Mechanické brzdy a zdrže

 

            V princípe sú  mechanické brzdy porovnateľné s trecími spojkami. Na rozdiel od trecích spojok, pri ktorých sa oba trecie páry otáčajú, pri mechanických brzdách jeden funkčný pár (trecie obloženie, špalík) stojí. Podľa tvaru trecích plôch poznáme  brzdy čeľusťové, pásové, kotúčové a kužeľové (obr. 4.100).

 

 

Obr. 4.100 Druhy mechanických bŕzd

 

Rozoznávame brzdy stavacie a spúšťacie. Brzdy stavacie majú zastavovať akýkoľvek posuvný alebo otáčavý pohyb súčiastok po vypnutí motora a zabrzdenú polohu zaisťovať. Stavacie brzdy bývajú čeľusťové, kotúčové, lamelové (obr. 4.101). Brzdy spúšťacie majú zaisťovať spúšťanie bremena stálou rýchlostí. Podľa spôsobu ovládania rozoznávame brzdy automatické (elektromagnetické, elektrohydraulické, pneumatické apod.) alebo ovládané obsluhou (ručné, nožné).

            Zdrže  sa používajú vo zdvíhacom ústrojenstve k zadržaní bremena vtedy, keď prestane pôsobiť hnacia sila. Účinkujú vždy len v jednom smere točenia hriadeľa. Z konštrukčného hľadiska sú buď zubové (rohatko-západkové) alebo trecie.

 

Obr. 4.101 Mechanické brzdy: A – čeľusťová, B – kotúčová, C - lamelová