Vypracovala: Juráková Beata



Staroveký Rím vznikol ako mesto, postupne sa rozrástol na mestský štát a nakoniec na rozsiahlu starovekú ríšu. Rimania si podmaňovali okolité územia a prijímali kultúru ich obyvateľov. Najväčším vzorom pre nich však bola kultúra starých Grékov, ktorú ďalej rozvíjali. Preto sa dnes pre gécku a rímsku kultúru používa označenie antická kultúra.

 

 

Školstvo

 

Základné a vyššie vzdelanie Rimania získavali v školách, ktoré fungovali podľa gréckeho vzoru a malo 3 stupne. Deti od 7 do 12 rokov sa učili čítať, písať a počítať, mládež od 12do 16 rokov sa na strednom stupni učila súbor predmetov, ktoré nazývali 7 slobodných umení (gramatika, dialektika, rétorika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba) a mladí Rimania od 16 rokov mohli študovať rečníctvo (rétoriku) a rímske právo.
Všeobecne používaným jazykom bola latinčina (latinský jazyk) - pôvodne jazyk kmeňa Latinov. Latinská abeceda - latinka sa vyvinula z gréckej. Gréčtina však ostala jazykom vzdelaných ľudí, preto si mnohé rodiny najímali gréckych učiteľov. Za štúdiami odchádzali Rimania do Grécka (Atény) alebo do Egypta (Alexandria).


 

Literatúra

 

V 3. a 2. storočí p. K.začala vznikať rímska literatúra. Do latinčiny preložili epos Ilias a Odysea a dokázali, že latinčina je rovnako vhodná na písanie literárnych diel ako gréčtina. Literatúra sa najviac rozvinula za vlády cisára Augusta (27 p.K.-14)

 

Poézia:

 

- Vergilius -epos Aeneas, ktorý rozpráva o Trójanovi menomAeneas, zakladateľovi rodu Juliovcov, z ktorého pochádzal práve cisár Augustus.

- Ovidius - Metamorfózy (Premeny), básne , ktoré čerpali námet zo starých povestí.

- Horatius - diela o živote Rimanov a ich zvykov.

 

 

Divadlo:

 

- tragédie čerpali námet z gréckych diel, komédie čerpali námet z bežného života (autori Titus Maccius Platus, Publius Terantius Afer).


 

Veda mala v živote Rimanov významné miesto. Poznatky z rôznych vied sprístupňovali knižnice.Rozvíjali sa predovšetkým humanitné vedy ako rétorika, geografia, dejepis, lekárstvo, matematika, na druhej strane filozofia mierne ustupuje do úzadia, rímski filozofi sa pridržiavali prevzatých gréckych filozofických smerov


 

Rečníctvo (rétorika)

 

Počas trvania republiky dosiahlo veľký rozkvet rečníctvo vďaka Cicerovi, ktorý študoval aj filozofiu a svoje rečnícke umenie zdokonalil na vystúpeniach na súdoch a zhromaždeniach.


 

Filozofia

 

Najrozšírenejší bol smer stoicismus - kľud a vyrovnanosť duše - predstaviteľ - Seneca.


 

Dejepis

 

Hlavne cisári venovali veľkú pozornosť dielam dejepiscov. Najznámejší autori boli:

- Titus Livius - najvýznamnejší historik, opísal dejiny od založenia Ríma až po vládu Augusta.

- Publius Cornelius Tacius - dejiny od smrti Augusta po vládu Flaviovcov.

- diktátor Caesar - Zápisky o vojne galskej.


 

Lekárska veda

 

Lekárske poznatky Rimania tiež preberali od podrobených národov a zdokonaľovali ich. Veľmi dbali na hygienu, preto v mestách stavali kúpele, poznali kanalizáciu, mestá boli zásobované pitnou vodou akvaduktami, kvôli častému výskytu malárie sa vysušovali bažiny, v ktorých sa darilo komárom, prenášajúcim túto chorobu. Významným lekárom bol Galenos -

rímsky lekár a spisovateľ gréckeho pôvodu, tvorca systematickej lekárskej vedy, liečil gladiátorov aj cisára Marka Aurelia.

 

 

Geografia

 

Medzi najvýznamnejších učencov, ktorí sa venovali geografii patrili:

- Strabón – napísal 17 kníh, v ktorých zhromaždil geografické poznatky od Homéra až po súčasnosť.
- Gaius Plinius – autor encyklopédie (37 kníh), dve a pol knihy venoval geografii, skúmal sopečné javy.

- Cornelius Tacitus – spis Germania – ako prvý zoznamuje Rimanov s existenciou Slovanov, žijúcich v Zakarpatí.

- Kaludius Ptolemaius – venoval sa astronomickým pozorovaniam.

 

 

Matematika

 

Rimania vytvorili tzv. rímske číslice – zapisovali ich pomocou písmen. Základné rímske číslice používané dnes sú:

 

  • I = 1

  • V = 5

  • X = 10

  • L = 50

  • C = 100

  • D = 500

  • M = 1000

 

 

Právny systém

 

Rimania vytvorili jednotný právny systém. Držali sa zásady: „Čo nie je zakázané, je dovolené" a „Neznalosť zákona neospravedlňuje". Na systéme rímskeho práva stoja základy mnohých právnych systémov dnešných krajín. Známe sú Zákony 12 tabúľ.

 

Galenos

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Claudius_Gal%C3%A9nos



Vergilius

Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/Verg%C3%ADlius


 

Cicero

Zdroj:http://en.wikipedia.org/wiki/Cicero

 

 

Seneca

Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Seneca-berlinantikensammlung-1.jpg


 

Náboženstvo

 

Rimania prevzali všetkých gréckych bohov, ktorým dali latinské mená. Patrili k nim napríklad:

 

- na vrchole: Zeus/Jupiter, Héra/Juno
- krása, láska: Afrodita/Venuša
- slnko: Apolón/Apollo
- vojna: Ares/Mars
- lov, les: Artemis/Diana
- múdrosť: Aténa/Minerva
- plodnosť: Demeter/Ceres
- podsvetie: Hádes/Plutón
- oheň: Hefaistos/Vulcanus
- rodinný kozub: Hestia/Vesta
- more, voda: Poseidón/Neptún

 

Od 1. storočia sa začalo v Rímskej ríši šíriť kresťanstvo. Spočiatku boli kresťania prenasledovaní, mučení a zabíjaní, lebo ohrozovali politický systém Ríma (neuznávali cisárov ako bohov). V 4. storočí bolo kresťanstvo zrovnoprávnené a neskôr vyhlásené za štátne náboženstvo.

 

Rímske umenie čerpalo námety z etruského a gréckeho umenia. Patrili sem maliarstvo, sochárstvo a najmä architektúra.


 

Architektúra

 

Mala dôležité postavenie v Rímskej ríši, o čom svedčí množstvo pamiatok z tohto obdobia.
Dominovali predovšetkým chrámové stavby (Panteón - chrám zasvätený všetkým bohom), baziliky(verejné budovy, napríklad tržnice a súdy), paláce (prepychové obytné domy obkladané mramorom), veľký kanalizačný systém (Cloaca maxima), thermy (verejné kúpele s teplou vodou), dláždené cesty (Via Appia), vodovody (akvadukty), divadlá, víťazné stĺpy(Trajánov stĺp) či víťazné oblúky (Titov oblúk), centrum Ríma (Forum Romanum), mauzóleá(Hadrianovo mauzóleum) a amfiteátre (Koloseum).

 

Koloseum je najznámejšia pamiatka Ríma, bolo dokončené za vlády cisára Tita okolo roku 80. Malo kapacitu až 70 000 divákov a slúžilo najmä na zápasy gladiátorov a rôznych šeliem, no bolo možné napustiť ho vodou, takže sa v ňom mohli odohrávať aj bitky na lodiach. Pod Koloseom sa nachádzala rozsiahla sieť katakomb (podzemných chodieb a miestností), ktoré slúžili ako príbytok gladiátorom a divým zvieratám pred ich účinkovaním v aréne.

Rimania používali asfalt a vápennú maltu.


 

Maliarstvo

 

Maľby boli väčšinou nástenné a zničili sa spolu s budovami. Veľmi obľúbené boli mozaiky (obrazy z rôznofarebných čriepkov), ktoré zdobili steny, stropy a podlahy miestností.


 

Sochárstvo

 

V Ríme sa zakladali sochárske dielne, v ktorých sa vyrábali kópie diel gréckych majstrov. Rimania tvorili najmä sochy bohov a bájnych hrdinov, sochy rímskych cisárov, významných Rimanov, výjavy z víťazných bojov - historický reliéf, ktoré zdobili stĺpy a oblúky, dokonalé portréty a posmrtné masky. Sôch sa zachovalo oveľa viac ako malieb.


 

Panteón                                                  Vodovod  – akvadukt                 

Zdroj:Skladaný, M. a Jílek, T. a Orságová, M.: Dejepis pre 5. ročník základnej školy, SPN, Bratislava 1990                Zdroj:Skladaný, M. a Jílek, T. a Orságová, M.: Dejepis pre 5. ročník základnej školy, SPN, Bratislava 1990

 

 

Konštantínov oblúk                                       Bazilika

Zdroj:Skladaný, M. a Jílek, T. a Orságová, M.: Dejepis pre 5. ročník základnej školy, SPN, Bratislava 1990              droj:Skladaný, M. a Jílek, T. a Orságová, M.: Dejepis pre 5. ročník základnej školy, SPN, Bratislava 1990



Význam rímskej kultúry

 

Rímska kultúra a umenie ovplyvnila aj ďalšie obdobia dejín a mnohé poznatky a diela sa zachovali dodnes:

- latinčina sa stala základom románskych jazykov - francúzština, taliančina, portugalčina, španielčina, rumunčina, v stredoveku bola dlho jazykom vzdelancov a aj v súčasnosti používame latinské názvy v odbornej terminológii (medicína, biológia, právo...)

- latinská abeceda – je najpoužívanejšie hláskové písmo na svete. Obsahuje 26 písmen a s drobnými obmenami sa používa vo väčšine európskych jazykov (okrem krajín východnej Európy), v Severnej a Južnej Amerike, v subsaharskej Afrike a na ostrovoch v Tichom oceáne.

- rímske umenie (antické) ovplyvnilo neskoršie umelecké smery - humanizmus, renesanciu či klasicizmus, ktoré sa vracajú k antickým ideálom

 

- najvýznamnejším dielom rímskej literatúry je historický epos Aeneas

- rímske sochárstvo svojím kopírovaním gréckych diel zachovalo tieto pamiatky, ktorých originály boli zničené (napríklad socha Diskobola, hlava Alexandra Macedónskeho a iné)

- vytvorili cestnú sieť a dláždené cesty

- vytvorili rímske číslice, ktoré používame dodnes.


 

 

Úlohy:

1. Čo bolo vzorom rímskej kultúry a umenia?

2. Opíš rímske školstvo a jazyk.

3. Aké vedy sa rozvíjali v Ríme, vymenuj ich predstaviteľov.

4. Aké typy stavieb sa stavali v Ríme?

 

Použitá literatúra:

1. Valachovič, P. a Kratochvíl, V. a Mucska, V.: Od staroveku k stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001

2. Skladaný, M. a Jílek, T. a Orságová, M.: Dejepis pre 5. ročník základnej školy, SPN, Bratislava 1990

3. Charvát, J.: Svetové dejiny, SPN, Bratislava 1968

http://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%ADmske_%C4%8D%C3%ADslice


Obrazové materiály:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Claudius_Gal%C3%A9nos

http://sk.wikipedia.org/wiki/Verg%C3%ADlius

http://en.wikipedia.org/wiki/Cicero

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Seneca-berlinantikensammlung-1.jpg

Skladaný, M. a Jílek, T. a Orságová, M.: Dejepis pre 5. ročník základnej školy, SPN, Bratislava 1990