Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš


 

Základom slobodnej a demokratickej spoločnosti je možnosť pre každého jeho člena slobodne a voľne podnikať podľa istých predom stanovených (demokratických a férových) pravidiel. V neslobodných spoločnostiach je táto možnosť odopieraná. Musíme si však uvedomiť, že zdravé podnikateľské prostredie znamená aj rozvoj a blahobyt tej ktorej spoločnosti. V nasledujúcej kapitole si postupne rozvedieme formy a rôzne možnosti podnikania. No skôr ako to urobíme definujeme si základné pojmy, ktoré s podnikaním nevyhnutne súvisia.


Podnikanie - je to cieľavedomá a sústavná činnosť podnikateľa za účelom dosiahnutia zisku.

 

Podnikateľ - je to osoba, ktorá podniká za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľ svojím konaním vytvára aj svoju povesť. Dobrá povesť mu prináša ďalších zákazníkov. Každý podnikateľ sa musí snažiť podnikať hlavne férovo a v rámci pravidiel.

 

Podnik - je to samostatný ekonomický subjekt, ktorý vytvára (vyrába) hmotné statky (výrobky), alebo služby, určené na ďalší predaj. Podnik sa nazýva aj právnickou osobou, lebo preberá zodpovednosť za svoje konanie a vo svojom mene uzatvára zmluvy. Aby podnik dobre fungoval potrebuje materiálnu a aj ekonomickú samostatnosť. Štát nemá právo zasahovať priamo do fungovania podniku, ale môže ovplyvňovať jeho chod a to hlavne prijímaním zákonov a nariadení, ktoré musí podnik dodržiavať.


V Slovenskej Republike môže podnikať každá osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná.


Práva a povinnosti podnikateľa upravuje predovšetkým obchodný zákonník a živnostenský zákon. Existujú aj iné zákony, ktoré upravujú práva a povinnosti podnikateľa ako napr. zákon o bankách, zákon o ochrane hospodárskej súťaži, zákon o cenných papieroch, zákon o konkurze a vyrovnaní a pod.


Keď chce podnikateľ začať podnikať musí splniť nasledovné požiadavky:


  1. registrovať sa v obchodnom registri

  2. vystupovať pod menom firmy

  3. musí viesť účtovníctvo

  4. musí odvádzať dane štátu

  5. musí dbať na ochranu ľudského života a životného prostredia


Existujú 3 základné formy podnikania a to sú živnosť, obchodné spoločnosti a družstvá.


 

 

Živnosť


Túto formu podnikania definuje tzv. živnostenský zákonník. Živnostníci sú drobní podnikatelia, ktorý ručia za svoje záväzky celým svojím majetkom. Väčšina živnostníkov pôsobí vo sfére služieb (aj v remeslách) a obchodu. Rozoznávame viacero druhov živností a to sú nasledovné:


A, ohlasovacie živnosti: sú to živnosti, ktoré stačí ohlásiť na príslušnom živnostenskom úrade. Úrad pri tomto type živností vystavuje tzv. živnostenský list. Rozlišujeme ich ďalej na nasledovné:

 

  1. remeselné - na ich uzatvorenie je potrebné splniť všeobecné podmienky stanovené v živnostenskom zákonníku a výučný list daného remesla. (stavby, oprava el. náradia, oprava áut a pod. )

  2. viazané – na viazané živnosti treba splniť všeobecne dané podmienky uvedené v živnostenskom zákonníku a vyžaduje sa aj ďalšia odborná spôsobilosť ako napr. odborné skúšky, atesty. (napr. vedenie účtovníctva, sprievodcovská činnosť, autoškola).

  3. voľné - tento druh sa len oznamuje úradu, pričom sa nevyžadujú žiadne iné ako všeobecné požiadavky. (napr. predavač tovaru)


 

B, koncesované živnosti: sú také živnosti, pri ktorých je nutné splniť náročnejšie požiadavky. Jedná sa pri tom o taký druh živností, pri ktorých je nutné dohliadať na zdravie a na ochranu života, dohliadať na ochranu majetku či ochranu životného prostredia. Preto sa pri tomto type živností nevystavuje živnostenský list, ale tzv. „koncesia“. (koncesia na predaj zbraní, predaj a prevoz nebezpečných chemikálií, prepravná služba a pod.)


 

 

Obchodná spoločnosť


druhá forma podnikania je tvorená obchodnou spoločnosťou. Tento druh spoločnosti sa rozdeľuje na dve formy a to sú:


  1. Obchodná spoločnosť osobná


a, Verejno-obchodná spoločnosť (v.o.s) - na tomto druhu podnikania sa osobne zúčastňujú spoločníci, ktorí ručia celým svojím majetkom. (Činnosť, ktorú podnik vykonáva konajú aj spoločníci tohto podniku osobne). Zisk z takéhoto podnikania upravuje zmluva spoločníkov.

 

b, Komanditná spoločnosť (k.s.) – je to spoločnosť, ktorú tvoria vnútorní (komplementári) a vonkajší (komandisti) spoločníci. Komplementári sa osobne zúčastňujú chodu spoločnosti a ručia celým svojím majetkom. Komandisti sú členovia, ktorý ručia do výšky vloženého vkladu. Títo majú menšiu zodpovednosť. Zisk v takýchto spoločnostiach sa rozdeľuje polovicou pre komandistov a polovicou pre komplementárov. Komandisti pritom zisk dostávajú podľa podielu vkladov, ktoré vložili


 

  1. Obchodná spoločnosť kapitálová


a, Akciová spoločnosť (a.s.) - Zakladatelia tejto spoločnosti vydávajú akcie, ktoré si môžu kúpiť akcionári. Takýmto spôsobom spoločnosť získa kapitál na svoje počiatočné fungovanie. Akcionári pri tom neručia celým svojím majetkom za záväzky spoločnosti, len do výšky svojich vkladov. Zisk spoločnosti sa vypláca zväčša jedenkrát ročne vo forme dividend. Dividenda sa vypláca podľa vloženého vkladu do spoločnosti. Akciová spoločnosť má svoj štatutárny orgán – predstavenstvo, ako aj zo zákona povinnú dozornú radu. Najdôležitejší orgán je však valné zhromaždenie akcionárov.


b, Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.)– je to spoločnosť, ktorá má minimálne 1 a maximálne 50 spoločníkov. Každý spoločník vkladá do spoločnosti vklad, ktorý tvorí kapitál spoločnosti. Tento vklad je zároveň suma, ktorou spoločníci ručia za záväzky. Zisk sa rozdeľuje podľa podielu v spoločnosti. Štatutárnym orgánom je konateľ spoločnosti a najvyšší orgán je valné zhromaždenie.



Použitá literatúra:


  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005