Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová



Vlastné meno: Andrej Braxatoris – 1820 - 1872

 

Základné životopisné údaje:

 

A. Sládkovič sa narodil 30. mája 1820 v Krupine. Pochádzal z mnohodetnej rodiny učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde aj aktívne pracoval v slovenskom študentskom krúžku. V rokoch 1840 – 1842 študoval teológiu v Bratislave a počas štúdií sa veľmi aktívne zapájal do činnosti v Ústave reči a literatúry československej. Tu prednášal aj svoje prvé básne, ktoré sa stretli s veľkým ohlasom. V školskom roku 1842 – 1843 pôsobil ako vychovávateľ v Hodruši a nasledujúci rok na univerzite v Halle. V rokoch 1844 – 1847 pôsobil ako vychovávateľ v Rybároch, kde vznikli aj jeho najvýznamnejšie diela – Marína a Detvan.

V roku 1847 sa stal A. Sládkovič farárom v Hrochoti a od roku 1856 pôsobil v Radvani pri Banskej Bystrici. Tu ostal až do konca života. Zomrel 20. apríla 1872.


 

Prehľad tvorby:

 

Sôvety v rodine Dušanovej – alegoricko-filozofická skladba

Marína – básnická skladba

Detvan – básnická skladba

Milica – veršovaná poviedka

Svätomartiniáda – veršovaná história napísaná na pamiatku Memorandového zhromaždenia

Cyrillo-Metodejská – báseň oslavujúca slovenských vierozvestcov

Spisy básnické – básnická skladba

Rôzne básne: Zúfalec, Mládenec, More, K Nitre, Nehaňte ľud môj, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Pozdrav, Za tureckej vlády, Čierna Hora, Rečňovanka,...


 

 

MARÍNA – ústredné dielo slovenského romantizmu - básnická skladba

  • Autor v ňom ospieval lásku k Márii Pišlovej, vychádzal teda z osobných zážitkov.

  • Lásku k nej prežíval počas štúdií v Banskej Štiavnici. Počas štúdia si zarábalvyučovaním v meštianskych rodinách a v jednej z nich sa zoznámil s Máriou.

  • Rodičia Márie nesúhlasili s ich láskou a po odchode Andreja Sládkoviča (mladéhoBraxatorisa) na štúdiá do Halle ju donútili vydať sa za bohatého pernikára.

  • Andrej Sládkovič (Braxatoris) prežíval stratu svojej lásku ťažko a napokon sa z nejvykúpil poéziou.

  • Dielo s veľkou nevôľou prijal Ľ. Štúr, ktorý považoval ľúbostnú tému za málovlasteneckú.

  • Marína je literárnou vedou považovaná za „dcéru Kollárovej Slávy dcéry“.

 

 

Charakteristika diela:

 

  • Skladbu tvorí 291 desaťveršových sloh

  • Nie je kompozične členená na časti.

  • V jednotlivých veršoch nám autor umožňuje sledovať postupný vývoj ľúbostného citu básnika:

túžba po kráse, splynutie predstavy krásy a Maríny, opis krás dievčaťa, vznik obapolného citu, vyznanie lásky, zjavenie sa bohyne vernosti, porovnávanie Maríny s obrazmi troch dievčat, splynutie osamelého mládenca na brehu Hrona s lyrickým hrdinom, prelínanie lásky k vlasti s láskou k Maríne, prekážky v láske, žiaľ Maríny nad tým, že bude obetovaná, zmena Maríny na vílu, znovunájdenie milej v nadpozemskom svete, objavenie sa anjela vzkriesenia, spomienka na lásku, odmietnutie imaginárneho sveta, návrat k problémom národa, vďaka za lásku.

  • Tematicky najrozpracovanejšie sú témy:

  1. Krása

  2. Láska k Maríne

  3. Láska k Slovensku

  4. Mladosť

  • I keď dielo je považované za vrchol romantickej lyriky, nie je motivované len citom lásky. Autor v ňom vyznal i svoj postoj k životu, svoj myšlienkový svet v súvislosti s rodným krajom a osudom vlastného národa. Marína je teda i dielom, ktoré odráža citové a myšlienkové ovzdušie celej štúrovskej generácie.


 

  1. Krása – autor povýšil kategóriu krásy na cieľ tvorivej činnosti básnika. Opojený krásou nachádza jej stelesnenie v dievčine:


Ja sladké túžby, túžby po kráse

spievam peknotou nadšený,

a v tomto duše mojej ohlase

svet môj je celý zavrený;

z výsosti Tatier ona mi svieti,

ona mi z ohňov nebeských letí,

ona mi svety pohýna;

ona mi kýva zo sto životov:

No centrom, živlom, nebom, jednotou

krás mojich moja Marína!

 

Kráse sa skláňa aj vyššia bytosť ako človek, krása je dôležitá v živote každého z nás. Spája sa s mravnosťou a pravdou. A. Sládkovič vyzdvihuje nielen krásu duchovnú, je očarený aj vonkajšou krásou dievčaťa.


 

  1. Láska – uvedená téma rozvíja Kollárov odkaz, ktorý polovicu srdca dal Míne a polovicu vlasti. Symbióza osobného a slovanského našla u Sládkoviča paralelu v osobnom a slovenskom:

 

Chcel bych vás objať, kraje rodiny!

náručie úzke, šíry cit:

Jak mi je sladko v ňadrách Maríny

objatie vaše pocítiť!

Jak mi je blaho nič, nič nežiadať,

z objemu v objem naveky padať,

troch nebies slasti prijímať!

Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,

Marínu drahú v peknej otčine,

a obe v jednom objímať!

 

Pri téme lásky nesmieme zabudnúť na jedno z najoriginálnejších vyznaní lásky v slovenskej literatúre:


Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,

možno mi ruku nedostať,

možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,

možno mi nemilým ostať,

možno mi ústam smädom umierať,

možno mi žialiť v samote,

možno mi život v púšťach zavierať,

možno mi nežiť v živote,

možno mi seba samého zhubiť –

nemožno mi ťa neľúbiť!

 

Láska dvoch mladých ľudí nenašla naplnenie, lyrický hrdina cíti, že jej hrozí nebezpečenstvo:


Svety závistné medzi nás stali,

roztrhli blahé objemy:

Čože mohutné časy získali,

rozlúčiac nebo od zemi?

 

Moderne vyznieva i obžaloba spoločnosti, v ktorej sa dievča nesmie slobodne rozhodnúť, nesmie slobodne nasledovať hlas svojho srdca, nesmie porušiť konvencie a stať sa ženou muža, ktorého ľúbi:

 

Duch devy plače, horko narieka

nad ľúbosti svätej skazou,

že kvet jej s poľným kvietím uteká,

krahne ostrím divých mrazov;

ľúbosť devina je cit bez hlasu,

vyšvihnúť nesmie sa nad zvyk času,

vyznať musí, čo neverí;

poslušnú dušu úbohej dcéry

s chlapcom cudzím, ba odporným zverí

studený prsteň materi.-

 

A.Sládkovič lásku vyzdvihuje skutočne vysoko, tvrdí, že ten človek je bohatý, ktorý miluje a najbohatší je ten, ktorý je milovaný. Láska je pre Sládkoviča oveľa širší pojem ako len láska milenecká. Ďakuje za lásku a jej objavenie sa v jeho živote.

 

 

3. Slovensko – autor lásku k Maríne spája s láskou k Slovensku. Slovensko je vo veršoch prítomné od Tatier až po Ostrihom, vrúcny vzťah má k Hronu, Sitnu, k Tatrám, autor vyjadril nádej, že sa dočká šťastnejšej slovenskej budúcnosti:

 

Slovensko mladé, rodisko moje

aj mohyla mojich kostí!

V tebe mám pekných obrazov dvoje

a dvoje veľkých ľúbostí!-

Ako je krásna tá moja deva,

aká k nej ľúbosť vo mne horieva:

tak ty a k tebe, otčina!

Ako tyś pekná krajina moja,

ako mladistvosť milá mi tvoja:

tak pekná, milá Marína!

 

 

4. Mladosť – v časoch autorovej tvorby mala mládež jedinečnú historickú šancu dosiahnuť to, o čo sa generácie pred ňou usilovali. Autor chápe mladosť predovšetkým ako príležitosť:

 

Nádejí tisíc k duši ti letí,

A hviezda slávy nová ti svieti,

Keď na tej západ pozeráš.

 

Medzi najvýnimočnejšie slohy v celej básni patrí sloha 185, ktorá predstavuje ucelenú úvahu o mladosti:

 

A čo je mladosť? – Dvadsaťpäť rokov?

Ružových tvárí hlaď jará?

Či údov sila? Či strmosť krokov?

Toto sa všetko zostará!

Mladosť je túžba živá po kráse,

je hlas nebeský v zemskom ohlase,

je nepokoj duší svätý,

je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,

je kvetín lásky rajská záhrada,

je anjel v prachu zaviaty!

 

 

A.Sládkovič patrí medzi najkultivovanejších autorov v slovenskej literatúre. Jeho poézia je mimoriadne bohatá na básnické trópy a figúry a patrí tak medzi skvosty v slovenskej poézii.

 

Ukážky básnických trópov v diele Marína:

 

Personifikácia: Duch devy plače, (duch ) horko narieka.

Metafora: Kvet jej s poľným kvietím uteká, krahne ostrím divých mrazov. (Ničia je lásku a šťastie.)

Epiteton: poslušná duša, svätá ľúbosť

Anafora:

 

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,

možno mi ruku nedostať,

možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,

možno mi nemilým ostať,

možno mi ústam smädom umierať,

možno mi žialiť v samote,

možno mi život v púšťach zavierať,

možno mi nežiť v živote,

možno mi seba samého zhubiť –

nemožno mi ťa neľúbiť!

 

Klimax: (stupňovanie významu za sebou idúcich slov): Môj svet, môj poklad jediný!

Litotes: (dvojitý zápor): Nemožno mi ťa neľúbiť.

Zvolanie: Toto všetko sa zostará!


 

 

Zopakujte si:

  1. Priblížte základné životopisné údaje A. Sládkoviča.

  2. Charakterizujte jeho literárnu tvorbu.

  3. Charakterizujte dielo Marína.

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 1.1. vyd. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-33-7

MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4