Na rozdiel od vonkajšej, cudzej iniciácie spočíva proces samovznietenia v tom, že systém horľavá látka – vzduch (kyslík) nie je v chemickej rovnováhe, preto prebieha reakcia zložiek tohoto systému i pod teplotou vznietenia, a systém sa tak snaží dosiahnuť rovnováhu. Priebeh tejto reakcie je väčšinou pomalý a množstvo uvoľneného tepla za časovú jednotku je také malé, že sa toto teplo stačí rozptýliť do okolia, takže systém zostáva pri konštantnej teplote (izotermický priebeh s konštantnou reakčnou rýchlosťou).
Ak sa neodvádza teplo do okolia v dôsledku vonkajších vplyvov, ale zostáva v reakčnom systéme, zvýši sa teplota systému. Zvýšenie teploty o 10 o spôsobí zhruba dvojnásobný nárast reakčnej rýchlosti. Tento dej prebieha progresívne ďalej až do dosiahnutia teploty vznietenia. Pokiaľ pri vonkajšej iniciácii je možné určiť miesto, z ktorého sa rozšíri do celého systému, pri samovznietení je obtiažne toto miesto predpovedať. Všeobecne platí, že tieto miesta vykazujú nehomogenitu v rozdelení tepla alebo nehomogenitu koncentrácií a sú tam, kde sa vytvoria najlepšie podmienky ku kumulácii tepla a kde sa koncentrácie zmesi najviac blížia k optimálnym podmienkam.
Za samozápalné látky považujeme tie, pri ktorých v praktických podmienkach pri výrobe, skladovaní či manipulácii s nimi dochádza k samozohrievaniu, ktoré môže ďalej viesť k samozapáleniu.
Tiež sem patria látky alebo systémy viacerých látok, pri ktorých vývin tepla nespočíva v reakcii so vzdušným kyslíkom (autooxidácii), ale v inej exotermickej reakcii (polymerizácia, rozklad a iné).
Samozohrievanie je často pozorované iba pri väčšom nahromadení látky (množstvo vyvinutého tepla závisí na tretej mocnine, ale množstvo odvedeného tepla na druhej mocnine rozmeru vzorky). Existujú tri podmienky samozohrievania a samozapálenia:
4.7. Elektrotechnické zariadenia
Elektrotechnické zariadenia tvoria jednotlivé alebo vzájomne spojené prevádzkové prostriedky., ktoré vyrábajú, premieňajú, skladujú, rozdeľujú, prepravujú, merajú, riadia alebo spotrebovávajú elektrickú energiu. Pri týchto zariadeniach môžu už pri malých napätiach vznikať elektrické iskry resp. elektrické oblúky (napr. pri spínaní a vypínaní elektrických prúdových okruhov a pri vyrovnávacích prúdoch) a vytvárať horúce povrchy.
Používanie nízkeho napätia (napr. 42 V) sa nedá považovať za opatrenie sekundárnej protivýbuchovej ochrany, pretože tiež pri nízkych napätiach je možná iniciácia výbušnej zmesi.
Okrem toho pri prevádzke elektrotechnických zariadení je nutné uvažovať i s ďalšími inicičnými zdrojmi, napr. vývin mechanických iskier.
4.7.1. Bludné elektrické prúdy, katódová ochrana proti korózii
Bludné elektrické prúdy môžu pretekať v elektricky vodivých systémoch a častiach systémov:
Ak sú časti systému schopné viesť bludné prúdy rozpojované, spájané alebo premosťované, aj v prípade veľmi nízkych rozdielov potenciálu, výbušná atmosféra sa môže iniciovať elektrickými iskrami a/alebo oblúkmi. Okrem toho iniciácia môže nastať ohrevom týchto prúdových ciest.
Uvedené riziko iniciácie existuje aj vtedy, ak sa používa katódová ochrana proti korózii pomocným prúdom. Ak sa však používajú spotrebovateľné anódy, nepredpokladá sa, že nastane iniciácia elektrickými iskrami za predpokladu, že tieto anódy nie sú z hliníka alebo horčíka.