Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy

 

 

Hlavnou úlohou počítačov v dnešnej dobe je evidencia, spracovanie a archivácia údajov. Postupným vývojom a zavádzaním počítačov do hospodárskej praxe a života celkom sa zmenil pomer dôležitosti. Dnes už technické vybavenie ako také nemá až takú hodnotu ako voľakedy. To však neznamená, že nemá žiadnu, samozrejme má svoju hodnotu a treba na túto techniku dávať pozor a starať sa o ňu.

 

V súčasnosti majú v počítačoch nevyčísliteľnú hodnotu údaje, ktoré si do nich užívateľ ukladá. V ére sálových počítačov sa archivovali súbory diernych štítkov, magnetické pásky. Neskôr, keď boli vyvinuté diskové zväzky boli údaje ukladané práve na takéto nosiče.

 

Príchodom éry osobných počítačov bol vyvinutý nový súborovo orientovaný operačný systém. Ten dokázal pracovať s nosičmi typu disketa a pevný disk. Preto, že v počítači bol jeden pevný disk, ktorý slúžil ako nosič údajov pre rôzne podsystémy, alebo užívateľov, bolo nutné urobiť aj určitý nový spôsob ukladania údajov na diskový zväzok.

 

Preto bolo potrebné nejakým spôsobom umožniť novú organizáciu údajov v počítači. Pre tento účel boli do počítačovej terminológie zavedené adresáre (directory = zložka). Základom každého pevného disku je takzvaný koreňový adresár – root, ktorý sa označuje napr: c:. Všetky ďalej vytvorené adresáre sú podradené koreňovému adresáru. Pri vytváraní adresárov platí zásada, že každý adresár má určitý výstižný názov. Tento názov sa neskôr používa na zadanie konkrétnej cesty k údajom. V jednej úrovni nie je možné vytvoriť dva adresáre s tým istým názvom. Na toto dohliada sám operačný systém. Pri pomenovaní adresárov musíme dodržať určité zákonitosti:

  • Názov adresára musí byť jednoduchý a výstižný

  • Názov adresára nesmie obsahovať príkazy operačného systému a iné rezervované slová.

  • Názov adresára sa môže skladať aj z viacerých slov

  • V názve adresára sa vyhýbajte používaniu diakritiky – (´ dĺžne, ˇ mäkčene)

  • Názov adresára nesmie začínať medzerou.

  • Názov adresára by mal v krátkosti vystihovať jeho obsah a zameranie, (napr: dokumenty, tabuľky, obrázky, hudba, filmy a pod.).

  • Na jednom disku môže byť viacej adresárov s rovnakým názvom, ale každý musí byť v inom adresári, alebo na inej úrovni. Toto sa však neodporúča, lebo časom to vedie ku pomerne ťažkopádnej orientácii na disku.

 

Postupne, ako nám pribúdajú nové údaje v počítači máme možnosť vytvárať nové adresáre. Tieto môžu byť do seba vnorené a tak nám postupne vzniká tzv. stromová štruktúra tree.

 

S adresármi môžeme vykonávať viaceré činnosti. Ide najmä o:

  • Vytvorenie

  • Premenovanie

  • Kopírovanie

  • Presun

  • Zrušenie, alebo vymazanie z nosiča.

 

Do adresárov môžeme postupne ukladať vytvárané súbory. Celkovo ich počet môže byť obrovský a jediným obmedzením je kapacita pevného disku.

 

Operácie nad adresármi môžeme vykonávať pomocou postupov, ktoré nám umožňuje operačný systém a sú popísané v jednom z učív. Okrem tohto pomerne zdĺhavého a ťažkopádneho spôsobu môžeme tieto operácie so súbormi vykonávať aj s pomocou súborových manažérov. Týmto spôsobom je práca podstatne jednoduchšia, prehľadnejšia a rýchlejšia.

 

Pre súbory, ktoré sa ukladajú do jednotlivých adresárov platí:

  • V jednom adresári môže byť najviac jeden súbor s určitou koncovkou.

  • V jednom adresári môže byť viac súborov s jedným názvom, ale musia mať odlišnú koncovku.

  • Na jednom disku môže byť viac súborov s rovnakým názvom a koncovkou, ale každý z nich musí byť v inom adresári (napr. index.dat).

 

Otázky:

1. Prečo je potrebná organizácia údajov na disku?

2. Ako sa nazýva c: ?

3. Aká zásada platí pri názvoch adresárov?

4. Aké operácie môžeme robiť s adresármi?

5. Platia pre prácu s adresármi a súbormi podobné zásady? Ak áno vysvetlite prečo!