Srdce a cievna sústava

Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská

- krvný obeh zabezpečuje zásobovanie všetkých častí tela krvou

- rozdelenie krvného obehu podľa funkčných častí:

1. srdce (cor, cardium)

2. tepny (arterie) = distribučný systém - tvorí 20% z obehovej sústavy

3. žily (veny) = zberný systém - tvorí 75% z obehovej sústavy

4. vlásočnice (kapiláry) = difúzny systém - tvorí 5% z obehovej sústavy

SRDCE

• dutý svalový orgán

• srdcový sval – osobitný typ priečne pruhovaného svalstva

• uložené v medzipľúcí

• hmotnosť: 280 – 320 g (veľkosť päste) – veľkosť závisí od trénovanosti, športu, spôsobu života

• dĺžka od bázy k hrotu: 14 cm

Anatomická stavba srdca:

1. srdcová svalovina - myokard

2. vonkajšia výstelka z väziva - epikard

3. vnútorná výstelka - endokard

4. osrdcovník - perikard - jemná väzivová blana na povrchu srdca. Medzi epikardom a perikardom je malé množstvo tekutiny.

Morfologická stavba srdca:

1. predsieňovo komorová priehradka - rozdeľuje srdce na pravú časť s odkysličenou krvou a ľavú časť s okysličenou krvou

2. pravá a ľavá predsieň (atrium)

3. pravá a ľavá komora (ventriculus) - svalovina ľavej komory je mohutnejšia

4. trojcípa chlopňa (valvula tricuspidalis) - medzi pravou predsieňou a pravou komorou

5. dvojcípa chlopňa = mitrálna chlopňa (valvula bicuspidalis) - medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou

6. polmesiačikovité chlopne (valvulae semilunares) – medzi pravou komorou a pľúcnicoua medzi ľavou komorou a aortou

- chlopne fungujú ako jednosmerné ventily. Pri stiahnutí predsiení sa ich cípy od seba oddelia, čím umožnia prechod krvi do komôr. Pred uvoľnením predsiení a stiahnutí komôr sa ich cípy spoja, uzavrú prechod medzi predsieňami a komorami a zabránia tak spätnému nasatiu krvi do predsiení.

7. horná a dolná dutá žila – vstupujú do pravej predsiene

8. pľúcnica – vystupuje z pravej komory, odvádza krv do pľúc

9. 4 pľúcne žily – vstupujú do ľavej predsiene

10. srdcovnica = aorta – vystupuje z ľavej komory, najväčšia tepna tela

Stavba srdca

Základné fyziologické vlastnosti srdca:

1. stiahnuteľnosť

2. dráždivosť

3. rytmičnosť

4. automatičnosť

5. neunaviteľnosť

Činnosť srdca:

- srdce pracuje na maximálny výkon „všetko alebo nič“

- pracuje na základe striedania 2 dejov:

1. systola - zmrštenie, krv sa zo srdca vytláča

2. diastola - uvoľnenie = ochabnutie, srdce sa krvou plní

- pravidelné striedanie systoly a diastoly sa označuje - srdcová revolúcia

- srdce nekontrahuje naraz celé, ale pracuje týmto spôsobom:

1. diastola predsiení - krv vteká zo žíl do predsiení

2. systola predsiení a otvorenie dvojcípej a trojcípej chlopne

3. systola komôr, spätný tlak krvi uzatvára cípovité chlopne ale súčasne sa otvárajú polmesiačikovité chlopne

4. diastola komôr, spätný tok krvi v tepnách uzatvára polmesiačikovité chlopne

- striedavým uzatváraním cípovitých chlopní pri systole a polmesiačikovitých chlopní pri diastole sa umožňuje prietok krvi srdcom jedným smerom

Srdcová revolúcia 

Prevodový systém srdca:

- podnety pre srdcovú činnosť vznikajú v srdci samočinne a pravidelne

- zhluky zvláštneho tkaniva v myokarde vytvárajú elektrické impulzy

- svojou stavbou je tkanivo podobné svalovému a funkciou nervovému tkanivu

- stavba prevodového systému:

1. sínusovopredsieňový uzol (sinoatriálny uzol) – v pravej predsieni pri ústi hornej dutej žily, je to primárne automatické centrum. Vysiela priemerne 70 elektrických impulzov na minútu, teda 70 podnetov na stiahnutie srdca.

2. predsieňovokomorový uzol (atrioventrikulárny uzlol) – v priehradke medzi pravou predsieňou a pravou komorou, je to sekundárne automatické centrum

3. Hissov mostík (zväzok) – prechádza cez priehradku medzi komorami a vetví sa na pravé a ľavé ramienko

4. Purkyneho vlákna

- záznam na EKG – zaznamenáva šírenie vzruchov v jednotlivých častiach srdca

Prevodový systém srdca

V prípade, že prevodový systém srdca nefunguje správne, môže dôjsť v ľubovoľnom čase ku krátkej zástave srdca, čo môže spôsobiť bezvedomie až smrť. V takomto prípade sa použije kardiostimulátor. Je to malé elektronické zariadenie, ktoré sa umiestni na telo a katódou sa pripevní na srdce k sínusovému uzlu. Funguje tak, že v prípade krátkodobého "výpadku" sínusového uzla, vyšle elektrický signál, ktorý odštartuje srdcovú kontrakciu.

Koronálna (vencovitá) sústava srdca:

- predstavuje vlastný krvný obeh srdca

- stavba:

1. pravá vencovitá tepna – zásobuje pravú časť srdca

2. ľavá vencovitá tepna – zásobuje ľavú časť srdca

- tepny vystupujú priamo z aorty a spotrebujú veľa kyslíka

- z tepien odstupujú menšie tepny, ktoré vytvárajú kapilárne siete

3. predná srdcová žila

4. malá srdcová žila

5. veľká srdcová žila

- žily vedú odkysličenú krv do koronárneho splavu. Koronárny splav je žila, ktorá ústi do pravej predsiene. 

- srdcový infarkt vzniká uzavretím vencovitej (koronálnej) tepny, čo spôsobí odumieranie svaloviny srdca. Prežitie postihnutého jedinca závisí od miesta ložiska, rozsahu infarktu a veku jedinca. Negatívnym javom pre vznik srdcového infarktu je: obezita, fajčenie, nedostatok pohybu, stres, genetická predispozícia.

Vonkajšie prejavy srdcovej činnosti:

1. úder srdcového hrotu - úder o stenu hrudníka

2. srdcové ozvy - činnosť chlopní sa sleduje fonendoskopom

- prvá ozva - systolická – vzniká činnosťou cípovitých chlopní

- druhá ozva - diastolická – vzniká činnosťou polmesiačikovitých chlopní

3. elektrické deje pri činnosti srdca – zaznamenávané elektrokardiogramom

Cievy

- zabezpečujú rozvádzanie krvi v obehovej sústave

1. tepny

- vedú krv zo srdca

- sú pružné, elastické, steny tepien umožňujú peristaltický pohyb

- krv nimi preteká pod určitým tlakom

- stavba steny cievy:

• vnútorná výstelka z endotelových buniek

• elastická vrstva

• hrubá svalová vrstva – hladká svalovina

• povrchová väzivová vrstva

2. žily

- vedú krv do srdca

- majú tenšiu stenu, nie sú také elastické

- krv nimi preteká pod nízkym tlakom

- stavba steny žily:

• vnútorná endotelová výstelka

• elastická vrstva

• tenká svalová vrstva - hladká svalovina

• povrchová väzivová vrstva

• žilové chlopne

- návrat krvi do srdca zabezpečuje:

1. činnosť kostrových svalov (vyklenutím brušiek svalov sa stláča žila a posúva v nej krv)

2. podtlak v hrudníkovej dutine (pri výdychu klesá tlak v hrudníku, žily sa rozširujú, krv sa do nich nasáva a prúdi do srdca)

3. žilové chlopne

4. gravitácia - nad úrovňou srdca

3. vlásočnice

- vytvárajúspojenie tepien a žíl

- umožňujú výmenu látok medzi krvou a tkanivovým mokom

- ich celková plocha predstavuje vyše 6000 m²

- krv nimi preteká pomaly a rovnomerne

- na začiatku prestupujú živiny do tkanivového moku a na konci sa resorbujú splodiny metabolizmu do krvi

- stavba stien vlásočníc:

• len endotelové bunky

Porovnanie tepien a žíl

Riadenie obehovej sústavy:

- ústredie v predĺženej mieche

- autonómne nervy – riadia činnosť srdca a priesvit ciev

- hormonálne riadenie

Ochorenia srdca a ciev:

- kŕčové žily (varixy) – vakovité rozšírenia povrchových žíl na dolných končatinách. Vznikajú ako negatívny jav pri dlhom státí, či gravidite.

- ateroskleróza = kôrnatenie tepien – hrubnutie stien ukladaním ložísk z cholesterolu, tukových látok a anorganických látok. Cievy sa zužujú a strácajú pružnosť. Okolité tkanivá sú zlé zásobované živinami. Ateroskleróza vzniká ako dôsledok nesprávnej výživy, ale aj obezity či cukrovky.

- arytmia – porucha rytmickej činnosti srdca

- tachykardia – zrýchlená činnosť srdca

- bradykardia– spomalená činnosť srdca

- cyanóza– nedokrvenie

Použitá literatúra:

Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5

Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 6. 1. vyd. Bratislava : SPN. 2005. 104 s. ISBN: 80-89-0003-81-8

http://detskechoroby.rodinka.sk/uploads/pics/Srdce1.jpg