Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
Nové slová neustále vznikajú a menia charakter celého jazyka a niekedy aj gramatické tradície jazyka. Dnes je najväčším fenoménom priberanie slov z anglického jazyka. V nemčine to platí dvojnásobne, lebo nielenže sa priberajú slová z angličtiny, ale vďaka mnohým prisťahovalcom z Turecka a východných krajín aj z ich jazykov. Preto nachádzame v nemčine nové slová z tureckého jazyka či jazykov slovanských.
Slová môžeme vytvárať niekoľkými spôsobmi. A to hlavne zložením, odvodením, krátením a ako už bolo spomenuté preberaním slov z iných jazykov. V nemčine sa častokrát tvoria slová pridaním koncovky, alebo pridaním predpony k základu slova. (napr. bringen – ver bringen).
Tvorenie slov zložením
Zložením sa odvodzuje väčšina nových slov v nemčine. Zložené slová sa skladajú z dvoch, troch či viacerých samostatných slov. Niektoré slová (hlavne slovesá) sa skladajú zo slova a z predpony (odlučiteľnej alebo neodlučiteľnej). Slová sa k sebe pripájajú buď jednoducho – pripojím 2 časti k sebe alebo pomocou spojovacieho člena.
Podstatné mená tvoríme spojením nasledovných slovných druhov:
podstatné meno + podstatné meno – der Tisch+ die Lampe = die Tischlampe
prídavné meno + podstatné meno – groß + der Teil = der Großteil
sloveso + podstatné meno – parken + der Platz = der Parkplatz
predložka (predpona) + podst. meno – hinter + der Grund =der Hintergrund
Niekedy sa môžu spájať spolu aj predložky do nových významových foriem napr. v slove nebenbei (popri):
neben + bei = nebenbei
Jednoduchým zložením vznikajú napr. slová:
die Lampe a die Tasche – die Taschenlampe
dunkel a rot – dunkelrot
Zložením pomocou spojovacieho člena vzniká napr.:
die Arbeit a der Plan – der Arbeitsplan - spojovací člen je v tomto prípade „s“ der Student a die Arbeit – die Studentenarbeit - spojovacím členom je „en“
Medzi spojovacie členy sa počítajú „s“, „en“, „e“, „i“
Pri niektorých slovách, ktoré spájame dochádza aj k tkz. „kráteniu“ - vtedy sa časť slova stratí.
schwimmen – die Meisterschaft. - die Schwimmmeisterschaft (stratilo sa nám „en“ zo slova schwimmen )
Ak spájame podstatné meno s iným podstatným menom, tak sa mení aj jeho rod. Člen vtedy určíme podľa toho podstatného mena, ktoré je v zloženom podstatnom mene na poslednom mieste. V podstatnom mene Tischlampe sa teda rod a člen bude určovať podľa podstatného mena „Lampe“. Keďže je ženského rodu, tak celé zložené podstatné meno bude mať člen die a bude ženského rodu.
die Lampe + der Tisch = die Tischlampe
die Arbeit + der Plan = der Arbeitsplan Zložením môžeme vytvárať aj iné slovné druhy ako sú podstatné mená. Napr môžeme tvoriť prídavné mená. Môžeme spojiť napr. prídavné meno s iným prídavným menom (rot + hell = rothell), sloveso a prídavné meno (lernen a willig = lernwillig), pods. meno a prídavné meno (der Alkohol + frei = akoholfrei). Aj pri tvorbe prídavných mien sa môže použiť spojovací člen (leistungsunfähig). Pri niektorých zložených prídavných menách sa časť prídavného mena odstráni. (blaubeeren + blau blaubeerblau)
Zložením tvoríme aj slovesá. Môžeme ich spájať v nasledovných kombináciách podstatné meno a sloveso (das Rad + fahren = radfahren), prídavné meno a sloveso (fern+ sehen = fernsehen), príslovka a sloveso (darauf + kommen = daraufkommen). Ak vytárame zložením slovesá, považujeme všetky slová, ktoré stoja pred hlavným slovesom za odlučiteľné resp. neodlučiteľné predpony. Ak sú odlučiteľné tak ich vo vete od slovesa odlučujeme a dávame na koniec vety.
Použitá literatúra:
-
Zmaturuj z nemeckého jazyka I., Didaktis, Bratislava, 2005.