Vypracovala: Mgr. Hana Kalinová
Obyvateľstvo
POČET OBYVATEĽOV: vývoj počtu obyvateľov Slovenska prebiehal v minulosti veľmi pomaly. Vplývali naňho rôzne epidémie, vojny, migračné vlny atď. Prvé sčítanie sa uskutočnilo na konci 18. stor. a Slovensko malo vtedy asi 2,1 mil. obyv. Obdobie pred prvou svetovou vojnou sa vyznačovalo značným vysťahovalectvom kvôli nepriaznivým hospodárskym podmienkam. Počas prvej ČSR najprv počet obyvateľov vzrástol, no hospodárska kríza a neskôr vojna zase spomalili tempo rastu. Počas socialistického Československa sa rapídne zvýšila pôrodnosť, a to najmä v rokoch 50-tych a 70-tych. Po roku 1989 zase poklesla pôrodnosť, zvýšila sa rozvodovosť a znížila sa sobášnosť. Takisto narastá vek matky pri pôrode prvého dieťaťa.
V súčasnosti má Slovensko okolo 5,4 mil. obyvateľov (sept. 2010). Hustota zaľudnenia je 110 obyv./km2.
POHLAVNÁ ŠTRUKTÚRA: rodí sa viac chlapcov ako dievčat. No muži skôr umierajú a tak sa bilancia nakoniec prikláňa v prospech žien. Žien je asi 51,4% (2008).
VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA: vývoj vekovej štruktúry poukazuje na starnutie slovenskej populácie. Najviac obyvateľov vekovej kategórie 0-14 rokov žije v severných a východných okresoch Slovenska.
NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA: Zo sčítania obyvateľov r. 2001 vyplynulo, že na našom území žije 86% Slovákov, 10% Maďarov, 2% Rómov. Zvyšnú časť obyvateľstva tvoria najmä Česi, Rusíni a Ukrajinci. K maďarskej národnosti sa hlásili prevažne ľudia z južných okresov. Najväčší podiel mali v okrese Dunajská Streda (83%) a Komárno (69%). Rómovia majú výrazné zastúpenie na Spiši, Šariši, Gemeri, okolo Košíc. Konkrétne vedú okresy Kežmarok (9%) a Levoča (7%). Čechov žije najviac v Bratislavskom kraji. Rusínov nachádzame najmä na severovýchode Slovenska, v okrese Medzilaborce tvoria až 40% obyvateľstva.
NÁBOŽENSKÁ ŠTRUKTÚRA – na Slovensku žije podľa sčítania z roku 2001 13% obyvateľov bez vyznania. Spomedzi cirkvi má najsilnejšie zastúpenie rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa hlási takmer 70% obyvateľstva. Evanjelická cirkev augsburského vyznania má okolo 7% veriacich, pričom najväčšie zastúpenie majú v Banskobystrickom kraji. Ku gréckokatolíckej cirkvi sa prihlásili 4% obyvateľov, pričom sú to obyvatelia hlavne východu Slovenska. Asi 2% obyvateľov patrí medzi kalvínov. Toto vierovyznanie je späté hlavne s obyvateľmi maďarskej národnosti, takže najviac kalvínov žije na juhu Slovenska. Takmer 1% obyvateľstva sa hlási k pravoslávnej cirkvi, ktorá je vyznávaná na východnom Slovensku.
NEZAMESTNANOSŤ – ku koncu novembra 2010 malo Slovensko mieru evidovanej nezamestnanosti 12%, pričom najväčšia nezamestnanosť sa dlhodobo prejavuje v Banskobystrickom a Košickom. Naopak najmenšia je v Bratislavskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji.
PRIRODZENÝ POHYB OBYVATEĽSTVA – Slovensko sa pohybuje na hranici medzi prirodzeným prírastkom a úbytkom. V roku 2004 mal prirodzený prírastok hodnotu 0,4 promile. Okresy s najväčším prirodzeným prírastkom (nad 5 promile) ležia na severe a východe Slovenska, napr. Námestovo, Tvrdošín, Kežmarok.
MIGRAČNÝ POHYB OBYVATEĽSTVA – na Slovensko prichádza o niečo viac ľudí ako sa z neho vysťahuje. V r. 2004 malo migračné saldo hodnotu 0,5 promile. Najviac ľudí zo Slovenska emigruje do ČR, Nemecka, Rakúska a Severnej Ameriky. Slovensko je zas cieľom imigrantov najmä z ČR, štátov bývalej Juhoslávie, Ukrajiny a Vietnamu.
Z uvedeného vyplýva, že celkový prírastok Slovenska sa pohybuje okolo 1 promile.
Sídla
Dôkazom najstaršieho osídlenia Slovenska je odliatok lebky človeka neandertálskeho nájdený pri Poprade. Prvým historicky zisteným národom žijúcim na našom území, boli Kelti v 2. stor. Aj rímske vojská prenikali na naše územie, čoho dôkazom je aj nápis na trenčianskej hradnej skale. V 5. stor. sa na tomto území objavili Slovania. Prvým štátnym útvarom bola Veľká Morava. Osídlenie nížin a kotlín bolo v tej dobe už pomerne husté. Najstarším slovenským mestom je Trnava, ktorá získala mestské privilégia r. 1238. S objavom vzácnych kovov sa začali rozvíjať banské mestá. Do banských miest prichádzali Nemci, ktorí ovládali techniku dolovania rúd.
Kremnica bola jedným z najvýznamnejších slovenských banských miest
V 16.-18. stor. prebehla tzv. valašská kolonizácia, počas ktorej boli osídľované horské územia Karpát od Rumunska po Slovensko. Postupne nastal úpadok banských miest, pretože rudy boli vyťažené. No s príchodom železnice prebiehal intenzívny rozvoj miest a obcí pozdĺž trate. V 20. stor. za socialistického štátu rástol priemysel a ľudia sa začali vo väčšej miere sťahovať z vidieka do miest.
Na Slovensku je v súčasnosti 2891 obcí, z toho 138 má štatút mesta. Zaraďujeme sa medzi stredne urbanizované krajiny, keďže asi 60% obyvateľstva žije v mestách. Najväčšie mestá sú Bratislava (430 tisíc obyv.), Košice (230 tisíc obyv.), Prešov (91 tisíc) a Žilina (85 tisíc obyv.). Naopak, menej ako 2000 obyvateľov majú Dudince a Modrý Kameň.
Na Slovensku rozoznávame mestá s viacerými funkciami, ku ktorým patrí väčšina našich miest. A potom mestá s jednou výrazne prevyšujúcou funkciou. Patria sem napr. kúpeľné mestá ako Trenčianske Teplice, Dudince, Sliač; mestá s priemyselnou funkciou ako Stará Turá, Svit, Kolárovo; mestá s dopravnou funkciou ako Čierna nad Tisou.
Zdroje textu:
Lauko, V., Tolmáči, L., Dubcová, A.: Humánna geografi Slovenskej republiky. Kartprint, Bratislava 2006
www.statistics.sk
Zdroj obrázku:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Kremnica