Uvedené interné a externé záujmové skupiny subjektov cieľového rozhodovania presadzujú pri formulácii cieľov podniku svoje záujmové vklady. Niektoré skupiny sa dokážu mocensky presadiť, iné sú nútené redukovať svoje záujmy a prijímať kompromisné rozhodnutia. Avšak treba podčiarknuť, že uvedené záujmové skupiny by mali spoločne zabezpečovať naplnenie stanovených cieľov podniku, ktoré však umožňujú v rozhodujúcej miere naplniť ciele jednotlivých záujmových skupín.
Najvyšší cieľ podniku sa označuje ako "poslanie podniku". Je to jasne definovaný hlavný účel a zmysel daného podnikania. Za najvyšší podnikový cieľ, ktorý zodpovedá uvedenej charakteristike, považujeme:
Ekonomický obsah podnikových cieľov vychádza z predpokladu, že podnik je v prvom rade podnikateľská jednotka a preto má plniť predovšetkým ekonomické ciele. Ekonomický obsah má tá časť cieľov, ktorá sa zameriava na kvantitatívne merateľný výsledok podnikovej činnosti. Za najdôležitejšie ekonomické ciele sa najčastejšie považuje zisk, rentabilita, cash flow, likvidita a hospodárnosť podniku.
Zisk – vytvára nevyhnutné predpoklady pre prežitie a ďalší rozvoj podniku (investičný rozvoj).
Rentabilita – vyjadruje schopnosť prinášať zisk (rentabilný výrobok, podnik).
Cash flow – je prejavom toku peňazí (deklaruje návratnosť kapitálu a možnosti investovania).
Likvidita – vyjadruje schopnosť premeniť jednotlivé zložky majetku na peniaze, resp. schopnosť splácania záväzkov podniku.
Hospodárnosť podniku – prostredníctvom nákladov vypovedá o úrovni spotreby výrobných faktorov, resp. efektívnosti podnikania.
Sociálne ciele podniku vyjadrujú jeho sociálnu politiku. Ide o ciele, ktoré sú orientované smerom na spoločnosť a ciele orientované na pracovníkov. Sociálne ciele orientované na spoločnosť (externé ciele) vyjadrujú spoločenský prínos podniku k sociálnej politike štátu a obce.
Sociálne ciele orientované na zamestnancov sú často deklarované kolektívnou zmluvou. Vyjadruje záväzky podniku, ktorými podnik uspokojuje mzdové, zdravotnícke, kultúrne, bytové, vzdelávacie požiadavky, ako aj požiadavky na zlepšenie pracovného prostredia a podobne. Realizácia sociálnych cieľov je úzko spätá s realizáciou ekonomických cieľov, ktorej sa podriaďuje.
Obsahové členenie cieľov (ekonomické a sociálne ciele) je identické s členením na kvantifikovateľné a nekvantifikovateľné ciele. Ekonomické ciele kvantifikujeme pomocou ekonomických ukazovateľov. Kvantifikácia sociálnych cieľov je však zložitejšia a väčšinou sa kvantifikuje prostredníctvom finančných zdrojov na ich úhradu (obrázok 2, 3).
Obrázok 2 Sociálne ciele podniku
Obrázok 3 Členenie ekonomických cieľov
Táto klasifikácia podnikových cieľov člení ciele do skupín podriadených a nadriadených cieľov, podľa ich významu dôležitosti a vzájomných väzieb. Na vrchole hierarchickej klasifikácie stojí vrcholový cieľ, pod ním je skupina základných cieľov, ktoré sú nadriadené pomocným cieľom (obrázok 4).
Obrázok 4 Hierarchické usporiadanie cieľov podniku
Vrcholový cieľ je najdôležitejším sformulovaním komplexného strategického cieľa podniku na obdobie 5 – 10 rokov. Základné ciele sú podporné k vrcholovému cieľu, sú stanovené na obdobie 1 – 5 rokov. Pomocné ciele majú operatívny charakter, sú stanovené na obdobie do jedného roka.
Za dlhodobý cieľ sa považuje cieľ platný na obdobie najmenej 3 rokov, krátkodobé ciele sú s kratším časovým horizontom pod 3 roky. Sú to ciele adresné, jednoznačné, bez alternatív či variantov. Dlhodobé a krátkodobé ciele sa líšia od seba nielen časovým horizontom, ale aj významom, komplexnosťou, obsahom cieľov.
Identické ciele sú také, ktoré majú rovnaký vplyv na vrcholový cieľ, vzájomne sa nepodporujú, nerušia sa, nekonkurujú si.
Komplementárne ciele sa vo svojich účinkoch na vrcholový cieľ vzájomne podporujú, dopĺňajú.
Konkurenčné ciele sú také, ktoré svojimi účinkami protichodne ovplyvňujú vrcholový cieľ.
Indiferentné ciele sú vzájomne nezávislé, neovplyvňujú sa medzi sebou, ani vo väzbe na vrcholový cieľ.
Minimalistický cieľ by mal umožniť prežitie podniku, často býva kvantifikovaný prostredníctvom minimálneho zisku.
Maximalistický cieľ je cieľ, ktorý vyjadruje maximálny možný rast podniku (napr. rast objemu výroby, obratu, majetku, zisku a podobne), ako aj optimálne možné využitie výrobných faktorov, čo sa prejaví vo výsledkoch podnikovej činnosti v podobe realizovaných výrobkov a služieb.
Množina podnikových cieľov, vhodne a prehľadne usporiadaná, ktorá obsahuje konkrétne a mobilizujúce ciele, vytvára predpoklady pre účinné strategické riadenie podniku. Pre úspešnú firmu je charakteristické, že venuje značnú pozornosť tvorbe a zabezpečeniu realizácie jednotlivých podnikových cieľov a ich zmenám, a to v nadväznosti na vývoj podniku a podnikateľské prostredie.
|
?
? |
Príklad 1.1.
Firma Intermonex, s.r.o. (výrobca stavebno-stolárskych výrobkov) formuluje svoju stratégiu rozvoja, ktorej základ predstavuje hierarchicky usporiadaný systém podnikových cieľov. Na základe zapojenia všetkých interných a vybraných externých záujmových skupín bola vytvorená množina podnikových cieľov.
Poznámka:
Firma Intermonex, s.r.o. pôsobí v branži drevárskeho priemyslu od roku 1993. Svoju produkciu orientuje na trhy EÚ. Jej ďalší rozvoj podmieňuje úroveň rozvoja individuálnej bytovej výstavby, resp. dostatok kapitálu zákazníkov pre modernizáciu bytového fondu.
|
? |
Z vyššie prezentovanej klasifikácie cieľov je možné v hospodárskej praxi formulovať strategické ciele, ktoré sa často členia na nasledovné skupiny: