Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová



Lyrizovaná próza svoj rozvoj zaznamenala v medzivojnovom období, teda v období rokov 1918 – 1945. V literatúre sa objavovali snahy o tzv. lyrizáciu prózy, ktoré silneli koncom 20-tych rokov minulého storočia a vyvrcholili koncom 30-tych rokov. Postupne sa teda vytvoril nový smer v slovenskej literatúre, ktorý nazývame lyrizovaná próza alebo novšie naturizmus. Názov naturizmus pochádza z lat. slova natura = príroda, prirodzenosť.

Dôležitým rokom vo vývoji lyrizovanej prózy bol rok 1937 – v tomto roku vyšla prvá zbierka noviel M. Figuli a D. Chrobáka a tiež román Ľ. Ondrejova Zbojnícka mladosť. Jej vrcholné diela však vznikli počas druhej svetovej vojny – M. Figuli Tri gaštanové kone, F. Švantner Malka a Nevesta hôr.

 

Na jej rozvoj vplývali najmä nasledovné udalosti:

 

  • Prvá svetová vojna – 1914 - 1918

  • Povojnová hospodárska kríza – 1918 – 1922 (1923)

  • Veľká hospodárska kríza - 1928 – 1932 (1933)

  • Vznik fašizmu, jeho podstata, vplyv fašizmu na vývoj v Európe

  • Druhá svetová vojna – 1939 - 1945


 

Lyrizovaná próza má niekoľko vývojových stupňov:

 

1) ORNAMENTÁLNA PRÓZA - vychádzala z expresionizmu

  • Vyjadrovala hlavne city a pocity mladej povojnovej generácie.

  • Obsahuje pesimistické a tragické pocity a nálady.

  • Postavy sú nešťastné, ich život je zasiahnutý vojnou.

  • Ostrý rozpor medzi vnútorným svetom človeka a vonkajším usporiadaním spoločnosti.

  • Autori veľa experimentujú s jazykom, slovom, išlo im hlavne o kvalitu textov, o ornamentálnosť.

  • Jednotlivé motívy sú neraz navrstvované bez časovej a logickej následnosti.

 

 

IVAN HORVÁTH – Človek na ulici – zbierka noviel

Strieborný prach - novela

Vízum do Európy – zbierka noviel

Život s Laurou – cyklus krátkych próz

 

JÁN HRUŠOVSKÝ – Za svetovej vojny - fejtóny

Pompiliova Madona – zbierka noviel

Dolorosa – zbierka noviel

Muž s protézou - román

 

GEJZA VÁMOŠ – Editino očko – zbierka noviel

Atómy Boha - román

Jazdecká legenda - novela

Odlomená haluz – satirický román

 

TIDO J. GAŠPAR – Červený koráb – zbierka noviel

Deputácia mŕtvych – zbierka noviel

Karambol – zbierka noviel

Hana – zbierka noviel


 

 

2) LYRICKY TVAROVANÁ PRÓZA

 

  • Nadväzuje na realizmus a ornamentálnu prózu.

  • Zobrazuje hlavne sociálne témy, témy týkajúce sa dediny, zdôrazňujúc jej rozpory.

  • Autori uprednostňovali psychologické témy a harmonické riešenia konfliktov.

  • Mnohokrát sa tu pohľad na svet objavuje očami dieťaťa alebo ženy.

 

JÁN BODENEK – Svetlá na bublinách – zbierka noviel

Z vlčích dní – cyklus poviedok

 

JOZEF HORÁK


 

 

3) PRÓZA NATURIZMU

Ide hlavne o autorov, ktorí do literatúry vstúpili v 30. rokoch.

 

ĽUDO ONDREJOV

DOBROSLAV CHROBÁK

FRANTIŠEK ŠVANTNER

MARGITA FIGULI


 

Znaky prózy naturizmu:

 

  • Próza využíva umelecké postupy lyriky a jej prostriedky, napr. lyrické opisy prírody s využitím dejového opisu.

  • Vyjadruje životný pocit autorov, ich postoj k spoločenským a mravným protirečeniam doby.

  • Vyjadruje odpor voči odcudzenému a rozháranému svetu, nesúhlas s pripravovanou vojnou, politikou Hitlera, reaguje na závažné udalosti doby.

  • Záchranu v náročnej dobe hľadajú autori hlavne v dedinskom prostredí, ktoré pre nich symbolizuje pokoj, ticho, samotu.

  • Autori unikajú do tejto samoty, preto uvedenú literatúru neraz nazývame aj „únikovou literatúrou“.

  • Dedina predstavuje pre autorov akúsi istotu v danej dobe, mesto odmietajú, je podľa nich symbolom zla, vojny, utrpenia. Autori odmietajú morálku mesta, podľa nich je liahňou zla a špiny. Diela sú teda založené na protiklade dedina – mesto.

  • Keďže mesto nevyhovuje ako miesto deja, miestom deja sa stávajú odľahlé samoty, hole, paše, štíty, lesy, napr. pod Ďumbierom, drevorubačské chatrče.

  • Rozpory doby, vážne spoločenské problémy a udalosti uvedená literatúra nezobrazuje priamo, hľadáme ich v použitých metaforách, personifikáciách, prirovnaniach,...

  • Diela majú väčšinou jednu hlavnú postavu, resp. málo postáv. Postavy sa striktne rozdeľujú na kladné a záporné. Záporná postava je v deji vždy aktívnejšia. Jedine v diele Drak sa vracia nájdeme postavu, ktorá nie je zlá, len jej dedinčania pripisujú zlé vlastnosti. Kladnou postavou sú väčšinou ženy. Sú pasívne, často umierajú, bývajú obeťou násilia alebo zloby.

  • Postavy žijú intenzívnym citovým životom, sú zaplnení láskou. Často konajú pudovo, nevedia vysvetliť, čím ju druhý človek priťahuje. Nie sú sociálne zakotvené, často vôbec nepoznáme ich pôvod, rodinu, miesto, odkiaľ prišli, nepoznáme ich životné osudy.

  • Hlavná postava väčšinou pochádza z dedinského prostredia, prírodného, vrchárskeho.

  • Postava je vložená do prírody, je ponímaná ako živel, neraz reaguje pudovo.

  • Autori sa zamerali na psychiku hlavnej postavy, jednoduchý dej je prežívaný do posledných detailov.

  • V dielach je veľmi veľa úvah, rozmýšľania, čitateľovi sa neraz zdá, že prežíva príbeh s postavou.

  • Všetky príbehy sú veľmi jednoduché, dejovosť je teda zúžená - dielo je väčšinou mozaikovým reťazením drobných príbehov, ktoré zažíva hlavná postava.

  • Veľmi dôležitú úlohu v dielach zohráva príroda, s ktorou je hrdina úzko spätý, príbeh sa v nej odohráva.

  • V príbehoch dominuje množstvo lyrických motívov: láska k prírode, láska k žene, láska k svojmu rodnému kraju, k rodnej dedine, spomienky na detstvo, hodnoty priateľstva

  • Diela obsahujú množstvo prvkov z rozprávok: často sa opakujúce číslo tri, boj dobra a zla, víťazstvo dobra na konci príbehu, postavy vyskytujúce sa v rozprávkach (Drak), nadprirodzené postavy a javy, kone (často sa vyskytujúce zviera v rozprávkach, symbol sily a krásy), rozprávkové premeny ľudí, (napr. na zvieratá alebo na iné bytosti), hrdina musí neraz splniť rôzne úlohy, prekonať rôzne prekážky,...

  • Prvky tajomstva - príbeh, udalosť neraz nie je dorozprávaná, sme neustále udržiavaní v napätí, ako sa napr. príbeh skončí, kto zvíťazí.

  • V dielach je veľmi vysoká lyrizácia jazykom - množstvo metafor, personifikácie, metonýmie, prirovnaní,....

  • Výrazne je využívaný vplyv ústnej ľudovej slovesnosti, hlavne v jazyku. Jazyk je melódiou vety, slovosledom a výberom slov ľudový. Z ľudovej slovesnosti sa vyberajú aj útvary (rozprávka, balada), ľudová symbolika (číslo tri), nadprirodzené postavy , javy,...

  • Texty majú baladickú podobu.

  • Miesto deja je len málokedy presne určené.

  • Čas deja nie je tiež presne určený, často ho len odhadujeme.

  • Ide najmä o novely a romány, teda o prózu.

  • Veľmi častá je prítomnosť živelnej postavy - ohne, sucho,.... (zásah prírody do deja a udalostí).


 

MARGITA FIGULI – 1909 – 1995 – publikovať začala pod pseudonymom Oľga Morena.

Pokušenie – zbierka noviel

Babylon – historický román

Mladosť – autobiografický román

Tri gaštanové kone – novela s kompozíciou rozprávky (hrdina, aby dosiahol svoj cieľ, musí splniť úlohu, dobro zvíťazí nad zlom)

 

Hlavné postavy diela sú rozdelené na dobré a zlé. Medzi dobré zaraďujeme Petra,Magdaléninho otca, Magdalénu, medzi zlé Jana Zápotočného, Magdaléninu matku. Dielo je založené na ostrom kontraste medzi Petrom a Janom. Peter je čestný, citlivý, láskavý človek, Jano násilnícky a krutý. Dôležitú úlohu v diele zohrávajú aj kone, ktoré predstavujú čistotu, dobro, silu a sú v závere diela vykonávateľmi spravodlivosti.

 

Krátky obsah:

Peter po mnohých rokoch odlúčenia ide za svojou láskou z Turca na Oravu. Magdaléna sa s rodičmi presťahovala do Leštín (existujúca obec pri Dolnom Kubíne). V oravských lesoch sa Petrov kôň splašil a pridal sa k stádu pašerákov koní, ktorých naháňali financi. Medzi nimi Peter spoznal Magdaléninho bratranca Jozefa Greguša, ktorý mu prezradil, že najdrsnejší pašerák koní Jano Zápotočný sa chystá na pytačky k Magdaléniným rodičom. Peter si mnohokrát predstavoval, ako sa stretne s Magdalénou. Hoci je šťastný, že ju po rokoch opäť uvidí, radosť mu kalí prítomnosť Jana Zápotočného.

Jano (s tichým súhlasom matky) je násilný voči Magdaléne, najradšej by sa s ňou zavrel v izbe, aby zásnuby boli čo najskôr potvrdené. Peter ju vyslobodí a stretnú sa na chvíľku osamote. Je sviatok sv. Jána. Magdaléna mala ísť na Janovom koni na hole, kde mládež pálila svätojánske ohne. Jano trucuje a ide s cudzím dievčaťom, Magdalénu si na koňa posadí Peter. Na chvíľu zaostanú za ostatnými, Magdaléna Petrovi sľúbi, že bude odďaľovať sobáš s Janom, kým sa Peter nevráti materiálne zabezpečený tak, aby to vyhovovalo aj matke. Bude mať opäť polia po rodičoch, dom a privedie tri gaštanové kone, ktoré budú symbolom, že všetko splnil.

Jano si vypočul ich sľub, a keď Peter odíde, znásilní Magdalénu, lebo dievča si muselo vziať toho, kto ju pripravil o česť. Manželstvo nemôže byť šťastné, Magdaléna príde o dieťa a Jano ju čoraz viac trápi. Peter sa vráti a v hostinci sa dozvie, že jeho milá je vydatá. Chce, aby mu to vysvetlila ona sama, a preto putuje vysoko na pole, kde Jano orie s dobitým koňom. Kôň spadne a privalí Magdalénu, keby nie Petra, tak sa stane nešťastie. Na poli sa Jano pokúsi zabiť veľkým kameňom Petra, ktorý pri studničke kriesi Magdalénu.

Magdaléna je chorá, keď sa z toho vystrábi, Jano ju vyvedie na dvor, do rúk jej dá uzdu koňa, ktorý mal iba jedno oko a na boku mal vypálenú Petrovu prezývku: Tulák. Janova sestra zvolala ľudí na pomoc, ale nikto sa k nim nevedel dostať cez vysoký plot. Jano vypálil koňovi aj druhé oko, od bolesti zdivené zviera ho kopytami zabije. Magdaléna ho pochová, postará sa o jeho hrob a až potom súhlasí, že s Petrom odídu do rodného kraja – do Turca. Dobro a láska napokon zvíťazili.

 

 

FRANTIŠEK ŠVANTNER – 1912 – 1950

 

Malka – zbierka noviel, ktorú autor pomenoval podľa titulnej novely Malka. Autor sa v nich sústredil na vážne mravné konflikty a tragické udalosti. U postáv dominujú zvláštne psychické stavy – strach, vášeň, úzkosť, posadnutosť. Do deja noviel zasahuje aj vyššia moc a príroda sa stáva súčasťou deja.

Dej titulnej novely – Malka - sa zakladá na tragickom nedorozumení. Novela má baladický charakter, jej postavy sú zahalené tajomstvom, o ich minulosti a vlastnostiach sa čitateľ nedozvie prakticky nič.

Príbeh novely rozpráva v prvej osobe valach (vystupuje bez mena). Zamiluje sa do Malky, mlčanlivého, hanblivého dievčaťa. Malka je slúžkou u krčmára, ktorý sa pred pár dňami vybral na jarmok, ale odvtedy ho nikto nevidel. Valach, hoci Malku takmer nepozná, si ju chce vziať za ženu. Ona sa nevie rozhodnúť, povie mu, že sa musí opýtať brata a na druhý deň mu dá odpoveď.

Na salaši sa zjaví čudný, hrozivo vyzerajúci človek. Nikto ho nepozná, iba bača, s ktorým sa potajomky o niečom dohovárajú. Nemá ani meno, iba prezývku – Šajban. Malka na druhý deň odkáže valachovi, aby prstene nekupoval. Keď sklamaný valach zbadá Malku so Šajbanom, myslí si, že je to jej milý a kvôli nemu ho odmietla. Zbadá, že Šajban dáva Malke zakrvavenú košeľu a z rečí vyrozumie, že on zabil krčmára. Valach ho zo žiarlivosti udá žandárom. Keď sa s tým pochváli Malke, tá mu povie, že Šajban je jej brat. (Po vražde krčmára, ktorého zabil pre peniaze, chcel utiecť do Ameriky a odtiaľ poslať peniaze Malke, aby mohla prísť za ním.)

Malka uteká na miesto, kde sa skrýva Šajban, aby ho upozornila na nebezpečenstvo. Už je ale neskoro. Prichádzajú žandári. Valach, ktorý sa tiež vybral za Šajbanom, aby ho varoval, zmätie žandárov, riskujúc vlastný život. Kým žandári strieľajú na valacha, Šajbanovi sa podarí utiecť. Valach sa teší, že mu teraz Malka odpustí. Na salaš sa vráti až ráno. Čaká ho tam Malka, ale mŕtva – zasiahnutá guľkou žandárov.

 

Nevesta hôľ - román s výraznými znakmi lyrizovanej prózy

Hlavné postavy: Libor – rozprávač príbehu

Zuna – prírodný človek

Démonický Tavo

Starý krčmár Weinhold

 

Krátky obsah:

Libor, rozprávač príbehu, sa po rokoch vracia do rodného kraja, aby tam prijal miesto hájnika. Sprevádza ho kôň Eguš, s ktorým si veľmi dobre rozumie. Prichádza šťastný, teší sa, všetko mu je dôverne známe, zdá sa mu, že sa nič nezmenilo. Hájnik si po príchode vybaví postavu dievčaťa, s ktorým sa v detstve priatelil. Je to Zuna, dcéra slepého mlynára, ktorý sa nedokázal postarať o jej výchovu ani o dozor. Zuna sa stane teda postupne dcérou hôľ. Od dedinčanov sa dozvedá, že ju považujú za dievča ľahkých mravov. Za ženu si ju chce vziať krčmár Weinhold, ale len pre údajný majetok mlynára. Myslí si, že si ju môže kúpiť ako nejakú vec.

Dej diela je založený na prelínaní roviny fantázie s rovinou reálnou, roviny skutočnosti s rovinou preludov, dej je doplnený vidinami. Zuna je tajomná, záhadná a nepolapiteľná, ustavične sa mení a všetkým uniká. Je dieťaťom prírody, vie dokonale napodobniť prírodu, jej zvuky, rozumie horám, stromom, kvetom, zvieratám a tak ako ony, aj Zuna si chráni svoje tajomstvá. Zuna uniká aj mladému hájnikovi, ktorý po nej stále viac túži. O Zunu má však záujem aj starý uhliar Tavo, bývalý námorník. Jeho výzor je odpudzujúci, je neľudsky silný, má niektoré takmer nadľudské vlastnosti – kráľ všetkých ožranov. Zunu stráži od detstva ako svoju budúcu nevestu, a preto verí v jej čistotu a nevinnosť. Beznádejne ju miluje. Tavo si myslí, že Zuna mu patrí, lebo bol svedok, ako Zunina matka skántrila zo sveta ruské kniežatá.

Hájnik sa trápi, je žiarlivý, nechce stratiť Zunu. Zuna mu spôsobuje psychické problémy, ale aj fyzické utrpenie.

V románe začínajú prevládať iracionálne, snové a mýtické prvky. Objavuje sa On, záhadný tulák, tvor, ktorý vyzerá ako človek, ale v skutočnosti nepatrí k ľudskému plemenu. Vzbudzuje všade hrôzu a tieseň. Je to najtajomnejšia postava románu. Vo sne sa Zuna zverí hájnikovi, že je v zajatí ducha hôr, ktorý berie niekedy na seba podobu vlka, niekedy podobu záhadného tuláka. Zuna začne hájnika nenávidieť. Ten sa rozhodne, že vystopuje a zabije tajomného vlka. Stretne sa s Tavom, ktorý ho odvedie na posledné stretnutie so Zunou.

Zunu napokon nedostal ani Tavo, ani hájnik, ani záhadný On. On je zranený a Zuna ho chce zachrániť, napokon ho však zabije – prehryzne mu hrdlo. Hájnika, ktorý z lásky k Zune zanedbal svoje povinnosti, a preto vyhoreli obecné humná, prepustia zo služby. Hájnik je veľmi nešťastný, lebo v ohni mu uhynie aj kôň Eguš.

V závere románu Zuna zmizne. Stane sa to na Vavrinca. V ten deň sa mala konať svadba s krčmárom, vychovali ju vrchy, hole a napokon si ju aj vzali, pretože aj hole majú svoje nevesty.

 

 

 

Zopakujte si:

  1. Vysvetlite znaky lyrizovanej prózy.

  2. Vysvetlite historické udalosti, ktoré sprevádzali vývoj lyrizovanej tvorby.

  3. Na postave Zuny ukážte znaky lyrizovanej prózy.

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7

MATURUJEM ZO SLOVENĆINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBM 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4