Etológia

Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská

Etológia (ethos – správanie, logos – veda)

• biologický vedný odbor, skúma vrodené a naučené správanie živočíchov

• patrí medzi mladé biologické disciplíny

• súčasné poznatky o správaní zvierat čerpajú z výsledkov troch výskumných smerov:
  

a) fyziologický výskumný smer - predstaviteľom bol ruský neurofyziológ I. P. Pavlov. Skúmal vyššiu nervovú činnosť živočíchov, väčšinou laboratórnych psov. Okrem výskumu podmienených reflexov si všímal aj individuálne prejavy živočíchov.

b) behaviorizmus - zaoberal sa učebnými procesmi, predovšetkým laboratórnych druhov zvierat v bludiskách a v rôznych problémových skrinkách (známa je tzv. Skinnerova klietka)

c) vlastná etológia - začala sa rozvíjať v rámci zoológie koncom tridsiatych rokov 20. storočia. Zaoberala sa výskumom správania živočíchov v prirodzených podmienkach voľnej prírody.

Jej základ tvorili výskumy rakúskeho prírodovedca - etológa Konrada Lorenza, holandského vedca Nicholasa Tinbergena a nemeckého entomológa a etológa Karla von Frischa.

Pracovné metódy etológie:

1. priame pozorovanie správania živočíchov - presné záznamy o jednotlivých vrodených a naučených prejavoch a ich podrobná analýza

2. modelovej situácie - využívajú napodobneniny = atrapy, ktoré vyvolávajú vrodené inštinktívne správanie

3. výskum učebných schopností živočíchov prostredníctvom rôznych zariadení, napr. bludísk, v ktorých sa sleduje rýchlosť naučenia sa správnej cesty k cieľu (napr. k potrave).
   
   

Etológia využíva na výskum správania živočíchov:

- prirodzené prostredie v prírode
- poloprirodzené prostredie vo zverniciach alebo v ZOO
- laboratória

Z hľadiska celkového správania živočíchov (ktorým sa etológia zaoberá) možno rozlíšiť dva charakteristické typy ich životných prejavov. Je to vrodené a naučené správanie.

Vrodené správanie živočíchov

- na základe dedičnosti od svojich rodičov

• vnútorné - endogénne podnety: základom endogénnych podnetov je vnútorná fyziologická, nervová a hormonálna pripravenosť živočíšneho organizmu na realizáciu určitého typu inštinktívneho správania (pudu)

• vonkajšie - exogénne podnety: predstavujú podnety vonkajšieho prostredia, napr. svetlo, teplo, ročné obdobie, prítomnosť živočíchov vlastného alebo iného druhu a pod.

Inštinktívne správanie prebieha podľa vzorca:

1.  motivácia (vnútorné naladenie) - predstavuje ju nejaký pud - pocit smädu, hladu
2.  apetenčné správanie - smerovanie k vyhľadávanému podnet - hľadanie vody, potravy
3.  podnetová situácia - stretnutie s kľúčovým podnetom - zbadanie vody alebo koristi
4.  uvoľnenie spúšťacieho mechanizmu - neutrálny mechanizmus reagujúci na kľúčový podnet - prenasledovanie koristi, smerovanie k vode
5. konečné jednanie- pitie vody, konzumácia potravy
6.  uspokojenie

- aby prebehlo inštinktívne správanie, ktoré pozostáva zo sledu viacerých inštinktívnych automatizmov, nestačí len jeden kľúčový podnet, ako kombinovane musí za sebou pôsobiť viacero kľúčových podnetov, napr. tvar a smer pohybu živočícha

- napr.

pokus č.1: K. Lorenz s atrapou pernatého dravca. V jeho pokuse sa dokázalo, že pohyb atrapy - letového obrazu pernatého dravca smerom dopredu vyvoláva útekovú reakciu mláďat husi divej, kačíc a kurovitých vtákov. Keď Lorenz ťahal atrapu pernatého dravca chvostom dozadu, čo pripomína letový obraz husí a kačíc, úteková reakcia pokusných vtákov v mladom veku nenastala. To bol jasný dôkaz toho, že letový obraz pernatého dravca (prvý kľúčový podnet) a jeho pohyb dopredu (druhý kľúčový podnet) vyvolávajú sled inštinktívnych automatizmov - vrodenú inštinktívnu obrannú reakciu mláďat.

pokus č.2: N. Tinbergen so sledovaním žobrania potravy mláďat čajky striebristej od svojich rodičov. Dospelé čajky majú na spodnej čeľusti červenú škvrnu, poznávací znak pre mláďatá, ktoré si žiadajú od rodičov potravu. Červená škvrna je dôležitý znak, ktorý sa prejavuje dotýkaním sa tejto časti zobáka. Iba vtedy rodičia čajky začnú vyvrhovať z hrvoľa potravu. V pokuse s atrapou hlavy s červenou škvrnou na spodnej čeľusti zobáka reagovali mláďatá častejšie ako na škvrnu rôznej farby a rozličného umiestnenia na hlave rodiča. Kľúčovým podnetom teda nie je pre mláďatá iba niečo červené, ale len červená škvrna na spodnej čeľusti.

b) Naznačené správanie – uskutočňuje sa, ak sa v živočíšnom organizme súčasne aktivuje niekoľko typov správania (potravový – obranný – rozmnožovací). Vtedy dôjde k potlačeniu niektorého typu správania. Napr. z útoku zostáva len prvá fáza konania – nedokončený výpad voči sociálnemu partnerovi a súperovi v konfliktnej situácii.

c) Náhradné správanie – uskutočňuje sa, ak sa prejavujú dve protikladné vrodené formy správania (útočná a úteková tendencia) približnej rovnakej intenzity. Napr. kohúty zobú do zeme, opice zívajú, čistia sa, škrabkajú na tele alebo naznačujú prijímanie neexistujúcej potravy – toto správanie je neadekvátne.

Typy vrodeného správania

1. Orientačné (pátracie) správanie

- charakterizuje ho systematické preskúmavanie každého nového prostredia, do ktorého sa jedinec dostane

- pri zložitých formách orientačného správania využívajú živočíchy rôzne znaky na zemi, napr. výšku slnka nad obzorom, magnetické pole Zeme (holuby, bociany, žeriavy, sťahovavé vtáky)

2. Potravové správanie

- ide o pravidelne sa opakujúce správanie v rôznych intervaloch (niekoľko hodín až mesiacov)

3. Komfortné správanie

- charakteristické pre stavovce

- ide o viaceré prejavy, predovšetkým starostlivosť o telo: čistenie pokožky a jej produktov, kúpanie sa, váľanie sa v piesku, v bahne alebo tzv. popolenie, škrabanie sa o kmene stromov a pod.

- komfortné prejavy sú dôležitou zložkou sociálneho správania, pretože ich možno väčšinou pozorovať pri živočíchoch s vyriešenými hierarchickými vzťahmi v sociálnych skupinách

4. Obranné a útekové správanie

- je súčasťou obranného správania živočíchov

- vyvoláva 3 stupne aktivity:

a) preventívnu obrannú aktivitu (istenie, signalizovanie, ukrývanie sa)

b) aktívnu ochranu pred nebezpečenstvom (znehybnenie, útek do bezpečia)

c) aktívnu obranu (zviera sa aktívne bráni)

Úteková reakcia je vrodené inštinktívne správanie, ktoré nasleduje po prekročení útekovej vzdialenosti predátorom.

5. Teritoriálne správanie

- je spojené s obhajovaním teritória pred príslušníkmi vlastného druhu

a) imponovanie: pri imponovaní dáva jedinec najavo svoju prevahu, napr. špecifickým spôsobom pohybu, nafukovaním lícnych a hrdelných vakov (aby tela pôsobilo mohutnejšie a väčšie a tým aj hrozivejšie), ako aj rôznymi výstražnými zvukovými prejavmi. Má významnú úlohu aj v sociálnom správaní pri vytváraní hierarchických vzťahov medzi živočíchmi.

b) vlastná obrana teritória - je prejavom vnútrodruhovej agresivity. V prirodzených podmienkach toto správanie takmer nikdy nevedie k poškodeniu alebo zabitiu protivníka, ale len k vynúteniu jeho podriadenosti.

6. Hravé správanie

- zahŕňa prvky rôznych foriem pohybovej aktivity, lov koristi a jej konzumáciu, sexuálneho správania, bojových aktivít, imponovania a pod.

- je formou učenia a precvičovania činností

• párové spoločenstvá - tvoria materské a otcovské rodiny

• náhodné zoskupenie (agregácia) jedincov jedného alebo viacerých druhov - napr. motýle pri vodnom alebo potravovom zdroji

• anonymné živočíšne spoločenstvo - môžu tvoriť živočíchy toho istého druhu, ktoré sa navzájom nepoznajú (vtáky, ryby)

• neanonymné spoločenstvá - je vytvorený systém sociálnej dominancie - hierarchický systém poradia živočíchov v sociálnej skupine (ľudoopice, vlky a iné psovité šelmy a niektoré mačkovité mäsožravce). V súvislosti s vytvorením hierarchických vzťahov a vytváraním sociálnej dominancie sa vyvinul aj celý rad foriem správania (stretávacie ceremoniály, ritualizované zdravenie, prejavy nadradenosti a podradenosti a pod.).
  

8. Rozmnožovacie správanie

- zahŕňa dva okruhy správania:

1. pred svadobné (ruja, tokanie, ktoré končia párením)

2. materské - opatrovateľské správanie (inkubácia, gravidita, pôrod a výchova mláďat)
   

Naučené správanie živočíchov

- správanie živočíchov je väčšinou vrodené, ale mnohé prejavy sa živočíchy musia naučiť získavaním skúseností a zdokonaľovaním svojej činnosti alebo napodobňovaním dospelých príslušníkov svojho druhu

- Napr. kuna hôrna má svoje lovecké správanie vrodené (dosiahnutie koristi a smrteľné zahryznutie), ale presne lokalizovať citlivé miesto na tele koristi sa naučí až po skúsenostiach pri love. Spevavce majú vrodené pohybové schopnosti na stavbu hniezda v období rozmnožovania, ale musia sa najprv naučiť spoznávať kvalitu vhodného materiálu na stavbu hniezda a pod.

Typy naučeného správania

1. Obligatórne učenie

- učenie v ranom veku života mláďat, keď mláďatá citlivo vnímajú určitú konkrétnu situáciu alebo prirodzeného rodiča, jeho vzhľad, hlasové prejavy, dotykovú komunikáciu

- je to prirodzená prechodná forma medzi vrodenými a naučenými formami správania

vpečatenie (imprinting) -  prvé spoznanie vzhľadu rodiča
- schopnosť naučiť sa vytvárať väzbu s prvom bytosťou alebo objektom, ktorý sa nachádza v blízkosti mláďatá ihneď po vyliahnutí (vtáky) alebo narodení (cicavce).
- ak chýba prirodzený objekt vpečatenia - rodič, môže ho nahradiť iný náhradný rodič = predmet

- v pokusoch K. Lorenza s mláďatami kačíc a husí sa náhradným objektom dokonca stal plávajúci čln alebo sám bádateľ, ktorý plával vo vode a mláďatá ho nasledovali

2. Fakultatívne učenie

- prebieha po celý život zvieraťa a nie je obmedzené len na určité vekové obdobie

- túto schopnosť majú niektoré najvyššie cicavce, napr. delfíny, šimpanzy, gorily

Použitá literatúra: