Iné formy spoločného podnikania

Iné formy spoločného podnikania

Okrem vyššie prezentovaných právnych foriem podnikania je možné, aby subjekty podnikania spolu podnikali aj inými spôsobmi, a to najmä:

Družstvo – je spoločenstvo neuzavretého počtu osôb založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych a iných potrieb svojich členov. Obchodné meno musí obsahovať označenie „družstvo“.

Prvotným cieľom družstva nie je zisk, ale svojpomoc členov vzájomným podporovaním. Realizuje sa v nich osobná rovnosť, solidárnosť, iniciatívna spolupráca, spoluzodpovednosť a družstevný samosprávny systém riadenia na základe skupinového vlastníctva.

Družstvo môžeme rámcovo charakterizovať nasledovnými znakmi:

Podmienkou vzniku členstva je splatenie členského vkladu určeného stanovami (základný členský vklad) alebo v stanovách určenej časti základného členského vkladu (vstupný vklad).

Družstvo je povinné pri svojom vzniku zriadiť nedeliteľný fond najmenej vo výške 10% zapisovaného základného imania. Tento fond družstvo dopĺňa najmenej o 10 % ročného čistého zisku a to až do doby, než výška nedeliteľného fondu dosiahne sumu rovnajúcu sa polovici zapisovaného základného imania družstva.

Orgány družstva tvoria:

Najvyšším orgánom družstva je členská schôdza, ktorá sa v lehotách určených stanovami schádza najmenej raz za rok. Členská schôdza sa musí zvolať, ak o to požiada písomne aspoň jedna tretina všetkých členov družstva.

Predstavenstvo je štatutárnym orgánom, ktorý riadi činnosť a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré nie sú zákonom alebo stanovami vyhradené inému orgánu. Predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva, prípadne podpredsedu, ktorí zastupujú družstvo navonok, pokiaľ stanovy neurčujú inak.

Kontrolná komisia je oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. Vyjadruje sa k účtovnej závierke a návrhu na rozdelenie zisku alebo úhrady straty družstva. Komisia má najmenej troch členov.

Družstvo zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. Zániku predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jeho imanie prechádza na právneho nástupcu. Po zrušení družstva majú členovia nárok na podiel na likvidačnom zostatku.

Výhody, nevýhody družstva môžeme zhrnúť nasledovne:

Výhody:

Nevýhody:

Združenie podnikov – vzniká na základe dobrovoľného spojenia s cieľom uspokojenia spoločného podnikateľského záujmu. Podstata združovania vyplýva nielen z tlaku konkurenčného prostredia, ale najmä, že rozsiahlejšie projekty vyžadujú značné kapitálové výdaje, ktoré však zabezpečujú dlhodobosť, úspešnosť ďalšieho rozvoja podniku (efekt združovania). Združovanie podnikov taktiež vedie k tomu, že združené podniky využívajú efekty nákupu, výroby a predaja svojich výrobkov a služieb (väčšie objemy, kvalita produkcie), resp. získavajú efekty zo spoločnej reklamy. Z daného teda jednoznačne vyplýva tá skutočnosť, že spoločným pôsobením združených podnikov sa dosahuje oveľa väčší ekonomický efekt, ako by dosahovali jednotlivé samostatné podniky (ide o synergický efekt združenia podnikov).

Podniky združujú svoje prostriedky a činnosti na základe zmluvy o združení, ktorá obsahuje všetky príslušné náležitosti, ktoré dané subjekty považujú za významné, samozrejme s rešpektovaním požiadaviek Občianskeho zákonníka. Medzi najznámejšie formy združenia podnikov patria:

Z veľmi rámcovej a stručnej prezentácie jednotlivých právnych foriem podnikania vyplýva, že pri rozhodovaní o výbere najúčelnejšej právnej formy je nevyhnutné v prvom rade analyzovať „kritériá výberu právnej formy“. Pri danej analýze zodpovedne prehodnotiť všetky pozitívne a negatívne faktory (vplyvy) príslušnej právnej formy. V druhom rade je nevyhnutné si zodpovedať celý rad otázok, súvisiacich so súčasným postavením podnikateľa, pohľadu externých a interných záujmových skupín na činnosť firmy, možnosťami dostupnosti kapitálu, ale najmä o budúcej podobe firmy a možnými problémami pri zmene právnej formy.