Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

 

Právny systém


V nasledujúcej kapitole si popíšeme systém práva a spoznáme právne vzťahy. Právo sa dotýka mnohých oblastí života. Delí sa na 4 základné druhy práva:


 

A, Medzinárodné a vnútorné právo – je to taký druh práva, ktorý upravuje vzťahy na území jednotlivého štátu (vnútorné právo), alebo upravuje vzťahy medzi rôznymi štátmi (medzinárodné právo).

V prípade, že štát prijíma istú vnútroštátnu právnu normu, táto nesmie byť v rozpore s normami medzinárodného práva. Ak sa tak stane, musí štát túto normu opraviť tak, aby nebola v rozpore s medzinárodnými právnymi normami. Už pri schvaľovaní zákonov zákonodarcami musia mať títo na pamäti medzinárodné právo a konať podľa neho.

Vnútorné právo sa dotýka len jedného štátu a zahŕňa len oblasť daného štátu. Vnútorné právo musí byť v súlade s medzinárodným právom, pričom medzinárodné právo je vnútornému právu nadradené.

 

 

B, Verejné a súkromné právo – tento druh práva upravuje vzájomné vzťahy občanov, alebo upravuje vzťahy v polohe štát – občan.



Účastníkmi verejného práva sú na jednej strane štát ako nositeľ moci v štáte a na druhej strane fyzická osoba, alebo isté spoločnosti (inštitúcie a organizácie).

 

Verejné právo sa dotýka týchto oblastí:



  1. ústavné právo – je to základné právo štátu, ktoré upravuje štátne zriadenie a postavenie občanov v rámci štátu. Hlavnými prameňmi je „Ústava Slovenskej republiky“ rovnako ako listina základných práv a slobôd občanov.

  2. trestné právo – je to právo, ktoré definuje trestné činy a stanovuje tresty za tieto činy. Prameňom trestného práva je trestný poriadok a trestný zákon.

  3. správne právo – je to súbor pravidiel a noriem, ktoré slúžia na riadenie a fungovanie verejnej správy. Toto právo zahrňuje veľa činností a tiež oblastí pôsobenia a preto nemá jediný prameň, ale má viacero prameňov (Správny poriadok)

  4. finančné právo – zahrňuje také normy, ktoré upravujú finančno – právne vzťahy. Jedná sa pri tom o vzťahy, ktoré vznikajú pri získavaní, zhromažďovaní alebo zhodnocovaní peňazí.


Súkromné právo upravuje vzťahy medzi subjektmi občianskej spoločnosti a občanov. Vzťahy v rámci tohto práva vznikajú prostredníctvom zmlúv. Veľmi dôležitou podmienkou súkromného práva je to, že zmluvy (prostredníctvom ktorých vznikajú vzťahy) sú uzatvárané na základe slobodnej vôle. Oblasti v ktorých sa súkromné právo dotýka sú:



  1. rodinné právo – je to právo dotýkajúce sa rodiny a rodinných vzťahov. Tieto právne normy upravujú vzťahy medzi manželmi, deťmi a inými rodinnými príslušníkmi. Hlavným zdrojom tohto práva je zákon o rodine ako aj občiansky zákonník.

  2. občianske právo – upravuje majetkové vzťahy, práva na ochranu osobnosti, autorské a patentové právo. Tieto vzťahy a práva vychádzajú z občianskeho zákonníka.

  3. obchodné právo - toto právo vychádza z obchodného zákonníka. Upravuje vzťahy, ktoré vznikajú predovšetkým v oblasti obchodu (výmeny tovarov a služieb).

  4. pracovné právo – je to právo, ktoré je súčasťou tak súkromného ako aj verejného práva. Upravuje vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. (Pracovná zmluva – medzi zamestnancom a zamestnávateľom spadá pod súkromné právo - naopak minimálna mzda je súčasťou verejného práva). Prameňom tohto práva je zákonník práce.


 

C, Hmotné právo – je to také právo, ktoré stanovuje záväzné a vynútiteľné správanie sa zo strany štátu.


 

D, Procesné právo – je to právo, ktoré stanovuje, ako majú štátne orgány a jednotlivci, postupovať pri porušení právnych noriem a nariadení. Stanovuje teda návod ako v takýchto prípadoch postupovať.


 

 

Právne vzťahy


Právne vzťahy definujeme ako vzťah medzi nositeľmi práv a povinností, ktoré vyplývajú z objektívneho práva. Právne vzťahy vznikajú spolu s výskytom právnych skutočností. V rámci právnych vzťahov sa právo realizuje (vykonáva). Právny vzťah vzniká minimálne medzi dvoma subjektmi.

 

Právny vzťah vzniká vtedy, keď sú splnené nasledovné podmienky:


  1. Existuje istá právna norma, ktorá presne upravuje rozsah povinností a práv subjektov daného právneho vzťahu. Rovnako vymedzuje aj ako a za akých podmienok takýto právny vzťah vzniká.

  2. Existuje právna skutočnosť, ktorá vyvolá vznik právneho vzťahu (napr. kúpno-predajnej zmluvy). Právnou skutočnosťou môže byť právna udalosť (to sú udalosti, ktoré vznikajú nezávisle od vôle ľudí, či udalostí, ktoré vyvolávajú rôzne právne následky: napr. smrť, narodenie, katastrofa), individuálny právny akt (je to akt týkajúci sa len jedinej osoby a vydáva ho orgán štátnej správy na základe istého zákona), právny úkon (je to vôľa subjektu, ktorá vyvolá vznik či zánik právneho vzťahu)

  3. Existujú subjekty, ktoré sú nositeľmi práv a povinností a medzi ktorými vzťahy môžu vzniknúť.


 

Prvky právneho vzťahu sú nasledovné:

 

  1. Subjekty právneho vzťahu – sú to vlastne všetci tí, ktorí sa zúčastňujú právneho vzťahu, alebo sú jeho súčasťou.

  2. Objekt – je to vlastne predmet, ktorý má byť právnym vzťahom dosiahnutý. (Objektom pracovnej zmluvy je práca ktorú má získať zamestnávateľ a výplata, ktorú za svoju prácu získa zamestnanec).

  3. Obsah - sú to práva a povinnosti subjektov právneho vzťahu. (napr. pracovná zmluva: Zamestnávateľ má právo požadovať prácu od zamestnanca a povinnosť zaplatiť za prácu zamestnanca primeraný plat. Zamestnanec má právo na plat a povinnosť za plat odviesť aj primeranú prácu.)


 

Subjekty právnych vzťahov:

 

Subjekty právneho vzťahu sú to vlastne všetci účastníci právnych vzťahov, ktorý majú v rámci právneho vzťahu práva a povinnosti.

Subjektmi práva môžu byť nasledovný:

 

  1. Fyzická osoba – je to každý občan (jednotlivec), ktorý je spôsobilý vykonávať právne úkony. (Pri právnych vzťahoch je účastný vtedy, keď mu zo vzťahu vyplývajú práva a povinnosti).

  2. Právnická osoba – je to organizácia, ktorá predstavuje združenie fyzických osôb alebo právnických osôb. Podľa účelu rozoznávame viacero typov právnických osôb a to sú nasledovné:

    • korporačné - obchodné spoločnosti, záujmové združenia, politické strany a hnutia, spolky a podobne. Je to teda združenie viacerých fyzických osôb, ktoré vykonávajú istú spoločnú činnosť.

    • fondové (nadačné) – je to taká právnická osoba, ktorá má vyčlenený istý majetok alebo isté financie, ktoré sú používané na istý účel. (napr. nadácia Konrad Adenauer Stiftung – ponúka vedecké štipendiá)

  3. Inštitúcie verejnej správy – sú to inštitúcie a orgány verejnej správy (napr. úrady), ktoré vystupujú v právnych vzťahoch, obce, samotný štát.


 

Pri právnych vzťahoch sa častokrát objavujú dve frázy:

 

  1. Spôsobilosť mať práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti znamená mať vždy a za každých okolností svoje práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením človeka a zaniká smrťou (napr. občianske právo). V istých iných oblastiach práva, ako je občianske právo, môže dôjsť k obmedzeniam mať povinnosti a právo. Ako a kedy sa tak stane, obmedzuje právny poriadok štátu.

 

  1. Spôsobilosť na právne úkony - je to schopnosť svojim konaním zakladať, rušiť alebo viesť právne vzťahy. Na rozdiel od spôsobilosti mať svoje práva a povinnosti, ktoré trvajú od narodenia až do smrti, trvanie a rozsah spôsobilosti na právne úkony závisí od veku a od duševného stavu človeka (účastníka). Spôsobilosť na právne úkony môže zrušiť u človeka súd na základe istých trvalých alebo dočasných duševných porúch človeka. Právne spôsobilý je človek od dosiahnutia dospelosti – od 18 roku veku. V istých oblastiach právnych úkonov môže človek dosiahnuť spôsobilosť na isté (pozor nie všetky!) právne úkony už v 15 rokoch. Je to v oblasti pracovného práva.

 

Spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony má aj právnická osoba. Tieto vznikajú automaticky jej založením (štátne príspevkové organizácie), alebo registráciou v obch. registri (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a pod.) a končia ich vymazaním.

 


Otázky na zopakovanie:

  1. Aké druhy práva poznáte?

  2. Aký je rozdiel medzi verejným a súkromným právom?

  3. Aké sú prvky právneho vzťahu?

  4. Aká je to fyzická osoba?

  5. Aké právnické osoby poznáte?

  6. Čo znamená spôsobilosť na právne úkony?

  7. Aké podmienky musia byť splnené na to, aby vznikol právny vzťah?

Použitá literatúra:


  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005