Podnik nemôže byť dlhodobo úspešný, ak nie je ochotný prebrať, rešpektovať určité riziko. Podnikanie, to je aj každodenná práca s rizikom, pretože dané riziko je spojené s nádejou na úspech, ale aj jeho nerešpektovanie môže spôsobiť vážne ekonomické problémy. Podnikateľské riziko má pre každý podnikateľský subjekt dve dôležité stránky:
Pri podnikaní treba poznať predovšetkým možné zdroje rizika, druhy rizika, a tiež ako dané riziko hodnotiť, resp. premietnuť jeho dopad na ekonomiku podniku, ako aj poznať korekčné (eliminačné) opatrenia na odstránenie príčin alebo dôsledkov rizika.
Za zdroje rizika sú najčastejšie považované: vznik rôznych politických, hospodárskych konfliktov – výrazné zmeny v dopyte, výrazné zmeny v aplikácii výsledkov vedy a techniky, - výrazné zmeny v cene vstupov do výrobného procesu, a pod.
Druhy rizika – firma môže uplatniť nasledovný prístup ku kvantifikácii jednotlivých druhov rizík: trhové riziko, výrobné riziko, technicko-technologické riziko, ekonomické riziko, finančné riziko, sociálne riziko, a pod.
Každý podnikateľský subjekt si ďalej riziko rozčleňuje na:
Každý podnik musí dané riziká pravdivo ohodnotiť, a teda premietnuť ich vplyv na ekonomiku podniku (najmä zisk, CASH FLOW podniku). Zároveň má možnosti prijať rad opatrení na zníženie rizika (diverzifikácia rizika, transfer rizika, presun na iné subjekty, poistenie, tvorba rezerv, a pod.).
Postupy znižovania podnikateľského rizika majú charakter preventívnych alebo nápravných opatrení. Je len na podniku, akým spôsobom, resp. prístupom bude dané podnikateľské riziko vnímať, hodnotiť, a najmä aké efekty z daného prístupu využije v podniku.
|
? |
Záverečná rekapitulácia k 1. kapitole
Pre úspech podnikania je nevyhnutné správne pochopiť podstatu podnikania a využiť všetky predpoklady podnikania. Ak podnik identifikuje správne na danom trhu podnikateľské príležitosti, má dostatočné výrobné kapacity, a tiež vie pozitívne zhodnotiť všetky ďalšie faktory, určite dosiahne podnikateľský úspech. Každý podnik, ktorý vie správne formulovať svoje ciele a cesty ich dosiahnutia, má vytvorené predpoklady pre úspešný rozvoj podnikania. Efekty podnikania taktiež úzko korešpondujú s tým, ako podnik využije adekvátne všetky svoje znaky a vlastnosti a ako správne akceptuje vplyv okolia podniku. Úspech podniku v značnej miere závisí aj od jeho vhodnej lokalizácie, alebo ako vie pri danej lokalizácii úspešne odstrániť limitujúce faktory. Ak firma má v plnom rozsahu naplniť vrcholový cieľ podniku, nevyhnutne potrebu spracovať kvalitný podnikateľský projekt, ale najmä kvalifikovane vykonať základné ekonomické prepočty investovaného kapitálu, prevádzkového kapitálu a jeho adresná návratnosť. Zároveň, ak podnik vie správne identifikovať riziko, správne ho ohodnotiť a premietnuť do hospodárenia podniku, ako aj prijať adresné korekčné opatrenia, môžeme očakávať, že podnik bude dosahovať dobré výsledky hospodárenia, a teda aj bude narastať jeho konkurencieschopnosť. Uvedené poznatky sú nevyhnutné pre ďalšie pochopenie najmä podstaty podnikového transformačného procesu.
2. TYPOLÓGIA PODNIKOV
Cieľom kapitoly „Typológia podnikov“ je rámcová charakteristika jednotlivých právnych foriem podnikania a vysvetlenie základných princípov ich činnosti. Každý podnikateľský subjekt pri výbere právnej formy musí vo vzťahu k predmetu činnosti analyzovať najmä výhody a nevýhody konkrétnej formy podnikania. Poznanie jednotlivých právnych foriem podnikania umožňuje podniku získať aj určité ekonomické efekty, resp. správny výber právnej formy a využitia jej výhod umožní zistiť aj konkurenčnú výhodu, resp. znížiť náklady na transformáciu právnej formy (po určitej dobe činnosti podniku).
Podniky možno členiť, prípadne zoskupovať podľa rôznych hľadísk a na ich základe tvoriť rozličné typy podnikov.
Výber právnej formy podniku vyplýva aj z charakteru výsledkov podnikového transformačného procesu, z technických, technologických a organizačných charakteristík. Osobitne zo spôsobu uskutočňovania podnikových aktivít, formulovaných cieľov, ako aj ďalších špecifík podnikania v danej branži. Členenie teda vychádza z rôznych hľadísk, ktoré potom vytvárajú rozličné typy podnikov, ktoré slúžia a pomáhajú pri vymedzovaní individuálnych podmienok a efektívnej podnikateľskej aktivite.
2.1. Klasifikačné kritériá typológie podnikov
Medzi najčastejšie klasifikačné kritériá patria:
A. charakter konečného výsledku podnikovej činnosti (tovary alebo
služby)
Uvedený prístup členenia umožňuje rozdeliť podniky do troch sektorov národného hospodárstva:
Významné postavenie v národnom hospodárstve má infraštruktúra, zahŕňajúca zásobovanie vodou, plynom, energiami, dopravnú sieť, kanalizáciu, a pod., ktorá svojou úrovňou v súčasnom období významne ovplyvňuje vstup investorov do jednotlivých odvetví, ale najmä regiónov krajiny (významný vplyv na rast HDP a rozvoj malého a stredného podnikania).
Vyspelé ekonomické krajiny charakterizuje tá skutočnosť, že klesá význam primárneho a sekundárneho sektoru a rastie význam sektoru terciálneho.
B. Hospodárske odvetvie – t.j. podľa príslušnosti podnikov k odvetviu národného hospodárstva – poľnohospodárske, lesnícke, vodného hospodárstva, priemyselné, stavebné podniky, podniky dopravy a spojov, obchodné, peňažné, poisťovacie podniky,
C. Technicko–organizačná charakteristika podniku – používa sa najmä pre klasifikáciu priemyselných podnikov a patria sem tieto kritériá:
Koncentrácia činnosti jednoznačne sleduje ekonomický profit podniku. Každá výroba nám predsa prináša určitú pridanú hodnotu. Ak je táto hodnota zaujímavá a sú vytvorené predpoklady komplexného spracovania, je jednoznačne výhodné dané efekty získať, čo opäť má pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť podniku.
D. Vlastníctvo podniku:
súkromné – výrobné podniky, podniky služieb, tieto tvoria základ trhového hospodárstva,
verejné – v úplnom alebo čiastočnom vlastníctve štátu, poprípade územných orgánov (rozhlas, televízia, železnica, banky, telekomunikácie, kultúra, školstvo, ochrana a bezpečnosť),
zmiešané podniky – vytvorenie podniku za účasti štátu a súkromného kapitálu
E. Veľkosť podniku – vyjadruje sa pomerne ťažko, a prakticky neexistuje jednoznačné kritérium pre porovnanie veľkosti podnikov rôznych odvetví. Zvyčajne sa podniky rozdeľujú na tri kategórie: malé, stredné, veľké.
V hospodárskej praxi sa osvedčilo používanie súboru veľkostných kritérií, ktoré sa členia do dvoch skupín:
V krajinách Európskej únie je členenie nasledovné:
Poznámka:
Vzhľadom k tomu, že SR je taktiež členom EÚ, je predpoklad, že aj tieto kritériá sa postupne v hospodárskej praxi aplikujú pri hodnotení a klasifikácii podnikov. V zákone o účtovníctve (561/2004 Z.z.) sa podniky rozdeľujú na malé a veľké podniky, a to na základe počtu zamestnancov (do 20 a nad 20 zamestnancov), celkovej sumy majetku (nad 20 mil. Sk – veľký podnik) a čistý obrat (nad 40 mil. Sk)
|
? |
Ako účelnejšie kritérium je však porovnanie napr. pomocou počtu zamestnancov a obratu, a to podľa jednotlivých odvetví.
Uvedené dve skupiny veľkostných kritérií majú dobrú vypovedaciu schopnosť najmä vtedy, ak sa pri veľkostnom porovnávaní vzájomne kombinujú. Kombináciou viacerých kritérií dosahujeme väčšiu objektivitu veľkostnej klasifikácie podnikov.