Vypracova: Ing. Juraj Palásthy

 

 

Spracovanie súborov je jednou zo základných funkcií počítača. Súbory mali a majú svoje názvy zložené z množiny znakov. Takto vytvorené názvy súborov musia byť jednoznačné. To znamená, že v jednom adresári na nosiči mohol byť len jeden súbor s určitým názvom.

 

Súbor je najmenším prvkom s ktorým môže bežný užívateľ pracovať. Mnoho krát pracuje so súbormi tak, že si to ani neuvedomuje. Neuvedomuje si tú skutočnosť, že počítač bez vedomia používateľa volá do pamäte určité súbory, alebo z pamäte odosiela určité súbory. Napríklad:

  • Programy – volá do pamäte po ich spustení (poklepaní na ikonu, poklepaní na riadok s názvom programu.)

  • Ovládače – sú to programy, ktoré nám zabezpečujú bezchybnú komunikáciu programu s niektorým zo zariadení počítača.

  • Knižnice modulov – ide o osobitné programy, ktoré si volá operačný systém pre podporu chodu bežného programu..

 

Existuje však aj obrovská skupina súborov s ktorými užívateľ pracuje. Na to aby s nimi mohol pracovať ich otvára niektorým z užívateľských programov. Takto otvorené súbory môže:

  • Prezerať – vtedy sa pôvodný súbor nemení.

  • Použiť ako vstupný pre ďalší výpočet – ani tu sa obsah súboru nemení.

  • Editovať (upravovať) – tu sa prácou užívateľa pôvodný súbor prepíš súborom doplneným o prácu, ktorú užívateľ na súbore vykonal (napr. doplnenie textu do dokumentu, doplnenie údajov do databázy, úprava obrázku). Pri ukončení a ukladaní súboru na nosič nás operačný systém upozorní na existenciu daného súboru. Zároveň nás požiada o povolenie prepísať jestvujúci súbor.

 

Súbory sa ukladali a ukladajú na nosiče údajov podľa ich spoločných vlastností do osobitných adresárov (zložiek). Či už sa ukladajú podľa typu súboru (fotografie, databázy, hudobné súbory atď), alebo podľa príslušnosti ku určitému programovému celku (napr. ku účtovníctvu, kancelárskemu balíku atď), alebo podľa tém (dovolenka, pracovný postup atď.).

 

Príchodom OS Windows vznikla potreba práce s rozsiahlymi názvami súborov. Tak sa mohli začať v názvoch súborov používať aj dovtedy zakázané a neodporúčané znaky, ako sú: medzery, oddeľovače a rôzne iné špeciálne znaky.

 

Koncovky,

okrem toho, že sa zaviedlo používanie adresárov, spoločnosť Microsoft zaviedla aj používanie koncoviek súborov. Koncovky súborov majú veľkosť 3 – 4 bajty a určujú nám typ súboru. Schematicky by sme mohli názov súboru znázorniť nasledovne:

 

 

Koncovka súboru nám jednoznačne definuje jeho typ. Postupným rozvojom programátorských techník a technológií, ako aj narastajúcim používaním počítačov v rôznych oblastiach života narastá aj počet používaných koncoviek. V zásade platí, že určitý druh súboru má určitú preň typickú koncovku a môže ho otvoriť jeden program. V prípade masového rozšírenia programu (napríklad Microsoft Office) sa koncovky takéhoto programu stali akýmsi nepísaným štandardom. To znamená, že takýto druh programu vedia spracovať aj konkurenčné programy. Robí sa to preto, aby bola zachovaná kompatibilita, lebo nie každý užívateľ používa ten istý program. Napríklad textový dokument vytvorený komerčným programom MS Word dokáže prečítať aj voľne šíriteľný Open Office.

 

V súčasnosti sa na počítačoch používa viac ako 18 000 rôznych typov súborov. Každý z nich má osobitnú koncovku, ktorá vyjadruje to, o aký typ súboru sa jedná. Tie najčastejšie druhy koncoviek môžeme zoradiť nasledovne:

Najčastejšie používané typy súborov.

Podľa toho aký program používame môžeme rozdeliť súbory do viacerých kategórií:

1. Súbory operačného systému

2. Súbory kancelárskych balíkov

3. Obrázkové súbory, Súbor grafických programov

4. Multimediálne, audio, video súbory

5. Kompresné súbory

6. Html súbory

7. Databázy

 

Záver,

Ako vidieť v počítačoch sa využíva obrovské množstvo rôznych typov súborov. Všetky sú systematicky rozdelené do obrovského množstva druhov. Nám preto, aby sme zvládli aspoň základné znalosti práce so súbormi bohato postačí, ak sa zoznámime s vyššie vybratou skupinou súborov.