Vznik pohorí Ako vznikajú pohoria? Pohoria vznikajú pôsobením síl na zemskú kôru. Základnou príčinou vzniku pohorí sú pohyby zemských – litosférických dosiek. Pohoria môžu vzniknúť:
-
prehýbaním - vrásnením zemskej kôry,
-
rozlámaním zemskej kôry,
-
pohybmi blokov zemskej kôry,
-
sopečnou činnosťou.
Podľa spôsobu vzniku pohoria delíme na:
-
vrásové pohoria,
-
kryhové pohoria,
-
príkrovové pohoria,
-
sopečné pohoria.
Sopečná činnosť
Sopečná činnosť je proces, pri ktorom preniká horúca tavenina – magma na zemský povrch. Magma, ktorá sa dostane na zemský povrch sa nazýva láva. Stuhnutím magmy a lávy vznikajú sopečné horniny. Sopka je teda pohorie vybudované zo sopečných hornín.
Veľa sopiek sa nachádza v oblasti Tichého oceána. Na okrajoch Tichého oceána dochádza k podsúvaniu oceánskej kôry pod kontinentálnu kôru. Oceánska kôra sa dostáva do veľkých hĺbok Zeme, kde sa horniny tavia, vzniká žeravá hmota - magma, ktorá si preráža cestu cez štrbiny a slabé miesta v zemskej kôre a vyteká na povrch. Týmito procesmi vznikajú pohoria.
Medzi významné sopečné pohoria, ktoré sa nachádzajú v Amerike patrí:
-
Saint Helens – Svätá Helena,
-
Chimborazo,
-
Popocatépetl,
-
Citlaltépetl,
-
Cotopaxi,
-
Aconcagua,
-
Nevado del Ruiz.
Sopka Saint Helens:
-
rozprestiera sa v americkom štáte – Washington,
-
patrí medzi činné sopky,
-
posledný výbuch – máj 1980,
-
sila výbuchu - 20 tisíc krát väčšia ako jadrová bomba zhodená na Hirošimu,
- teplota vychŕleného popola, pary a horúcich plynov bola až 300°C,
- stĺp dymu a popola dosiahol výšku až 24 kilometrov,
- celé okolie pokryla bahenná lavína,
- vrchol sopky sa znížil približne o 400 metrov,
- výbuch sa zaraďuje medzi najničivejšie sopečné aktivity v USA.
Sopka Saint Helens v máji 1980
Sopka Chimborazo:
-
rozprestiera sa v Južnej Amerike v Ekvádore,
-
je najvyšším vrchom Ekvádora,
-
patrí medzi nečinné sopky,
-
siaha do veľkej nadmorskej výšky - 6310 metrov nad morom.
Vulkán Chimborazo v Ekvádore
Sopka Popocatépetl:
-
je nazvaná aj ako Dymiaca hora,
-
rozprestiera sa v štáte Mexiko,
-
leží neďaleko hlavného mesta Mexika – Mexiko City
-
je druhým najvyšším vrchom Mexika,
-
dosahuje nadmorskú výšku – 5426 metrov nad morom,
-
patrí medzi aktívne sopky.
Sopka Popocatépetl v Mexiku
Sopka Citlaltépetl:
-
rozprestiera sa v USA v štáte Mexiko,
-
je najvyšším vrchom Mexika,
-
dosahuje výšku – 5675 metrov nad morom,
-
v súčasnosti patrí medzi neaktívne sopky.
Sopka Citlaltépetl v Mexiku
Sopka Cotopaxi:
-
rozprestiera sa v Južnej Amerike v Ekvádore
-
je druhou najvyššou sopkou Ekvádoru,
-
dosahuje výšku – 5897 metrov nad morom,
-
patrí medzi aktívne sopky.
Sopka Cotopaxi v Ekvádore
Sopka Aconcagua:
-
rozprestiera sa v USA v Argentíne,
-
je najvyšším vrchom Ameriky,
-
dosahuje výšku – 6962 metrov nad morom,
-
patrí medzi vyhasnuté sopky.
Sopka Aconcagua v Argentíne
Sopka Nevado del Ruiz:
-
rozprestiera sa v Južnej Amerike v Kolumbii,
-
dosahuje výšku – 5321 metrov nad morom,
-
patrí medzi aktívne sopky,
-
výbuch – v novembri 1985 spôsobil obrovské škody,
-
mesto Armeno a niekoľko priľahlých dedín pochovali bahenné prúdy,
-
zahynulo okolo 25 000 ľudí.
Sopka Nevado del Ruiz v Kolumbii
Použitá literatúra:
Likavský, P. a kol.: Geografia pre 6. ročník ZŠ a 1. ročník gymnázií s s osemročným štúdiom. VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2009. s. 6 – 8.Aubrecht, R. a kol.: Prírodopis pre 8. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 1998. s. 54 - 56.