Srdcový šelest:
Sú to atypické a nepravidelné šelesty počas jednej srdovej akcie. Rozoznať ich a zaradiť však vyžaduje istú skúsenosť, lebo nie vždy sú jasne počuteľné a ich pôvod môže byť rôzny. Základnou príčinou je zmena normálneho prúdu krvi. Niekedy chlopne stuhnú nadmernou tvorbou väziva alebo tvorbou kalciových usadenín a nemôžu sa úplne otvoriť. Pretekajúcej krvi sa tak dostane do cesty prekážka, môže prechádzat len úzkym kanálom a preto tvorí víry. Práve zvuk, ktorý pri tomto prudení vzniká, je počuteľný, a to medzi prvou a druhou srdečnou ozvou.
Kalcifikovaná chlopňa má aj iné dôsledky okrem stenózy (krv neprúdi von zo srdca), a to insuficienciu (nedostatočnosť), ktorá je dôsledkom zlého tesnenia chlopne. Tak vznikajú ďaľšie šelesty, ktoré spôsobuje krv prúdiaca v tepne opačným smerom.

Srdečný infart (infarkt myocardu):
Pri infarkte dochádza k odumieretiu časti srdečného svalu v dôsledku poruchy prísunu kyslíka. Tento stav môže byť spôsobený upchatím príslušnej koronárnej artérie krvnou zrazeninou, aterómom (dôsledok kôrnatenia vencovitých tepien) alebo poruchou látkovej výmeny a prekrvenia srdcového svalu. Väčšinou mu predchádzajú slabšie srdečné záchvaty. Náhly výpadok časti srdečného svalu vedie k akútnemu preťaženiu srdca, zníži sa potrebný prísun krvi a tým klesá tep i tlak, krv sa hromadí v žilových vlásočniciach a v pľúcach. Ak je postihnutá nervová uzlina, môže byť infarktom narušený aj srdečný rytmus.
Závažnosť stavu závisí od miesta upchatia tepny. Ak ide o menšiu tepnu, rozsah odumretého tkaniva je menší a tým sa zvišuje nádej na uzdravenie. Pri uzavretí kmeňovej časti tepny často nastáva okamžitá smrť (srdcová mŕtvica). Poškodená časť sa hojí jazvou, napriek tomu môžu pretrvávať poruchy v srdcovej činnosti, lebo jazva nie je plnohodnotnou náhradou za odumreté tkanivo.

Príznaky infarktu:
Dochádza k silným a dlhotrvajúcim bolestiam v ľavej časti hrudníka, ktoré môžu vystreľovať až do paže, pocit zvierania pľúc, smrteľný strach a silné vzrušenie; dostavuje sa pocit nevoľnosti, potenie, dráždenie na vracanie, symptómy, ktoré vyplývajú z poruchy regulácie krvného obehu.
Tieto príznaky sa vyskytujú pri infarkte veľmi často, avšak neexistuje jeden absolútne presný, ktorý by sa pri infarkte vždy objavoval. Dokonca aj ťažké srdečné infarkty môžu prebiehať bez bolesti (tzv. nemé infarkty), alebo majú príznaky apendiktídy alebo črevnej koliky.
Najnovšie výskumy poukázali na fakt, že u žien sú symptómy infarktu odlišné. Poprvé, prejavujú sa pomalšie. Taktiež je u žien zriedkavejšia náhla a silná bolesť v oblasti hrudníka. Miesto vystrelovania do paže, bolesť sa šíri do oblastí podbruška alebo do chrbta. Ženy trpia skôr na problémy s dýchaním než na zovretie v hrudníku. Tieto symptómy sú zameniteľné s ochorením žalúdka alebo chrbtice. Aj preto na choroby srdca zomrie v súčasnosti viac žien ako na rakovinu, úrazy a cukrovku dovedna.
Presná diagnóza infarktu sa dá zistiť pomocou EKG alebo laboratórnym vyšetrením (menšie množstvo enzýmov- ich nález nasvedčuje odumretiu určitých častí svalstva).


Prvá pomoc pri infarkte:
- Ponechať postihnutého v absolútnom kľude (každá telesná záťaž znamená ďaľšiu námahu pre srdce)
- Zaistiť polohu tela v horizontálnej polohe (pre uľahčenie krvného obehu)- zvýšená poloha nôh uľahčuje dýchanie
- Zachovanie vnútorného pokoja
- Nepodávať tekutiny (krvný obeh sa naplnením žalúdka zaťažuje, taktiež kvôli nebezpečenstvu pridusenia)
- Okamžite privolať záchranku, nepokúšať sa o samoliečbu
- Pri zástave srdca začať s srdečnou masážou
- Uvolniť voľné kusy odevu

Angina pectoris (stenokardia):
Týmyto názvami sa označujú všetky akútne bolesti srdca, ktoré môžu mať rôzne príčiny. Tieto srdečné záchvaty príznakmi pripomínajú infarkt - majú však kratšie trvanie, nenastáva pri nich pocit strachu a prebiehajú bez postihnutia krvného obehu. Bolesť je lokalizovaná v oblasti za hrudnou kosťou. Vyvoláva ju prechodný nedostatok kyslíka, zúženie vencovitých tepien v dôsledku aterosklerózy alebo kŕč vencovitých tepien. Krvné zásobovanie svalu je dostačujúce pre jeho metabolizmus v pokojnom stave, ale pri telesnej námahe alebo duševnom vzrušení sa začnú prejavovať bolesti.
Kedže pri angine pectoris nedochádza k poškodeniu srdcového svalu, je táto choroba ťažko diagnostikovateľná. Bolesť sa dá odstrániť liekmi (nitroglicerínové preparáty) ktoré rozširujú koroárne tepny. Ich pôsobením sa zaisťuje opätovné zásobovanie srdca okysličenou krvou. To odlišuje anginu pectoris od infarktu, pretože pri infarkte sa bolesť nedá utíšiť liekmi. Taktiež, kým infarkte je pohyb prísne zakázaný, pri angine pectoris sú ľahké formy cvičenia skôr podporované.

Prevencia srdcových ochorení:
Predchádzať týmto ochoreniam je jednoduché: zdravý životný štýl. Čo doň patrí? Predovšetkým zdravá strava a veľa pohybu. Lekári doporučujú nízkotučné potraviny a posilňovanie srdca cvičením, minimálne 30 minút chôdze denne na čerstvom vzduchu. Zredukovanie nadváhy je taktiež potrebné, čím viac kilogramov, tým je srdce namáhanejšie. Pri vysokom krvnom tlaku sa odporúča obmedzenie solenia a hlavne relax a odbúravanie stresu. Rizikovým faktorom je tiež fajčenie, siahajú po ňom najmä stresovaný jedinci, čím sa násobí šanca srdečného ochorenia.