Priebeh otvárania membrány
Membrány môžu byť upevnené na príruby i iným spôsobom napr. pryžovým profilom alebo pomocou permanentných magnetov.
Zložitejším riešením sú membrány ovládané cudzím účinkom – obr. 6.14. Membrány sú tuhé konštrukcie odolné i prudším a väčším zmenám prevádzkových tlakov a otvárajú sa výbuchom kondenzovanej výbušniny iniciovanej elektrickým impulzom od detektora výbuchu. Detektor býva kombinovaný – reagujúci napr. na svetlo a teplo plameňa, aby sa zabránilo falošným spúšťaniam. Takéto membrány ovládané cudzím účinkom sú vhodné predovšetkým v takých zariadeniach, kde sú veľké zmeny prevádzkových tlakov a reakčné tlaky a tým aj redukované tlaky by pri bežných membránach vychádzali príliš vysoké.
Obr. 6.14 Princíp funkcie membrány ovládanej cudzím účinkom.
Okrem vyššie uvedených výhod je pri membránach dôležité zdôrazniť nezávislosť na polohe, malou spotrebou miesta a dokonalou tesnosťou počas prevádzky.
Naopak nevýhodou je trvalé otvorenie zariadenia po výbuchu a nutnosť väčšinou veľmi obtiažnej a pracnej výmeny.
Po odľahčenom výbuchu často dochádza k požiaru a preto je vhodné tento problém riešiť napr. inštaláciou stabilného hasiaceho zariadenia.
6.2.6.2 Odľahčovacie klapky a ventily
Princíp odľahčovacej klapky je uvedený na obr. 6.15. Klapka je do sedla pritláčaná vlastnou hmotnosťou resp. hmotnosťou závažia, odľahčovací ventil pritláčaný do sedla silou pružiny.
Princíp ventilu je na obr. 6.16. Statický reakčný tlak ventilu je daný nastavením pružiny 1. Úniková plocha je daná kruhovým prierezom ventilu resp. plochou voľného profilu v tvare valca pri otvorenej polohe ventilu (vo vzdialenosti H od základnej polohy). Doraz ventilu je tlmený pružinami 2.
Výhodou klapiek a ventilov je, že po výbuchu sa opäť uzavrú, takže zariadenie je tesniace a obyčajne nie je nutné ich výmena a ich oprava.
Nevýhodou je ich väčšia hmotnosť (a tým aj väčší statický reakčný tlak) a menej dokonalá tesnosť pri normálnej prevádzke.
Pozn. Akékoľvek dodatočné dotesnenie klapiek (prípadne ventilov) napr. tmelom a podobne je absolútne neprípustné, pretože môže zvýšiť otvárací reakčný tlak klapky, tým znížiť účinnosť navrhnutého odľahčenia a pri výbuchu spôsobiť roztrhnutie nádoby, či zariadenia.
obr. 6.15 – odľahčovacia klapka krídlová a páková – princíp činnosti.
obr. 6.16.– princíp činnosti odľahčovacieho ventilu
Ak pre odľahčenie výbuchu a s tým spojené vyšľahnutie plameňa nie je dostatok miesta (ochranného priestoru), je vhodné použiť odľahčovacie ventily s tlmičom plameňa – pozri obr. 6.17., 6.18, 6.19.
obr 6.17 – odľahčovací ventil s tlmičom plameňa EVA firmy Hoerbiger – rez ventilom v otvorenej a uzavretej polohe.
obr 6.18 – odľahčovací ventil s tlmičom plameňa EVA firmy Hoerbiger – schéma princípu zhášania plameňa
Tlmič bráni vyšľahnutiu plameňa a výrazne ochladzuje spaliny tak, že vo vzdialenosti asi priemeru odľahčovacieho otvoru od hrany ventilu už napr. nedochádza k ohoreniu ľudských vlasov. To umožňuje odľahčenie aj v stiesnených priestoroch – napr. lodného podpalubia, plniaceho vozu koksárenských batérií atď. Výron spalín je za ventilom dalej možno usmerniť plechovými krytmi a chrániť tak citlivé konštrukčné prvky (napr. hydraulický systém) alebo únikové cesty. U klapiek a ventilov je nutné mať na pamäti, že po výbuchu a po uzavretí odľahčovacích otvorov dochádza k dôsledku chladnutia a kondenzácie spalín k podtlaku. Pričom tenkostenné zariadenia sú veľmi citlivé na tlak a tak hrozí ich zrútenie. Preto je nevyhnutné inštalovať na zariadení ventil, alebo klapku, ktorá umožní prisatie vzduchu a vyrovnanie tlaku.
obr. 6.19 – odľahčovací ventil s tlmičom plameňa, EVA firmy Hoerbiger – pohľad (skutočné prevedenie).
Pre zabezpečenie správnej funkcie je nutné pravidelne preverovať stav odľahčovacieho zariadenia podľa pokynov výrobcov.