Fáza identifikácie potreby vzdelávania plynule vrastá do fázy plánovania vzdelávania pracovníkov. Je to zrejmé aj z obr. č. 24. Už vo fáze identifikácie potreby vzdelávania sa objavujú návrhy plánov a predbežné plány, formulujú sa prvé úlohy a priority vzdelávania a z nich vyplývajúce návrhy programov a návrhy rozpočtov. Všetky tieto návrhy sa postupne spresňujú a prerokovávajú, až vznikne definitívna podoba rozpočtu a programu. Program sa ďalej špecifikuje, takže v definitívnej podobe vymedzuje oblasti (predmety), na ktoré sa vzdelávanie zameria, stanovuje počty a kategórie pracovníkov, ktorých sa bude vzdelávanie týkať, metódy a prostriedky školení a v neposlednej rade potom časový plán školenia.

 

Obr. č. 24.             Proces plánovania podnikového vzdelávania pracovníkov

 

            Realizácii vzdelávacích programov ešte predchádza registrácia navrhovaných účastníkov, prípadne záujemcov a výber účastníkov, pri ktorom v prípade potreby spolupracujú línioví manažéri, alebo iní vedúci pracovníci.

            Správne vypracovaný plán podnikového vzdelávania pracovníkov by mal odpovedať na nasledovné otázky:

- aké školenie má byť zabezpečené

- komu

- akým spôsobom

- kým

- kedy

- kde

- za akú cenu (s akými nákladmi)

            Jedným z najdôležitejších krokov plánovania podnikového vzdelávania pracovníkov je voľba metód vzdelávania (školení).

 

            Postupne sa vytvorila dosť široká škála metód vzdelávania, ktoré je možné rozdeliť do dvoch veľkých skupín:

            Prvá skupina metód býva považovaná za metódy vhodnejšie pre vzdelávanie výkonných pracovníkov, predovšetkým na robotníckych pracovných miestach, druhá skupina za vhodnejšie pre vzdelávanie vedúcich pracovníkov a špecialistov. V praxi sa však používajú obidve skupiny metód pri vzdelávaní všetkých kategórií pracovníkov, dochádza však k určitým modifikáciám s ohľadom na náplň práce konkrétnej skupiny školených. Predsa len existuje určitý rozdiel: zatiaľ čo pri vzdelávaní manažérov a špecialistov sa s rastúcim dôrazom na praktickú stránku vzdelávania stále viac aplikujú metódy používané ku školeniu na pracovisku, pri vzdelávaní robotníckych kategórií sa rast významu metód používaných ku školeniu mimo pracoviska prejavil len v nepatrnej miere.

            Medzi metódy používané spravidla ku školeniu na pracovisku patria:

            Metódy používané ku školeniu mimo pracoviska (či už v organizácii, alebo mimo nej) sa často realizujú v režime podobnom režimu školskému (kurzy v školách, alebo v školiacich inštitúciách), vo zvláštnych školských zariadeniach (v dielňach, trenažérových, alebo počítačových učebniach a pod.) vo vývojových pracoviskách, v zariadeniach, ktoré predvádzajú novú techniku, atď. Tradičnejšie, ale modernejšie metódy sa vyznačujú rovnako výraznou orientáciou na rozvoj vedomostí, ako na rozvoj zručností.

            Medzi metódy používané ku školeniu mimo pracoviska patria:

            Ako je vidieť, metódy používané na školenie mimo pracoviska sú väčšinou použiteľné na rozvíjanie pracovných schopností riadiacich pracovníkov podniku, alebo špecialistov. V našom prehľade sú tieto metódy do určitej miery logicky usporiadané od pasívnejších a viac orientovaných na vedomosti, k aktívnejším a viac orientovanými na zručnosti.

            Použiteľnosť a účinnosť jednotlivých metód je prehľadným spôsobom charakterizovaná v tabuľke č. 3.

 

KONCEPCIA VZDELÁVANIA

Pomocou prednášok, diskusií, počítačov a pod.

Odovzdávaním pracovných skúseností, školením na pracovisku

Pomocou prípadových štúdií, simuláciou, hraním úloh, assessment centre

CHARAKTERISTIKY

Sprostredkovanie vedomostí

Sprostredkovanie zručností

Sprostredkovanie vedomostí a zručností

Teoretické vzdelanie

Praktické vzdelanie

Praktické i teoretické vzdelanie

Odtrhnuté od skutočnosti

Skúsenosť z náhodne vzniknutých situácií

Skutočné zážitky bez rizík

Malá účinnosť

Vyšia, ale problematická účinnosť

Optimálna účinnosť

 

Tab. č. 3                Koncepcia podnikového vzdelávania pracovníkov a ich charakteristiky