Otázka voľby najúčelnejšej právnej formy podniku patrí k dlhodobo pôsobiacim podnikovým rozhodnutiam. Každý podnik má právnu formu, na základe ktorej sa riadia jeho vzťahy s okolím ako aj vybrané otázky jeho vnútornej organizácie.
Súčasný právny poriadok dáva podnikom k dispozícii značný počet právnych foriem. Pri voľbe právnej formy každého podnikateľa zaujímajú predovšetkým tieto kritériá:
Na základe zváženia týchto kritérií sa subjekt rozhoduje o výbere konkrétnej právnej formy podnikania.
Otázka voľby najúčelnejšej formy podniku je aktuálna nielen pri jeho zakladaní, ale aj pri zmene personálnych, ekonomických, právnych alebo iných podmienok podnikania.
|
? |
2.3. Právne formy podnikov
Súčasné právne formy podnikov (podnikania) v súlade s platnými zákonmi (Obchodný zákonník) môžeme rozdeliť na:
2.3.1. Podnik jednotlivca
Podnik jednotlivca – je podnik, ktorý je právne predstavovaný jednotlivou osobou, t.j. ide o podnikanie jednotlivca – živnostníka a jeho činnosť je upravená živnostenským zákonom. Podľa živnostenského zákona je za živnosť považovaná sústavná činnosť vykonávaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Rozdelenie zisku je úzko spojené s fungovaním domácnosti majiteľa, ako aj s rozvojovým potenciálom podniku. Oprávnenie vykonávať živnosť majú fyzické i právnické osoby, pokiaľ splnia požiadavky živnostenského zákona. K všeobecným podmienkam, ktoré musí spĺňať podnikateľ, patrí:
K osobitým podmienkam prevádzkovania živnosti patrí odborná alebo iná spôsobilosť podľa živnostenského zákona, alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje.
Zákon rozlišuje:
Preukazom splnenia podmienok vykonávania ohlasovaných živností je živnostenský list. V živnostenskom liste sú uvedené osobné údaje podnikateľa, prípadne zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, obchodné meno, identifikačné číslo, predmet a miesto podnikania, doba, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak ide o prevádzkovanie na dobu určitú, deň začatia živnosti, dátum vydania živnostenského listu.
Oprávnenie vykonávať živnosť pri koncesovanej živnosti vzniká dňom doručenia koncesnej listiny. V koncesnej listine sú uvedené osobné údaje podnikateľa, tiež osobné údaje zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, obchodné meno, identifikačné číslo, predmet a miesto podnikania, podmienky ustanovené pre prevádzkovanie živnosti, doba, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak ide o prevádzkovanie živnosti na dobu určitú, dátum vydania koncesnej listiny. Na vydanie koncesnej listiny nie je právny nárok.
Podľa predmetu podnikania rozlišujeme živnosti obchodné, výrobné a živnosti poskytujúce služby.
Prevádzkovanie živností jednotlivca je rozšírené hlavne v remeselnej výrobe a obchode. Výhody a nevýhody živnostenského podnikania môžeme zhrnúť nasledovne:
Výhody:
Nevýhody:
Prezentované nevýhody často vytvárajú značný tlak na podnikateľa, spôsobujú nekomplexné chápanie funkcií podniku a vznik ekonomických problémov, t.j. ak živnostníkovi niekoľko subjektov v stanovenom termíne neuhradí za tovary a služby, vzniká značné nebezpečenstvo nedostatku kapitálu na nákup vstupov, čo negatívne ovplyvní stabilitu a hospodárenie podnikateľa.
|
? |
2.3.2. Personálne spoločnosti
Personálne spoločnosti – charakteristickým znakom je bezprostredná účasť jednotlivých spoločníkov na podnikaní, ako aj ručenie nielen kapitálovým vkladom, ale aj celým svojím súkromným majetkom. Nositeľom práv a záväzkov sú priamo spoločníci. Nevytvárajú osobitné orgány.
Rozoznávame dva druhy personálnych spoločností:
Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie verejná obchodná spoločnosť, skrátene ver. obch. spol. alebo v.o.s. Zvyčajne názov býva osobný, ak obsahuje názov najmenej jedného spoločníka, používa sa dodatok "a spol.". Spoločnosť sa zakladá spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými spoločníkmi. Spoločenská zmluva musí obsahovať:
V zmluve je potrebné taktiež vymedziť vzájomné vzťahy spoločníkov, spôsob rozdelenia zisku alebo úhrady straty, spôsob zániku spoločnosti a majetkové vysporiadanie. Spoločnosť vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Spoločenskou zmluvou sa spoločník zaväzuje k svojej povinnosti – vkladu. Vkladom je súhrn peňažných a iných nepeňažných vkladov, ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa ním na výsledku podnikania. Minimálna výška vkladu spoločníka a výška základného imania nie je stanovená. Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený každý spoločník, nakoľko postavenie spoločníkov v tejto spoločnosti je rovnaké (zmeny, spôsoby riadenia firmy sa môžu riešiť taktiež v spoločenskej zmluve). Bez povolenia ostatných spoločníkov nesmie spoločník podnikať v predmete podnikania spoločnosti (zákaz konkurencie). Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, delí sa zisk medzi spoločníkov rovnakým dielom (obdobne aj strata). Spoločník má právo na zúročenie svojho splateného vkladu v dohodnutej výške, pričom však nárok na zúročenie vkladu má prednosť pred nárokom na podiel na zisku. Zvýšenie kapitálu spoločnosti je možné:
Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. Zániku spoločnosti predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu.
Výhody, nevýhody tejto právnej formy podnikania sú nasledovné:
Výhody:
Nevýhody:
|
? |
Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie komanditná spoločnosť, prípadne skratku „kom. spol.“ alebo „k.s.“.
Spoločnosť sa zakladá spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými spoločníkmi a spoločnosť vzniká dňom zápisu do obchodného registra.
Spoločenská zmluva musí obsahovať:
V spoločenskej zmluve je možné vymedziť vkladovú povinnosť pre komplementárov, upraviť ustanovenie zákazu konkurencie, dôsledky smrti spoločníka, prevoditeľnosť podielu komanditistu, vyrovnávací a likvidačný podiel.
Na obchodné vedenie spoločnosti sú oprávnení iba komplementári, ktorí tvoria zároveň štatutárny orgán spoločnosti. Spôsob rozdelenia zisku ustanovuje spravidla spoločenská zmluva, inak sa používa príslušné ustanovenie Obchodného zákonníka. Z jeho znenia vyplýva, že časť zisku pripadajúca komplementárom a časť zisku pripadajúca komanditistom sa delí na polovicu. Ďalej sa zisk rozdeľuje medzi komplementárov rovnakým dielom, komanditisti si rozdelia zisk v pomere podľa výšky splatených vkladov.
Možnosť zvýšenia kapitálu spoločnosti je taký istý ako u verejnej obchodnej spoločnosti, avšak najčastejšie sa rozširuje kapitál prijatím ďalších komanditistov, čím sa zvyšuje úverová spôsobilosť spoločnosti.
Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. Zániku spoločnosti predchádza zrušenie bez likvidácie alebo s likvidáciou.
Výhody, nevýhody komanditnej spoločnosti sú nasledovné:
Výhody:
Nevýhody:
|
? |