Ohrozenie plameňom a tlakom pri odľahčení výbuchu
Pri odľahčení výbuchu veľká časť čerstvej výbušnej zmesi vypustenej zo zariadenia zhorí vo vnútri zariadenia. Pre výpočet dĺžky plameňa pri výbuchu zmesi prachu so vzduchom uvádza literatúra rovnice.
a) pre homogénnu zmes LF,H = 8 . V0,3
kde:
LF,H maximálna dĺžka plameňa homogénnej zmesi v m
V chránený objem v m3
Rovnica platí pre:
LF,I = 15 . V-0,25
Kde:
LF,I maximálna dĺžka plameňa nehomogénnej zmesi v m
Pri podlhovastých nádobách s pomerom výšky k priemeru nádoby H/D ³ 2 je nutné počítať s väčšou dĺžkou plameňa ako vypočítanou podľa vyššie uvedených rovníc.
6.2.3 Tlakový účinok
Najväčší tlakový účinok vo vzdialenosti RS od odľahčovacej plochy sa vypočíta podľa rovnice:
pmax = 200 . pred.max . A0,1 . V0,18
Pri väčšej vzdialenosti r od odľahčovacej plochy sa tlak znižuje na hodnotu:
pr = pmax . (RS . I . r )1,5
Rovnice platia za týchto podmienok:
6.2.4 Sila a impulz spätného rázu
Ako je znázornené na obrázku 6.6 pri odľahčení výbuchu je nutné uvažovať o pôsobení sily spätného rázu a nádobu riadne ukotviť tak, aby táto sila neuviedla chránenú nádobu do pohybu.
Sila spätného rázu sa vypočíta podľa rovnice:
FR.max = a.A.pred.max.
Kde:
FR.max sila spätného rázu v N
A odľahčovacia plocha v m2
pred.max maximálny redukovaný tlak v bar
Kde:
tD doba pôsobenia spätného rázu v s
KSt kubická konštanta v bar.m.s-1
V chránený objem v m3
A odľahčovacia plocha v m2
pred.max maximálny redukovaný tlak v bar
Obr. 6.6 Znázornenie sily spätného rázu klopného momentu
Veľkosť impulzu sily pôsobiacej na odľahčené zariadenie sa vypočíta podľa rovnice:
I = 0,52 . FR.max . tD
Kde:
I celkový impulz sily pôsobiacej na odľahčené zariadnie v kN.s
Účinok spätného rázu je možné kompenzovať umiestnením dvoch rovnako veľkých odľahčovacích otvorov súmerne na protiľahlé steny nádoby.
6.2.5 Odľahčenie stavieb
V niektorých prípadoch kde nejde vylúčiť nebezpečných koncentrácií vo vnútri zariadenia napr. prašné technológie ako sú briketárne, pri skladovaní a manipulácii s prašnými materiálmi (podzemné chodby, spojovacie chodby), alebo pri spracovaní, skladovaní či doprave plynov resp. horľavých kvapalín (kompresné stanice) je vhodné tiež stavbu chrániť pred účinkami možného výbuchu.
Pre pravouhlé priestory sa odľahčovacia plocha stanoví pomocou rovnice:
Kde: L1 L2 L3 rozmery haly, chránenej miestnosti v m
keď L1 < L2 < L3 a L3 £ 3.Ö L1 . L2
pre kovové prachy b = 10,5
pd priepustný tlak vo vnútri budovy v kN.m-2
Je vhodné umiestniť odľahčovacie prvky v blízkosti miesta predpokladanej iniciácie, alebo rovnomerne pozdĺž celého povrchu chránenej miestnosti.
Poškodenie chránených prvkov nastáva pri tlakových hodnotách uvedených v tab. 6.1.
Tab. 6.1 Tlaková odolnosť stavebných prvkov
|
Stavebný prvok |
Tlaková odolnosť v bar |
|
Okenné tabule |
0,02 - 0,20 |
|
Dvere |
0,02 - 0,05 |
|
Presklená stena (drôtené sklo) |
0,06 - 0,07 |
|
Ľahké dielčie steny, ľahké strechy |
0,06 - 0,15 |
|
Voľne stojaca stena z páelených tehál |
0,07 - 0,15 |
|
Nearmovaná betónová stena (hrúbka 20 cm) |
0,15 - 0,20 |
|
Oceľovo betónové budovy odolné proti zemetraseniu |
0,80 - 1,50 |
|
Priemyselné budovy s ľahkým oceľovým rebrovaním |
0,20 - 0,30 |
|
Priemyselné budovy s ťažkým oceľovým rebrovaním |
0,30 - 0,40 |
6.2.6 Druhy odľahčovacích prvkov
Odľahčovací prvok (zariadenie pre uvoľnenie tlaku resp. poistné ústrojenstvo) môže byť navrhnuté pre jeden výbuch a jeho odľahčenie (napr. poistné membrány, strechy, priečky) alebo pre niekoľkonásobné použitie (klapky, ventily, okná, dvere).
Ako odľahčovacie prvky sa používajú membrány, klapky, alebo pružinové ventily, prípadne na potrubie odľačovacie komíny. Pri stavbách to môžu byť okná, dvere, ľahko zbúrateľné steny, stropy, strechy a podobne.