Vypracovala: Mgr. Hana Kalinová
Sídla sú zoskupenia ľudských obydlí, ale i hospodárskych objektov na určitom území. Najčastejšie si pod pojmom sídlo vybavíme mesto alebo dedinu. No rozmanitosť ľudských sídel je oveľa väčšia. Musíme mať na pamäti aj drobné osady či rozľahlé konurbácie.
Také sídla, ktoré majú samostatnú samosprávu, sa nazývajú obce. Rozlišujeme vidiecke obce (dediny) a mestá.
Pôvodne človek zakladal len jednoduché osady, ktoré boli obývané členmi jedného kmeňa a z ktorých sa v prípade potreby všetci obyvatelia presunuli na iné, vhodnejšie miesto. Trvalé dediny a mestá začali vznikať až s príchodom poľnohospodárstva. A práve v miestach vzniku poľnohospodárstva (Blízky východ) ležia najstaršie sídla. Za najstaršie mesto sa považuje Jericho (asi 11 tisíc rokov). S rastom sídla bola z neho postupne vytláčaná poľnohospodárska výroba. Tá sa sústreďovala v okolitých menších sídlach. Mesto malo funkciu ako centrum obchodu, remesiel, vzdelávania, kultúry atď. Pôvodne prevažovalo vidiecke obyvateľstvo nad mestským, no časom poskytovali mestá väčšie pracovné príležitosti, takže vidiek sa začal vyľudňovať. Tomuto procesu, keď narastá počet mestského obyvateľstva, hovoríme urbanizácia. V súčasnosti žije asi polovica ľudí na vidieku a polovica v mestách. Čím je krajina rozvinutejšia, tým vyššia je jej urbanizácia. No v rozvinutých krajinách prebieha už aj opačný jav – suburbanizácia, keď sa ľudia z veľkých miest sťahujú do pokojnejších okolitých menších miest alebo dedín. Naopak v menej rozvinutých štátoch stále prebieha intenzívna urbanizácia, ktorá vedie k vzniku veľmi chudobných predmestských častí – slumov, ako napr. Kibera v Nairobi (Keňa), Dharavi v Bombaji (India).
Slum Kibera WC v Kibere 
Mestá podľa veľkostného kritéria:
veľkomesto – mestá s počtom obyvateľov nad 100 000
metropola – veľkomestá, ktoré majú svoj spádový región; v rozvinutých krajinách majú nad 500 000 obyvateľov; u nás aj menšie mestá napr. Košice
aglomerácia – zoskupenie sídel, kde veľké mesto je intenzívne prepojené s okolitými menšími sídlami (napr. Bratislava)
konurbácia – prepojenie viacerých aglomerácií aj so sídlami, ktoré sú medzi nimi (napr. Porúrie v Nemecku)
megalopolis – navzájom intenzívne prepojené konurbácie a aglomerácie (napr. východné pobrežie japonského ostrova Honšú, kde leží Tokyo – Nagoya – Osaka)
Mestá podľa funkcie:
monofunkčné mestá – spomedzi všetkých funkcií mesta výrazne vyniká len jedna, ako napr. v kúpeľných mestách (Dudince, Trenčianske Teplice), v mestách s obytnou funkciou (Nová Dubnica), v mestách s dopravnou funkciou (Čierna nad Tisou)
polyfunkčné mestá – spĺňajú viacero významných funkcií ako napr. administratívnu, priemyselnú, obytnú, kultúrnu, vzdelávaciu atď.
Vidiecke sídla:
kompaktné – obydlia sú sústredené na určitom priestore
rozptýlené – jednotlivé obydlia jedného sídla sú od seba vzdialené. U nás ide o rôzne lazy, kopanice, samoty. V Austrálii a v Amerike sú to farmy a ranče.
Najväčšia koncentrácia veľkých svetových sídel sa nachádza v Severnej Amerike, Európe, Indii a Číne
Zdroje textu:
Tolmáči, L. a spol.: Geografia pre 2. ročník gymnázií. SPN, Bratislava 2009
Kašparovský, K.: Zemepis I. v kocke. Art Area, Bratislava 2000
Zdroje obrázkov:
www.kslum.org/aboutkibera.htm
http://nordpil.com/go/portfolio/mapsgraphics/world-map-of-large-cities-in-2005/