Vypracovala: Lenka Brhlíková
V španielčine sme sa už zoznámili s viacerými tvarmi slovesa a s viacerými spôsobmi. Poznáme už oznamovací, rozkazovací či podmieňovací spôsob. Okrem týchto troch typov má však španielčina aj spôsob, ktorý označujeme ako spojovací alebo inak povedané konjuktív či po španielsky subjuntivo.
Pomocou takéhoto spôsobu vyjadrujeme v španielčine:
-
Prianie, želanie, vôľu, výzvu, účel, radosť, ľútosť, obavu, pochybnosť, domnienku, ...
Je potrebné poznamenať, že pri konjuktíve je možné rozlíšiť prípady, kedy sa nedá nahradiť spôsobom oznamovacím a jeho použitie je vyslovene nutné. V iných prípadoch je zas možné konjuktív nahraditť oznamovacím spôsobom. Vtedy sa pre jeho použitie rozhodujeme podľa úmyslu hovoriaceho. Konjuktív použijeme všade tam, kde chce hovoriaci vyjadriť určitú pochybnosť, neistotu, domnienku a prítomný čas v takom prípade ak si je hovoriaci istý a určite presvedčený o správnosti svojho tvrdenia.
TVARY KONJUKTÍVU
Kojuktív sa tvorí nasledovným spôsobom:
|
HABL-AR |
|
TEN-ER |
|
ESCRIB-IR |
|
|
indicativo |
subjuntivo |
indicativo |
subjuntivo |
indicativo |
subjuntivo |
|
hablo |
hable |
tengo |
tenga |
escribo |
escriba |
|
hablas |
hables |
tienes |
tengas |
escribes |
escribas |
|
habla |
hable |
tiene |
tenga |
escribes |
escriba |
|
hablamos |
hablemos |
tenemos |
tengamos |
escribimos |
escribamos |
|
habláis |
habléis |
tenéis |
tengáis |
escribís |
escribáis |
|
hablan |
hablen |
tienen |
tengan |
escriben |
escriban |
Všimnime si teda, že tvar konjuktívu slovesa závisí od prvej osoby jednotného čísla prítomného času slovesa (indicativo). Slovotvorný základ tohto tvaru slovesa použijeme na vytvorenie konjuktívu (subjuntivo) pridaním slovotvornej prípony. Na to aby sme vytvorili konjuktív (subjuntivo) použijeme presne opačnú príponu ako sme použili na vytvorenie prítomného času (indicativo) slovesa.
Napr.: habl-ar (infinitivo) →habl-a (indicativo) →habl-e (subjuntivo)
KONJUKTÍV V HLAVNEJ VETE
V hlavnej vete staviame konjuktív všade tam, kde chceme vyjadriť priane, vôľu alebo neistou. V niektorých prípadoch je však použitie konjuktívu vyslovene vyžiadané a viaže sa k danému slovesu, či myšlienke, ktorú chceme prostredníctvom vety vysloviť:
Dile que venga. (Povedz mu aby prišiel.) – tu je použitie konjuktívu viazané
Espero que venga. (Dúfam, že príde.)
Creo que venga. (Myslím si, že príde.)
Pienso que venga. (Myslím si, že príde.)
INDICATIVO:
Tengo su bolsa pues espero que vendrá. (Mám jeho tašku, tak očakávam, že príde.)
Después de prometermelo creo que vendrá muy pronto. (Potom ako mi to sľúbil si myslím, že príde veľmi skoro.)
Konjuktívom v hlavnej vete vyjadrujeme:
-
Prianie
- pričom pred konjuktívom môže aj nemusí stáť uvádzacie que. Pri preklade do slovenčiny sa v obidvoch prípadoch použije „nech“.
¡Viva España! Nech žije Španielsko!
¡Que lo pases bien! Nech ti to dobre dopadne!
-
Rozkaz
¡Dígaselo! Povedzte mu to!
No me lo diga. Nehovorte mi to.
No me lo des. Nedávaj mi to.
¡Pienselo ahora mismo! Premysli to hneď teraz.
-
Nepriamy rozkaz alebo zákaz po uvádzacej spojke que (nech)
¡Que me ayude! Nech mi pomôže!
¡Que me lo de! Nech mi to dá!
¡Que no griten! Nech nekričia!
¡Que te esperen! Nech ťa čakajú.
-
Možnosť, po príslovkých vyjadrujúcich pochybnosť, neistotu, domnienku, pravdepodobnosť či očakávanie
- sú to napríklad prślovky ako: quizá(s), acaso, tal vez, posiblemente (snáď, možno, asi):
Quizás mañana vayamos a la playa. (Možno pôjdeme zajtra na pláž.)
Posiblemente vengan juntos. (Možno prídu spolu.)
POZOR! V prípade, že takáto príslovka stojí za slovesom, bude jeho tvar v oznamovacom spôsobe:
Lloverá, tal vez, mañana. (Pršať bude možno zajtra.)
Viene, posiblemente, sola. (Príde možno sama.)
KONJUKTÍV VO VETE VEDĽAJŠEJ PREDMETNEJ
Vo vedľajších vetách používame konjuktív po spojke que vo význame aby, a to po slovesách či väzbách vyjadrujúcich vôľu, prianie, výzvu, žiadosť, zákaz alebo nutnosť. Jedná sa napríklad o tieto slovesá:
Decir, desear, querer, escribir, impedir, ordenar, pedir, rogar, permitir, aconsejar...
Quiere que vengamos pronto. (Chce, aby sme prišli skoro.)
Desea que le ayudemos. (Želá si, aby sme mu pomohli.)
No me permite que fume. (Nedovolí mi, aby som fajčil.)
!V prípade, že použijeme sloveso rogar, je možné vynechať spojku que:
Le ruego me lo mande. (Žiadam Vás, aby ste mi to poslal.)
Úlohy na záver:
Povedz mu aby prišiel.
Želá si aby odišiel.
Nech žije kráľ!
Nech sa ti darí!
Použitá literatúra:
-
Oľga Macíková, Ľudmila Mlýnková: Manual de Español Actual I
-
Jana Lenghardtová: Španielčina 1, 2
-
Valerio Báez San José: Moderní gramatika španělščiny