Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská


 

Rast a vývin rastliny sú charakteristické prejavy života rastlín.

Individuálny – ontogenetický - vývin predstavuje život rastliny od zrodu (oplodnenie vajcovej bunky spermatickou bunkou) po zánik jedinca. Proces ontogenézy je naprogramovaný už v zygóte a vplyvom vnútorných a vonkajších podmienok sa v rastline uskutočňujú kvantitatívne a kvalitatívne zmeny.


V ontogenéze sa striedajú tri základné fázy:

 

  1. vegetatívna: zakladanie vegetatívnych orgánov (koreň, stonka, listy)

  2. reprodukčná (rozmnožovacia) - zabezpečuje reprodukciu celej rastliny

  3. dormantná (odpočinková) - rastliny ňou prekonávajú nepriaznivé podmienky prostredia, v rastlinách je geneticky zakódovaná. Ide o zastavenie rastových pochodov a celkové spomalenie metabolickej aktivity.

 

zdroj: J. Dolinská

Ontogenéza fazule obyčajnej



Kľúčovými procesmi ontogenézy je klíčenie, rast a vývin.

 

 

Klíčenie

 

  • rast zárodku po určitom čase pokoja

  • sprevádzajú ho procesy príjmu vody, intenzívneho delenia buniek a dýchania

  • klíčivosť - schopnosť semena vyklíčiť. Závisí od genetických faktorov rastliny ale aj od vonkajších podmienok prostredia. Je podmienená: obalmi semena, prítomnosťou vody, vyvinutosťou embrya, inhibítormi, ...


 

Rast

 

- kvantitatívne nevratný proces zväčšovania objemu a hmotnosti tela rastliny, spojený s delením buniek a ich zväčšovaním

- rast rastlín prebieha počas celého života na rozdiel od živočíchov, v určitých zónach: v rastových zónach koreňa, stonky a listov

 

- fázy rastu:

 

a) meristematická (embryonálna) fáza – prebieha tu delivý rast. Nové bunky sa tvoria v meristematických pletivách mitotickým delením. Tento rast je veľmi pomaly a tvoria sa malé nediferencované bunky s veľkým jadrom a bez vakuol. Dochádza k zvyšovaniu počtu buniek, nie k zväčšovaniu.

b) predlžovacia (prolongačná) fáza - dochádza k rýchlemu zväčšeniu objemu buniek vodou a živinami. V bunke vznikajú nové vakuoly a jadro sa zmenšuje.

c) diferenciačná (rozlišovacia) fáza – nastávajú kvalitatívne zmeny v dôsledku špecializácie buniek, ktorej výsledkom sú bunky rôzneho tvaru a funkcie. Tento proces je spôsobený aktivitou určitej časti genetickej informácie rastlín v bunkách. Určitá skupina génov zodpovedá za presne určenú diferenciáciu.

 

zdroj: J. Dolinská

Fázy rastu na koreni



Rast a vývin rastlín ovplyvňujú vnútorné a vonkajšie činitele.


Medzi vnútorné činitele patria:

 

  1. látky, ktoré podporujú rast – stimulátory

- príkladom takýchto látok sú fytohormóny. Sú schopné urýchľovať, spomaľovať alebo inak modifikovať metabolické procesy, ktorých výsledkom sú zmeny v raste a vývine. Rastové látky na rozdiel od hormónov živočíchov nemajú špecifický účinok.


- príklady stimulátorov:

 

Auxín (označenie IAA) - na každú rastlinu a rastlinný orgán pôsobí odlišne. Tvorí sa v stonkovom rastovom vrchole a v okrajových rastových častiach listov. Auxíny urýchľujú klíčenie semena, zabraňujú rastu bočných púčikov, podporujú rast bočných koreňov (čiže zväčšenie koreňového systému) a zakoreňovanie odrezkov. Účinok auxínov je nešpecifický, na každú rastlinu aj orgán pôsobia rôzne.

Cytokiníny - podporujú delenie buniek, tvorbu chlorofylu, odďaľujú starnutie rastlinného organizmu

Giberelíny - podporujú predlžovací rast, tvorbu kvetov a klíčenie semien


 

  1. látky, ktoré zabraňujú ďalšiemu rastu – inhibítory

 

Kyselina abcisová – zabraňuje tvorbe DNA, deleniu buniek, rastu púčikov

Herbicídy - chemické prostriedky ničenia rastlín. Selektívne ničia len niektoré rastliny.

Zeazín je látka, ktorá zabraňuje rastu čohokoľvek okrem kukurice.


 

Medzi vonkajšie činitele patria najmä teplo, svetlo, voda a iné.


 

Teplo

 

Rastliny rastú pri rozličnej teplote rozdielne rýchlo. Teplotné – kardinálne body sú rozličné pre každú rastlinu.

 

  • minimálna teplota - teplota, pri ktorej rastlina začína rásť

  • optimálna teplota - teplota najrýchlejšieho rastu

  • maximálna teplota - teplota, pri ktorej rastlina prestáva rásť


 

Podľa nárokov na teplo sa rastliny rozlišujú na:

 

  1. chladnomilné (mrazuvzdorné) – dobre znášajú nízke teploty (lišajníky)

  2. teplomilné - dobre znášajú vysoké teploty (figovník, tabak, broskyňa)


 

Teplota vplýva aj na dĺžku života rastlín. Podľa dĺžky života sa delia rastliny na:

  1. efeméry – žijú len niekoľko týždňov (snežienka)

  2. jednoročné rastliny – vyklíčia, vyrastú, prinesú plody a semená (obilniny, slnečnica)

  3. dvojročné rastliny - v 1. roku vytvárajú vegetatívne orgány, v 2. roku vytvárajú generatívne orgány a semená (kapusta, mrkva)

  4. trvalky


 

Svetlo

 

Vplyv svetla na rast spôsobuje fotobiologické javy, ku ktorým patria: .

 

  1. etiolizácia je rast rastlín za nedostatku svetla. Prevláda tu predlžovací rast, listy sú drobné a neobsahujú chlorofyl. Rastlina rastie do výšky, čím zvyšuje možnosť rastliny dostať sa na svetlo.

  2. fotoperiodizmus je reakcia rastliny na striedanie dňa a noci, čo vplýva na klíčenie, kvitnutie a opadávanie listov a iné reakcie.


 

Rozdelenie rastlín podľa nárokov na dĺžku dňa:

 

  • krátkodenné - vyžadujú fotoperiódu pod 12 hodín (chryzantémy, „vianočná ruža“, ryža, tabak, bavlník, sója)

  • dlhodenné - vyžadujú fotoperiódu nad 12 hodín (zemiaky, obilniny, špenát, mrkva, cibuľa)

  • neutrálne - (púpava, rajčiak, muškát, fazuľa)


 

Rozdelenie rastlín podľa nárokov na svetlo:

 

  • svetlomilné (tabak, sója, slnečnica)

  • tieňomilné (machorasty, paprade)


 

Zopakujte si:

  1. V čom je rozdiel medzi rastom a vývinom?

  2. Vymenujte základné fázy vývinu rastliny.

  3. Aký význam má v procese vývinu dormancia?

  4. Prečo chryzantéma kvitne len na jeseň, kým púpava v zásade od jari do jesene?

  5. Čo patrí k vnútorným činiteľom vplývajúcich na vývin rastlín?


Použitá literatúra:

Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8