Ich účelom je opäť pripraviť horľavú zmes a zaviesť ju do kúreniska. Konštrukčne sa líšia podľa druhu plynu. Pre najmenšie výkony (variče a sporáky) sa horáky vyhotovujú podľa Bunsenovho plynového kahana. Veľké horáky sú doplnené ventilátorom na prívod vzduchu. Opäť sú doplnené automatickou reguláciou umožňujúcou meniť výkon horáka podľa potreby (obr. 9.5.)

 

Obr. 9.5 Horák na plynné palivo

1 – prívod, 2 – elektromagnetické ventily, 3 – ventilátor

 

9.5.4 Ohnisko

            Je to priestor, kde palivo horí. Rozoznávame:

Kúrenisko s pevným roštom sa používa len pri kotloch malých výkonov, napr. pre ústredné kúrenie alebo pri starších valcových i plamencových kotloch (obr. 9.8.)

            Pásový rošt (obr. 9.9.). Na dvoch alebo troch nosných reťaziach sú priečne trámy s vloženými ľahko vymeniteľnými roštnicami. Reťaze sú poháňané variátorom. Pod rošt je privádzaný vzduch, rozdeľovaný tak, aby horenie bolo čo najúčinnejšie. Palivo je na rošt privádzané buď sypaním, alebo pohadzovaním. Najmä druhý spôsob je vhodný pre netriedené palivo s väčším obsahom prachu. Menšie zrná horia vo vznášaní, väčšie častice padajú na rošt a to tým ďalej od pohadzovača, čím sú ťažšie. Rošt sa pohybuje smerom k pohadzovaču (obr. 9.1).

Obr. 9.6 Kúrenisko s pevným roštom

1 – vlnitý plamenec, 2 - roštnica

Obr. 9.7 Kúrenisko s posuvným roštom

1 – pásový rošt, 2 – pohon roštu, 3 – uhlie, 4 – prívod vzduchu

 

 

9.6. Účinnosť kotlov

Účinnosť  kotlov závisí od veľkosti strát.

            Ostatné straty sú zahrnuté ako nevykázané straty Sn.

            Celková strata je rovná súčtu všetkých čiastkových strát.

            Účinnosť kotla hk = teplo spotrebované na výrobu pary alebo horúcej vody

                                                                  teplo privedené palivom

 

kde D je výkonnosť kotla,

       H1 - entalpia ohriateho média (para, voda)

       H2 - entalpia napájacej vody,

       mp - hmotnosť paliva,

       Qp - výhrevnosť paliva.

Účinnosť hk sa určuje vykurovacou skúškou alebo výpočtom zo strát:

hk = 100 åS

            Pri odstavení kotla vznikajú straty, súhrnne nazývané prevádzkové straty. Patrí sem napr. množstvo tepla potrebného na opätovné vykúrenie kotla na prevádzkovú teplotu atď. Je zrejmé, že prevádzkové straty narastajú častým odstavením kotla.

 

9.7. Prevádzka tepelných generátorov

9.7.1 Obsluha

            Kotol s objemom väčším ako 80 l môže obsluhovať osoba staršia ako 18 rokov s príslušnými skúškami. Kurič nesmie nechať kotol bez dozoru. Sleduje jeho chod pomocou prístrojov. Pri poruche napájacieho zariadenia, poklesu vody v kotle, netesnosti kotla, objavení trhliny v múre a pri rozžeravení niektorých častí v kotle, netesnosti kotla, objavení trhliny v múre a pri rozžeravení niektorých častí kotla okamžite hasí oheň v ohnisku. Nehasí vodou, ale uzatvorením prívodu paliva pri roštových ohniskách a vyhrnutím horiacej náplne do trosky, pri práškových, olejových a plynových horákoch ich zastavením. Pri malých kotloch na pevné palivá kurič jednoducho oheň vyhrabe pred kotol. Nesmie nikdy dopĺňať vodu do rozžeraveného kotla; tým by kotol zničil. Sleduje prístroje ukazujúce zloženie dymových plynov. Stará sa o správnu činnosť napájacích čerpadiel a zariadení na úpravu napájacej vody. Prísnym dodržaním prevádzkových predpisov sa môže životnosť kotla predĺžiť.

 

9.7.2. Spúšťanie

    Olejové i plynové horáky moderných kotlov majú automatické zapaľovacie zariadenie. Horáky na uhoľný prach sa uvádzajú do chodu spúšťacími horákmi na olej či plyn. Po ustálení chodu sa zapaľovacie horáky vypínajú. Roštové ohnisko sa rozkuruje drevom. Pred spustením sa obsluha presvedčí o tom, či je kotol a jeho príslušenstvo schopné prevádzky, či je v kotle dostatok vody a či nie sú poškodené napájacie čerpadlá. Presný opis všetkých úkonov je uvedený  v príslušných predpisoch a návodoch na obsluhu.