Záverečná rekapitulácia k 2. kapitole

 

Inštitucionálnym vyjadrením podnikania ako sústavnej činnosti, vykonávanej samostatne, pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnutia zisku je podnik. Slobodná voľba právnej formy podniku predstavuje podstatný znak slobody podnikania, čo sa odráža v úspešnosti podnikania (rast trhovej hodnoty podniku). Každý subjekt podnikania si musí v prvom rade pri výbere právnej formy zvážiť vhodnosť právnej formy v danej branži, prehodnotiť, ale najmä správne vyhodnotiť význam a vplyv jednotlivých kritérií voľby právnej formy podniku. Každá právna forma podnikania má určité výhody a nevýhody, avšak ich využitím, resp. elimináciou je možné získať významné konkurenčné výhody, ako aj zabezpečiť dlhodobú ekonomickú prosperitu podnikania. Podnikateľský subjekt už pri založení, resp. transformácii by mal zvažovať nielen súčasný stav, ale najmä možný budúci rozvoj podniku (možnosti združovania podnikov). Pri podnikaní vznikajú rôzne možnosti realizácie podnikateľských aktivít, čo môže zamedziť danej forme podnikania zúčastniť sa danej transakcie. A preto každý podnikateľský subjekt by mal predmetnej problematike venovať patričnú pozornosť. Preto sa odporúča pri výbere právnej formy  veľmi pozorne preštudovať aktuálny „Obchodný zákonník“, ako aj konzultovať predmetnú problematiku s odborníkmi, čo sa určite premietne v spokojnosti, a najmä bezproblémovej činnosti podniku v budúcom období.

 

 

Príklady k deleniu zisku spoločníkov v jednotlivých právnych formách podniku

 

Príklad 2.1.

 

V.o.s. založili traja spoločníci:

                        kap. vklad             osobný majetok

A                     300 000,-                    540 000,-

B                     260 000,-                    320 000,-

C                     420 000,-                    280 000,-

 

Spoločnosť dosiahla zisk vo výške 628 000,- Sk, kapitálové vklady spoločníkov sa úročia 6%.  

 

Vypočítajte podiel na zisku podľa majetkových pomerov.

 

 

Príklad 2.2.

 

K. s. založili traja spoločníci:

 

A         komplementár - kap. vklad 500 000,-   osobný majetok  450 000,- Sk

B         komanditista   - kap. vklad  250 000,-  osobný majetok  600 000,- Sk

C         komanditista   - kap. vklad  300 000,-  osobný majetok  800 000,- Sk

 

Spoločnosť dosiahla zisk vo výške 578 000,- Sk

 

Vypočítajte:

 

 

Príklad 2.3.

 

S.r.o. založili traja spoločníci:

A         kapit. vklad     470 000,- Sk

B         kapit. vklad     320 000,- Sk

C         kapit. vklad     280 000,- Sk

Rozsah splatenia kap. vkladov k 31. 12. bol u           A – 85 %

                                                                                  B – 70 %

                                                                                  C – 100 %

Spoločnosť dosiahla zisk pred zdanením vo výške 380 000,- Sk.

Tvorba RF = 5%,  Reinvestície = 50 000,- Sk

 

Vypočítajte:

 

  Poznámka:    Uvedené príklady 2.1. 2.3. riešte na samostatné papiere; ich postup výpočtu, ako aj ekonomickú interpretáciu výsledkov si vysvetlíme na spoločnej konzultácii.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3. podnikový transformačný proces, výrobné       faktory

 

Presné a správne pochopenie celej zložitej problematiky fungovania podniku sa nezaobíde bez poznatkov o podnikovom transformačnom procese a podnikových výrobných faktoroch. Preto cieľom kapitoly „Podnikový transformačný proces, výrobné faktory“ je oboznámenie s problematikou transformácie vstupov na výstupy, t.j. pochopenie vzájomných väzieb a súvislostí podnikových činností, ktoré je potrebné vykonať pri efektívnej výroby výrobkov a procese poskytovaných služieb. V danej kapitole budeme analyzovať podstatu podnikového transformačného procesu, hodnotiť význam a využitie podnikových výrobných faktorov. Patričná pozornosť je venovaná problematike dlhodobého majetku – jeho štruktúre, poznaniu procesov oceňovania, odpisovania, opotrebovania a ich vplyvu na hospodárnosť výroby. Zároveň sú ukázané cesty, možnosti zvyšovania využívania dlhodobého majetku, a s tým spojených efektov.

 

 

3.1. Podnikový transformačný proces

 

Podnik pri realizácii svojich cieľov uskutočňuje množstvo činností. Sú to činnosti výkonovo–hospodárske (obstaranie, výroba, odbyt) a prierezové činnosti (financovanie, investovanie, organizácia a riadenie, personalistika, plánovanie, ap.). Tieto činnosti podnik uskutočňuje vo vzájomnej interakcii a cieľom ich vzájomných vzťahov je, aby sa vstupy, ktoré vstupujú do podniku a sú nevyhnutné pre uskutočňovanie podnikového výkonu, zmenili na výstupy – výrobky alebo služby. Množinu podnikových činností, ktorých cieľom je zmena podnikových vstupov na výstupy, nazývame podnikový transformačný proces.

 

FINANČNÁ SFÉRA

peňažné výdaje

   PLATOBNÉ PROSTRIEDKY

 

peňažné príjmy

 

OBSTARANIE

VSTUPOV

 

VÝROBA

 

 ODBYT

VÝSTUPOV

 
Vstupy

USKUTOČNENIE VÝKONU

Výstupy
Tovarohospodárska   sféra

 

Obrázok 7       Základný model podnikového transformačného  procesu

 

 

Na základe vzájomných relácií medzi tovarohospodárskou a finančnou sférou je možné hodnotiť úspešnosť, výhodnosť, prospešnosť transformačného procesu. Z daného konštatovania jednoznačne vyplýva, že ak niektorý prvok, fáza, sféra je podcenená, môžu vzniknúť straty, ktoré znižujú efektívnosť predmetnej podnikateľskej činnosti.

 

 

?

 

 

3.2. Podnikové výrobné faktory

 

Možno jednoznačne konštatovať, že podnikové výrobné faktory zohrávajú v transformačnom procese podniku kľúčovú úlohu. Vhodná kombinácia výrobných faktorov, ako aj ich optimálne využitie výraznou mierou vplýva na očakávanú efektívnosť podniku, a teda naplnenia najmä výsledkových cieľov podniku. Ak podnik nedokáže zhodnotiť význam príslušného výrobného faktora, resp. jeho vplyv na jednotlivé činnosti v podniku, dosť ťažko môže optimálne kombinovať výrobné faktory a dosahovať efekty, plynúce z príslušnej kombinácie.

Výrobné faktory môžeme sledovať buď v rovine národohospodárskej (pôda, práca, kapitál) alebo v rovine podnikovo–hospodárskej. Rámcová charakteristika výrobných faktorov na makroúrovni je nasledovná:

Vzhľadom k tomu, že existujú rôzne prístupy k členeniu podnikových výrobných faktorov, za najvhodnejšie považujeme členenie na tieto tri skupiny (obr. 8):

 

 

PODNIKOVÉ VÝROBNÉ FAKTORY

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

DISPOZITÍVNE FAKTORY

 

ELEMENTÁRNE FAKTORY

 

DOPLNKOVÉ FAKTORY

Riadenie a jeho zložky:

 

 

 

Vzťah podniku k:

 

 

 

 

 

 

SPOTREBOVÁVANÉ FAKTORY

 

 POTENCIÁLNE FAKTORY

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 
  PRIAME

tvoria substanciu produktu

 

 

NEPRIAME

nie sú substanciou produktu

 

 

AKTÍVNE

 

 

 

PASÍVNE

 

 

 

 

  Obrázok 8       Klasifikácia podnikových výrobných faktorov

 

Potenciálne výrobné faktory členíme na aktívne a pasívne. Vo výrobných podnikoch by rozhodujúci objem mal byť jednoznačne viazaný v aktívnej časti, ktorá vytvára značnú konkurenčnú výhodu, t.j. rozhoduje o dopyte a efektívnosti podnikania. Medzi aktívne potenciálne výrobné faktory patria:

Medzi pasívne potenciálne výrobné faktory zahrňujeme:

Väčšina spotrebovávaných elementárnych výrobných faktorov tvorí priamo podstatu vyrobeného výrobku alebo poskytovanej služby. Medzi faktory, ktoré svojou podstatou (v plnom rozsahu) vchádzajú do výrobku, zahrňujeme: suroviny, polotovary, stavebné dielce, pomocné látky. Medzi faktory, ktoré svojou podstatou nevchádzajú do výrobku, avšak ovplyvňujú priebeh výroby, patria: výrobné služby, chladiace a mraziace látky, pomocné služby.

Dispozitívny faktor je v podstate len jeden a to riadenie podniku, a pomocnými (podpornými) prostriedkami jeho presadzovania v podniku je plánovanie, organizácia, rozhodovanie, kontrola a informačný manažment. V teórii, ako aj v praxi existujú rôzne názory na počet a obsah jednotlivých zložiek riadiacej činnosti podniku. Aj z prezentovaného obrázku 8 vyplýva, že za zložky riadenia možno považovať:

Riadiaca činnosť sa vzťahuje na podnik ako celok, ale aj na jeho jednotlivé zložky. Tento dispozitívny faktor rozhoduje o vhodnosti a použití ostatných výrobných faktorov vo výrobnom procese práve tak, ako aj o utváraní sortimentnej skladby a množstva vyrábanej produkcie. Preto stojí riadiaca činnosť ako dispozitívny výrobný faktor nad ostatnými faktormi, ale aj nad výrobkami ako výstupmi transformačného procesu.

 

 

?