Záverečná rekapitulácia k 3. kapitole

 

Ak podnik má byť dlhodobo úspešný, nevyhnutne potrebuje poznať a efektívne využiť všetky poznatky o podnikovom transformačnom procese, a najmä o vplyve podnikových výrobných faktorov. Klasifikáciou podnikových výrobných faktorov, a najmä ich efektívnym využitím optimalizujeme výrobné náklady. Poznanie procesov oceňovania, opotrebovávania DHM vieme kvalifikovane rozhodovať o adresnej výške nákladov na príslušné výkony. Pochopením podstaty odpisov a ich funkcií podnik dokáže zvyšovať tok peňazí – CASH FLOW, resp. zvyšovať efektívnosť podnikania. Kľúčový faktor k úspešnosti podnikového transformačného procesu je zakódovaný v správnom pochopení podstaty pôsobenia pracovnej sily v podniku. Ak firma nebude investovať určitý nevyhnutný objem finančných prostriedkov do opotrebovaného DHM, nemôže očakávať, že bude dosahovať požadované zhodnotenie kapitálu, a to najmä v dlhodobom horizonte. Kvalifikované investičné rozhodnutie, vykonané v správnom čase, vhodná alokácia investície (dlhodobý zdroj príjmov) predstavuje pre podnik nielen z krátkodobého, ale najmä z dlhodobého hľadiska významnú záruku prosperity a konkurencieschopnosti podniku v meniacom sa trhovom prostredí.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

4. obežný majetok podniku

 

            Cieľom kapitoly „Obežný majetok podniku“ je oboznámenie sa s ekonomickou podstatou obežného majetku – jeho významom a vplyvom na ekonomiku podniku. Poznanie štruktúry, činiteľov a ukazovateľov obežného majetku vytvára predpoklady pre optimalizáciu kapitálu. Zároveň optimalizácia výšky kapitálu v jednotlivých fázach a sférach, ako aj v jednotlivých skupinách majetku umožňuje bezproblémovú realizáciu výrobného procesu, t.j. výrobu výrobkov a s tým spojených služieb.

 

4.1. Podstata obežného majetku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Obrázok 10     Kolobeh obežného majetku

 

            Vo vzťahu k ekonomickým a finančným rozpočtom (bilancii, kalkuláciám) nachádza obežný majetok svoj výraz v pojme prevádzkový kapitál. Stanovanie potrebnej výšky prevádzkového kapitálu zaujíma každého podnikateľa, podnik, pretože ak dokážeme zrýchliť obrat prevádzkového kapitálu, uvoľníme časť kapitálu na nové aktivity, a tým zlepšujeme ekonomické výsledky podniku. Preto sa podnik snaží viazanosť finančných prostriedkov v jednotlivých formách, resp. sférach optimalizovať formou stanovenia príslušných normatívov.

 

 

 

?

 

 

4.2. Normovanie obežného majetku

 

            Vo vzťahu k vyššie prezentovanej problematike, výška obežného majetku má zásadne zodpovedať potrebe finančných prostriedkov, ktorých viazanosť má smerovať k optimalizácii, k čomu slúži ich normovanie formou normatívov. Normatív obežného majetku predstavuje optimálnu hodnotu (v korunách, Sk) množstva peňažných prostriedkov, ktoré majú byť v priemere viazané v príslušnej forme obežných aktív. Tým dosahujeme optimálnu viazanosť prevádzkového kapitálu na financovanie nákladov nevyhnutne potrebných pre plynulý proces výroby a realizácie.

 

 

4.2.1. Normatív výrobných zásob

 

            Možno povedať, že normatív výrobných zásob predstavuje najdôležitejšiu zložku normovania obežného majetku. Normatív vlastne vyjadruje množstvo peňažných prostriedkov (v Sk), viazaných vo výrobných zásobách a jeho výška je závislá od rôznych faktorov – od objemu produkcie, dĺžky výrobného cyklu, od spotrebných noriem surovín, materiálu a palív na jednotku produkcie, od dodávkového cyklu, od vzdialenosti dodávateľov (dodávateľské riziká), a pod. Stanovený normatív musí zabezpečiť nerušený priebeh výroby. Normatív stanovíme nasledovne:

 

                                              

kde:

NVZ      - normatív výrobných zásob (v Sk)

ČN       - časová norma zásob (v dňoch)

Sd        - priemerná denná spotreba (v Sk)

 

Časovú normu zásob stanovíme podľa nasledovného vzťahu:

                                              

kde:

dc         - dodávkový cyklus v dňoch (interval medzi dvomi po sebe nasledujúcimi dodávkami)

zt         - technologická zásoba (v dňoch)

zp         - poistná zásoba (v dňoch)

 

Pri výpočte časovej normy výrobných zásob rozoznávame dve zložky:

 

Nepružná zložka zahŕňa technologickú zásobu (časový faktor na nadobudnutie technologických vlastností – nevyhnutná doba pred začatím výroby) a poistnú zásobu (zásoba, potrebná na zabezpečenie plynulej výroby – odstránenie nepredvídaných porúch v dodávkových cykloch).

Pružná zložka zahŕňa bežnú zásobu, ktorá je ovplyvňovaná prísunom materiálu, dodržania dodacích lehôt a dopravou. Pretože podnik odoberá väčšinou viac druhov surovín a materiálov (rôzne dodávkové cykly), stav zásob nie je každodenne maximálny, ale pohybuje sa okolo 50% maximálneho stavu všetkých zásob. Preto pri výpočte počítame priemernú bežnú zásobu (polovica dodávkového cyklu).

 

 

?

 

 

 

4.2.2. Normatív nedokončenej (rozpracovanej) výroby

 

            Druhú zložku pri normovaní obežného majetku predstavujú zásoby nedokončenej – rozpracovanej výroby (postupným zadávaním zásob do výrobného procesu). Na výšku normatívu má vplyv niekoľko faktorov – absolútna výška nákladov príslušnej výroby, dĺžka výrobného cyklu, charakter narastania nákladov. Uvedené tri faktory sa premietajú do koeficientov narastania nákladov (náklady nevznikajú jednorazovo, ale postupne, čo sa odráža v konečnej výške zásob rozpracovanej výroby). Normatív je teda možné stanoviť nasledovne:

 

                                              

            alebo              

                                              

 

kde:

NNV     - normatív nedokončenej (rozpracovanej) výroby

Nd        - plánovaná priemerná denná výška vlastných nákladov na vyrobený   tovar (v Sk)

ČN        - časová norma v dňoch (dĺžka obdobia, počas ktorého každá jednotka obežných aktív   zostáva viazaná v nedokončenej výrobe, ČN = VC.kn

VC      - predstavuje dĺžku výrobného cyklu, ktorý predstavuje počet dní odo dňa začatia prvej operácie na novovyrábanom výrobku vo výrobnom procese až do dňa dokončenia výrobku a jeho prevzatia technickou kontrolou.

kn         - koeficient narastania nákladov; udáva pomer priemernej dennej výšky postupne narastajúcich nákladov dokončenej produkcie

 

Pri výpočte koeficientu narastania nákladov rozoznávame:

 

Koeficient narastania nákladov možno zjednodušene stanoviť nasledovne:

 

                                              

kde:

Nj        - jednorazové náklady

No        - ostatné náklady, predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi na výrobu a jednorazovými nákladmi (No=Nc – Nj)

Nc        - celkové náklady na produkciu

 

Normatív nedokončenej (rozpracovanej) výroby nachádza svoje uplatnenie zvlášť vtedy, keď ide o dlhý výrobný cyklus (výroba lodí, strojárenská výroba, ...).

 

 

?