Slovensko do roku 1526 – mestá, remeslá, obchod a osídlenie

Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová

Od druhej polovice 12. storočia na naše územie prichádzali prvé skupiny kolonistov (Nemcov, Talianov, či Flámov) a zároveň prebiehala aj vnútorná, tzv. zemianska kolonizácia, ktorej podstata spočívala v tom, že z kráľovských pozemkov sa začali vydeľovať drobné majetky v prospech príslušníkov vojenskej zložky slobodných obyvateľov, tzv. synov jobagiónov, z ktorých sa neskôr vyvinulo zemianstvo. V ďalšom vývoji zemianstvo prešlo prostredníctvom udeľovania rozličných privilégií medzi vyššiu šľachtu, ktorá hrala dôležitú úlohu v politickom a hospodárskom živote Slovenska.

Od začiatku 14. storočia prebiehala valašská kolonizácia, založená na valašskom práve, ktoré na naše územie priniesli obyvatelia rumunsko – rusínskeho etnika a zúčastňovalo sa ho aj domáce obyvateľstvo. Podľa neho boli Valasi na určitý čas (6-20 rokov) oslobodení od všetkých poddanských povinností a neskôr aj od platenia cirkevného deviatku a roboty, za čo však museli strážiť cesty, hranice a vykonávať vojenskú službu. Od 2. polovice 16. storočia však utužovaním nevoľníctva ich práva postupne zanikali.

Vznik a rozvoj stredovekých miest

Prvé mestá na Slovensku vznikali ako trhové a obchodné strediská v okolí hradov. V právnom zmysle je o mestách možné hovoriť od polovice 13. storočia, keď obyvatelia niektorých z nich – hostia (hospites) získali výsadné listiny, zaručujúce im zvláštne postavenie. Najstaršie mestské výsady na Slovensku získala v roku 1238 Trnava, nasledovali Krupina a Zvolen. Po tatárskom vpáde v roku 1241 boli privilégiá udelené aj ďalším mestám. Osobitným prípadom je Bratislava, ktorá získala privilégium v r. 1291, to je však potvrdením staršieho, nezachovaného privilégia, pochádzajúceho najneskôr z druhej tretiny 13. storočia. V 14. storočí dosiahol mestotvorný proces mimoriadnu intenzitu. K predchádzajúcim 13. privilegovaným mestám z 13. storočia pribudlo nových 60, z nich však len niektoré dosiahli viac, než lokálny význam. Mestá sa postupne začali opevňovať hradbami, čo zvýšilo ich strategický význam pri obrane krajiny. Už v r. 1351 kráľ Ľudovít I. zaradil do kategórie slobodných kráľovských miest len tie, ktoré mali vlastné opevnenie. V mestách hľadali oporu panovníci, ktorí sa dostávali do sporov s odbojnou šľachtou a od miest dostávali nemalú finančnú ako i politickú výpomoc. Zvlášť sa o mestá opieral Žigmund Luxemburský, ktorý sa v roku 1405 pokúsil tzv. Decretom minus vytvoriť kráľovský mestský stav.

Okrem panovníka mohol výsady mestám udeľovať aj zemepán. Podľa toho sa mestá delili na kráľovské a zemepanské.

Výsady zaručovali obyvateľstvu miest po právnej stránke úplnú osobnú slobodu. Mestá mali samosprávu a mohli získať právomoc voliť richtára, ktorému prislúchali súdne právomoci v občianskych aj trestných záležitostiach. Obyvatelia miest boli vyňatí spod súdnej a právomoci župana príslušného španstva (komitátu). V kráľovských mestách zvoleného richtára potvrdzoval kráľ, v zemepanských príslušný zemepán. Obyvatelia výsadných miest mali právo slobodného sťahovania, dispozície s hnuteľným a nehnuteľným majetkom a testamentárneho odkazovania svojho majetku. Mestá disponovali míľovým právom, právom trhu, skladu a meča, mohli byť oslobodené aj od platenia mýta. Medzi hlavné povinnosti mešťanov patrilo platenie pozemkovej dane, v prípade banských miest to bolo i odvádzanie predpísanej čiastky vyťaženej rudy do banskej komory. V prípade kráľovskej návštevy museli mestá zabezpečiť pohostenie a ubytovanie kráľa a jeho sprievodu a každoročne odovzdávali kráľovi novoročný dar.

Najdôležitejšie vrstvy mestského obyvateľstva tvoril patriciát (bohatí obchodníci a remeselníci), menej zámožná vrstva tvorená chudobnejšími remeselníkmi, učňami, tovarišmi a nájomníkmi a napokon mestská chudoba - slúžky a sluhovia, námezdní robotníci, bedári, žobráci, prostitútky.

Slovenské banské mestá a baníctvo

V 14. storočí sa už ťažili zlaté a strieborné rudy takmer zo všetkých ložísk, ktoré sa na Slovensku nachádzali. Ryžovanie zlata možno predpokladať na okolí potokov vari všetkých zlatonosných ložísk. Prevahu však už mala hlbinná ťažba zlatých a strieborných rúd z primárnych ložísk. Najväčší rozsah malo baníctvo v banskoštiavnickom rudnom revíre. Aj na okolí Banskej Bystrice sa už na viacerých miestach dobýjali rudy a zlato a striebro sa získavalo aj v okolí Pukanca a Novej Bane. Druhý najvýznamnejší rudný revír bol na Spiši, kde bola rozvinutá banská výroba najmä v Gelnici, Smolníku, Spišskej Novej Vsi a početných menších lokalitách ako Markušovce.

Boli známe náleziská aj na okolí Ružomberka, Ľupče, Hýb, Boce, Lovinobane, Cinobane aj v Diviackej doline (zlato). V Gemeri sa na viacerých miestach ťažila železná ruda, v Ardove olovo, ale na niektorých miestach aj zlato. V Rožňave sa ťažila najmä strieborná ruda. V Abovskej stolici sa ťažili strieborné a zlaté rudy v Jasove, Zlatej Idke a na viacerých miestach železné rudy. Zlatá ruda sa ťažila aj v Malých Karpatoch, pri Zlatých Moravciach a istotne aj na iných miestach.

Prirodzeným pokračovaním povrchového exploatovania rudných ložísk bol prechod na hlbinnú ťažbu, hoci v banskej výrobe vyvolával veľké komplikácie. Skladba rúd sa menila, čím vznikali problémy s ich zhutňovaním. Veľkým problémom bolo aj privádzanie čerstvého povetria na podzemné pracoviská. Najnepriaznivejším dôsledkom prechodu na hlbinnú ťažbu bolo ohrozovanie baní spodnou vodou. Kým bane neboli prihlboké, tento problém sa dal riešiť čerpaním, keď sa však množstvo spodných vôd zväčšilo, bolo treba hľadať iné riešenie. Z údolí sa k baniam začali raziť štôlne, ktorými voda odtekala prirodzeným spádom. Tieto odvodňovacie štôlne boli nazývané aj dedičné.

Na povrchu bola ruda väčšinou zvetralá, mäkká a dala sa ľahko oddeliť od okolitej horniny. Stačila na to motyka, čakan, prípadne banícke dláto (tzv. želiezko) a kladivo. Pomocou týchto nástrojov, najmä želiezka a kladiva sa razili aj podzemné banské diela často vo veľmi tvrdej hornine. Práca bola namáhavá a postupovalo sa často pomaly. Preto sa začali hľadať aj iné spôsoby rozpojovania horniny, zaužívalo sa najmä rozpojovanie pomocou drevených klinov a ohňa.

Ďalším kovom, ktorý sa na Slovensku získaval vo veľkých množstvách bola meď. Medené rudy sa ťažili najmä v okolí Banskej Bystrice, Ľubietovej, Smolníka, Gelnice, Spišskej Novej Vsi a na viacerých iných miestach, najmä však v Spišsko – Gemerskom Rudohorí.

Na európskych trhoch bola meď vyhľadávaná najmä pre jej vynikajúce vlastnosti a širokú použiteľnosť. Uplatnila sa pri výrobe kotlov, a rôznych iných nádob, pri stavbe lodí, na pokrývanie striech, či razbu mincí. Najznámejšími zliatinami medi boli bronz (90% medi, 10%cínu) a mosadz (75% medi, 25% zinku).

Priamo revolučnú zmenu spôsobilo v železiarskej výrobe zavedenie vodného kolesa. Pomocou tohto zariadenia sa poháňali dúchadlá, ktorými sa vháňal vzduch do pecí, čím sa podstatne urýchlila redukcia železnej rudy.

Od druhej polovice 15. storočia produkcia drahých kovov (najmä v dôsledku technických problémov spôsobených sťaženými podmienkami ťažby vo väčších hĺbkach, ale aj nedostatku kapitálu) poklesla. Východisko ponúkol v podobe čerpacieho zariadenia bohatý krakovský mešťan Ján Thurzo. Stredoslovenské mestá s ním uzavreli dohodu a od roku 1475 sa začala stavba čerpacích zariadení. Thurzo si pri odvodňovaní baní uvedomil bohatstvo týchto rúd a chcel ich ovládnuť. V r. 1475 si ďalší krakovský banský podnikateľ, Juraj Thurzo prenajal takmer všetky banskobystrické bane na meď. V roku 1495 založili Ján a Juraj Thurzovci v spojení s podnikateľom Jakubom Fuggerom z nemeckého Augsburgu Thurzovsko-fuggerovskú obchodno-ťažiarsku spoločnosť.

Spoločnosť postavila cestu do Turca a Thurzo vyplatil veno 200 000 zlatých kráľovnej Beatrix, aby tak získal hrad Zvolen a sedem banských miest na 20 rokov. Pripadlo mu i komorné grófstvo a mincovňa v Kremnici. Zisky z banského podnikania a z razenia menej hodnotných mincí však popudili proti podnikateľom šľachtu, porušovanie mestských privilégií zase banskobystrický patriciát. Preto r. 1525 kráľ prikázal skonfiškovať majetok Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti a po nástupe Habsburgovcov na uhorský trón prevzal r. 1546 mediarske podniky erár.

Na našom území vznikali aj záujmové združenia banských miest.

Jeho orgánom boli kongregácie delegátov, zvolávané podľa potreby, ale najmenej raz do roka. Každé mesto zastupoval spravidla notár a jeden člen mestskej rady, podľa povahy prerokúvaných otázok aj viacerí. Takmer pravidelne sa na nich zúčastňovali i hodnostári tamojších banských komôr, ktorí ich niekedy aj zvolávali. Na kongregáciách sa riešili politické, vojenské, hospodárske, sociálne a náboženské otázky a určovali sa zásadné smernice pre spoločný postup. Uznesenia kongregácie mali štatutárnu záväznosť.

Právo ťažby drahých kovov mali v Uhorsku šľachtické rody, inštitúcie i jednotlivci, ktorí ich získavali od panovníka. K základným výsadám banských miest patrilo právo vyhľadávať, dobývať a spracúvať určené nerasty. Banské právo v r. 1327 upravil kráľ Karol Róbert vydaním tzv. zemepanskej banskej slobody. Zavedením zemepanskej banskej slobody r.1327 umožnil panovník zemepánom na svojich pozemkoch ťažiť rudu za podmienky, že mu odovzdajú banskú daň tzv. urburu, ktorá predstavovala 1/15 získaného kovu. Výber urbury mali na starosti dve banské komory (v Kremnici a Smolníku).

Vysoká produkcia drahých kovov na Slovensku prinášala veľké zisky kráľovskej pokladnici, bola však aj významným zdrojom obživy obyvateľov a súčasne prosperity patriciátu banských miest. Kríza vo výrobe a latentný sociálny antagonizmus medzi banským robotníctvom a patriciátom boli roku 1525 príčinou veľkej baníckej vzbury v Banskej Bystrici, ktorá prerástla do baníckeho povstania. To v rokoch 1525 – 1526 zasiahlo celú stredoslovenskú banskú oblasť. Išlo o najväčšie a vlastne jediné organizované ozbrojené sociálne hnutie v mestách na konci stredoveku v rámci celého Uhorska.

Otázky:

1. Čo je emfyteutické právo?

2. Kedy vznikol Zväz dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest a ktoré mestá doňho patrili?

3. Ktoré boli základné mestské privilégiá?

4. Ktorá spoločnosť ovládla na prelome 15. a 16. storočia banské podnikanie na strednom Slovensku?

5. Kedy vznikajú na Slovensku prvé cechy?

6. Popíš valašskú kolonizáciu.

7. Ktoré slovenské mestá majú najstaršie zachované mestské privilégiá?

Zoznam použitej literatúry: