Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská
Funkciou nervovej regulácie je reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia a zabezpečovať rovnovážny stav organizmu. Podstatou činnosti nervovej sústavy je premena informácie na signál, ktorý zmenou elektrického potenciálu bunkovej membrány vyvoláva okamžitú odpoveď cieľového orgánu. Nervové regulácie sú na rozdiel od hormonálnych regulácii rýchle a presne nasmerované.
Fylogenetický vývoj nervovej sústavy odráža dosiahnutý stupeň dráždivosti, t. j. schopnosti organizmu prijímať podnety a primerane na ne reagovať. Úmerne tomu sa nervová sústava jednotlivých organizmov štruktúrne aj funkčne zdokonaľovala a nervové bunky sa organizovali do príslušného typu nervovej sústavy.
Typy nervovej sústavy 1. rozptýlená (difúzna) nervová sústava – napr. pŕhlivce - nervové bunky sú rozptýlené a tvoria sieť ale nevytvárajú nervové centrum
- na podráždenie reaguje celé telo, pretože podráždenie sa šíri nervovou sieťou všetkými smermi
2. centralizovanánervová sústava
-
kruhová (radiálna) – typická pre lúčovito súmerné živočíchy napr. medúzy, ostnatokožce
- nervové bunky sú výraznejšie sústredené v prstenci na okraji zvona
-
pásová – napr.ploskavce
- nervové bunky sú sústredené do ganglií (nervových uzlín), z ktorých vybiehajú dlhšie nervové vlákna v podobe 2 - 3 pásov do tela
- v hlavovej časti sú nervové pásy spojené okolohltanovou obrúčkou
-
rebríčková – napr. obrúčkavce
- v každom telovom článku (somite) sa na brušnej strane nachádza pár ganglií navzájom pospájaných nervovými vláknami, ktoré vytvárajú obrazec pripomínajúci rebrík
- v prednej časti tela sa nachádza hltanové a podhltanové ganglium
-
gangliová – napr. mäkkýše, článkonožce
- je to osobitný typ rebríčkovejnervovej sústavy. Gangliová nervová sústava vznikla splývaním ganglií rebríčkovej nervovej sústavy. Dominantné postavenie získala pôvodne párová, neskôr integrovaná cerebrálna (mozgová) uzlina, ktorá vznikla integráciou 2-3 párových uzlín príslušných hlavových segmentov v procese cefalizácie (vytvorenia hlavy). Okrem toho sa v hlave nachádza aj podhltanová uzlina, ktorá inervuje ústne orgány. Z hlavy vedú smerom do tela dva hlavné nervové povrazce, ale tie zvyčajne integrujú do jedného, ktorý vytvára uzlinu v každom somite. Zvlášť veľké gangliá vznikajú v hrudných somitoch, ktoré inervujú zložité svalstvo končatín a u hmyzu aj lietacie svaly.
-
rúrková – napr. stavovce
- má ektodermálny pôvod
- nervová sústava vznikla z nervovej rúrky uloženej na chrbtovej strane živočícha nad chordou
- z nervovej rúrky sa v prednej časti zväčšením a rozčlenením (cefalizáciou) vytvoril mozog (prítomný u všetkých tried stavovcov, nevyvinutý u kopijovcov a plášťovcov), zo zadnej časti sa vytvorila miecha
- nervová sústava je rozlíšená na ústrednú nervovú sústavu, ktorú tvorí mozog a miecha a obvodovú nervovú sústavu, ktorú predstavujú periférne nervy
- nižšie živočíchy majú mozog diferencovaný na 3 časti: a) predný mozog – sídlo čuchu b) stredný mozog – sídlo zraku
c) zadný mozog – polohovorovnovažný orgán
Hlavný vývojovým smerom bolo zdokonaľovanie a rast predného mozgu, ktorý je najmladšou časťou mozgu. S postupným rozvojom mozgu nadradenú úlohu preberali fylogeneticky mladšie časti.
Úplný mozog vyšších stavovcov sa postupne diferencoval v smere od zadného mozgu na 5 častí:predĺžená miecha, zadný mozog (most a mozoček), stredný mozog, medzimozog a najdokonalejší predný mozog. Len u najprimitívnejších stavovcov (kruhoústnice) je mozog zložený zo4 častí (predĺžená miecha nie je rozlíšená od miechy) a všetky časti sú uložené lineárne za sebou. Pôvodnú nervovú rúrku predstavuje mozgový kmeň t. j. predĺžená miecha, časť stredného mozgu a medzimozog, kde sú sústredené najstaršie reakcie živočíchov.
Počas vývoja nervovej sústavy pribúdalo nervových buniek, ale väčší význam mal vývoj ich vzájomných anatomických a funkčných vzťahov, ktoré určujú vlastnosti nervovej sústavy.
Zopakujte si:
-
Od čoho sa odvíja fylogenéza nervovej sústavy?
-
Porovnajte rozptýlenú a centralizovanú nervovú sústavu.
-
Akého pôvodu je nervová sústava stavovcov?
-
Ktorá časť mozgu stavovcov je najmladšia?
Použitá literatúra:
Bašovská, M. et al.: Biológia pre 2. ročník gymnázií. 5. vyd. Bratislava : SPN 1996. 283 s. ISBN: 80-08-02428-3

