Vypracoval: L. Petrovič

 

 

KLASIFIKÁCIA PÔD

 

Pôda sa skladá zo zvetranej časti materskej horniny, zmesi už rozloženého organického materiálu a zvyškov rastlín a živočíchov. Pôdy sú produktom konkrétneho miestneho prostredia, čo vplýva na ich variabilitu. Na ich vzniku sa podieľajú rozmanité horniny, ktorých zvetrávanie ovplyvňuje miestna klíma. Teploty a zrážky vplývajú aj na druhy organizmov v pôde a typ rastlinného krytu, ktoré majú podiel na vytváraní pôdy. Prvý pokus o klasifikáciu pôd sa pripisuje ruským vedcom v 19. storočí. V súčasnosti má veľa krajín vlastnú pôdnu klasifikačnú schému. Najčastejšie sa používa americká taxonómia, ktorá rozdeľuje pôdy do dvanástich radov.                        

 

Hlavné pôdne typy:

 

Zdroj: http://youngatvanier.blogspot.com/2010/01/friday-january-8-2010.html

 

Pôdne typy Zeme

 

V závislosti od prostredia vzniklo niekoľko hlavných typov pôd. V púšťach vznikli entisoly, vo vlhkých trópoch oxisoly. Mollisoly vznikajú pod pastvinami a listnatými opadavými lesmi mierneho pásma. Aridisoly sa zasa nachádzajú v arídnych (suchých chladnejších) oblastiach.

 

  • Entisoly – sú pôdy s málo vyvinutými horizontmi alebo bez nich, napríklad znehodnotené pôdy, alebo pôdy vzniknuté z riečnych sedimentov. Sú typické pre subtropické púšte.

  • Spodosoly – sú lesné pôdy bohaté na organický materiál. Sú kyslé, miestami s ťažkou podpovrchovou vrstvou bohatou na hliník alebo železo. Sú typické pre severské ihličnaté lesy.

  • Oxisoly – sú intenzívne zvetrané pôdy bohaté na oxidy hliníka a železa. Sú typické pre tropické a subtropické vlhké lesy.

  • Ultisoly – sú kyslé pôdy majúce menej ako 35% z celkového množstva živín a ílovitých horizontov blízko povrchu. Sú typické v tropických oblastiach s periodickým vysychaním pôd.

  • Andisoly – sú pôdy vzniknuté na sopečnom popole. Sú hlboké, svetlé, bohaté na železo a hliník. Sú typické pre pohoria a ostrovy vulkanického pôvodu, či s aktívnou vulkanickou činnosťou.

  • Alfisoly – sú pôdy s najmenej 35% živín, vyplavenými do nižších vrstiev, kde sa ukumuluje aj ílový materiál. Sú typické pre savany a stepi.

  • Gelisoly – sú pôdy z oblastí, kde vrstva permafrostu (trvalo zamrznutá pôda) siaha do hĺbky 2 m pod povrchom. Sú typické pre polárne tundry a studenú centrálnu Áziu.

  • Inceptisoly – sú veľmi mladé pôdy. Majú malý obsah organického materiálu a slabo vyvinuté pôdne horizonty. Sú typické pre záplavové oblasti a delty riek.

  • Aridisoly – sú pôdy s podpovrchovým horizontom obsahujúcim uhličitan vápenatý a často i soľ, ktorá v suchu kryštalizuje. Sú typické pre púšte a polopúšte mierneho pásma.

  • Mollisoly – sú pôdy s povrchovou vrstvou bohatou na organický materiál s obsahom živín približne 50%. Sú typické pre pastviny a lesy mierneho pásma.

  • Histosoly – sú pôdy s mocnou vrstvou bohatou na organický materiál (aspoň 40 cm), umiestnenou v nadloží minerálneho horizontu. Sú typické pre rašeliniská a močiare.

  • Vertisoly – sú pôdy s vyše 30% ílu, ktorý vplyvom vlhka napučí a v období sucha po vyschnutí sa zmršťuje a praská. Sú typické pre monzúnové lesy a stepi.

 

 

 

Zdroj: http://soils.usda.gov/use/worldsoils/mapindex/order.html


Pôdy na Slovensku

 

Západné Slovensko

 

V Podunajskej nížine z pôdnych druhov prevládajú ílovito-hlinité pôdy, ktoré na riečnych nánosoch Dunaja, Malého Dunaja, Váhu, Nitry, Žitavy a Hronu tvoria široké pruhy. Piesočnaté pôdy zaberajú veľké plochy v Záhorskej nížine. V menšej miere sa vyskytujú tiež v Podunajskej nížine, kde je veľa malých aj väčších lokalít piesočnatých pôd, niekde so zmesou štrkov (západná časť Žitného ostrova). V podhorských oblastiach prevládajú pôdy piesočnato hlinité. Z pôdnych typov prevláda v tejto oblasti černozem. Väčšinou sú to stredne ťažké pôdy s veľmi dobrým vzdušným a vodným režimom a štruktúrou. Hlavne na sprašových pahorkatinách (Trnavskej, Nitrianskej, Žitavskej, Hronskej a Ipeľskej) vytvárajú plošne najväčšiu oblasť černozemných pôd na Slovensku. Nivné a lužné pôdy, po černozemi najrozšírenejšie, pokrývajú širokú oblasť v Podunajskej nížine. Rašelinové pôdy sa vyskytujú na niekoľkých menších lokalitách medzi Sencom a Sereďou, a zvlášť na Žitnom ostrove, kde vyplňujú mŕtve ramená Dunaja. Podzolové pôdy sú v malom množstve v Záhorskej nížine. Lesné hnedé pôdy a kamenité pôdy sú v najvyšších oblastiach Malých Karpát, Tríbeča a Považského Inovca.

 

Stredné Slovensko

 

Z pôdnych druhov sú tu pôdy hlinité a ílovito-hlinité na druhohorných útvaroch Strážovských vrchov a na sedimentoch v Lučeneckej a Rimavskej kotline. Hlinito-piesočné pôdy sa nachádzajú na zvetralinách treťohorných sopečných hornín Slovenského stredohoria. Pôdy piesočno-hlinité tvoria menšie ostrovy v Žiarskej a Zvolenskej kotline a na Krupskej planine. Skeletové pôdy sú vo vyšších polohách Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria. Najrozšírenejším pôdnym typom tejto oblasti sú hnedé lesné pôdy. Do 700 m n. m. sú hnedé pôdy nasýtené, nad 1 000 m n. m. sú hnedé pôdy podzolové. V kotlinách Hornej Nitry, Ždiarskej, Zvolenskej, Liptovskej, Žilinskej, a Turčianskej veľké plochy zaberajú hnedé lesné pôdy. Na zvetralinách karbonátových hornín vo Veľkej Fatre, Chočských a Strážovských vrchoch sú rozšírené redziny. Na sprašových hlinách v Ipeľskej a Rimavskej kotline tvorí menšie ostrovy hnedozem, v Rimavskej kotline sa nachádzajú černozeme. Pozdĺž hlavných tokov (Váh, Hron, Slaná, Ipeľ) sa rozprestierajú nivné pôdy. Vo vyšších polohách vystupujú ostrovy humusovo-železitých podzolov.

 

Východné Slovensko

 

Vo Východoslovenskej nížine prevládajú z pôdnych druhov ílovito-hlinité pôdy. Sú aj v nižších kotlinách na nivných sedimentoch a sprašových hlinách, v Popradskej a Hornádskej kotline, Spišskej Magure a v Nízkych Beskydách na zvetralinách mäkkých flyšových súvrství. Veľké plochy zaberajú v Belanských Tatrách, Slovenskom raji, Muránskej planine a Slovenskom krase na zvetralinách. Prevažne hlinité až ílovito-hlinité pôdy sa vyskytujú na vulkanických zvetralinách v Slanských vrchoch a Vihorlate. Zvlášť veľké plochy piesočnato-hlinitých a hlinito-piesočnatých pôd vznikli na zvetralinách kryštalických bridlíc v Slovenskom Rudohorí a na pieskovcových zvetralinách Spišskej Magury, Levočských vrchov, Čergova, a Nízkych Beskýd. Piesčité pôdy sa vyskytujú v južnej časti Východoslovenskej nížiny. Vo Vysokých Tatrách sú skeletové pôdy kamenité s plochami kamenných morí a sutín. Z pôdnych typov sú neveľké areály vylúhovaných černozemí okolo Trebišova a Malčíc vo Východoslovenskej nížine a v južnej časti Košickej kotliny. Veľkú plochu Košickej kotliny a juhozápadnú časť Východoslovenskej nížiny zaberajú hnedozeme. V Popradskej a Hornádskej kotline sú rozšírené hnedé pôdy. Tie sa vyskytujú tiež na rozsiahlych plochách v pohoriach východného Slovenska. Nivné pôdy zaberajú väčšinu Východoslovenskej nížiny a tvoria súvislé pruhy v kotlinách pozdĺž Popradu, Hornádu a Bodvy. Menšie ostrovy lužných pôd sú vo Východoslovenskej nížine. Redziny sa vyskytujú v Belanských Tatrách, Slovenskom raji, Muránskej planine, Slovenskom krase a Humenských vrchoch. Podzoly a alpínske surové pôdy sú vo vysokých polohách Tatier. Ostrovčeky slaných pôd sa vyskytujú v teplej a južnej časti Východoslovenskej nížiny. Pôdy Východoslovenskej nížiny a Košickej kotliny sú postihnuté vodnou a veternou eróziou. Pahorkatiny stredných a vyšších kotlín a horské oblasti, hlavne pohorie Karpát sú zasiahnuté stredne silnou vodnou eróziou.

 

Zdroj: http://enviroportal.sk/indikatory/detail.php?id_indikator=1401

 

Použitá literatúra:

  • M., Geltzová 2003: Ekológia terestrických ekosystémov, UMB FPV KKE

  • Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.

  • J., Kobza 2001: Environmentálna pedológia, UMB FPV KKE

 

Zdroj obrázkov: