Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy
Hlavným poslaním počítačov a z toho vyplývajúcou formou ich využitia je spracovanie informácií. A to informácií akéhokoľvek druhu. V dnešnej dobe našli počítače uplatnenie snáď v každej oblasti ľudskej činnosti. Či sa už jedná o:
-
spracovanie údajov ekonomického, technického a výrobného charakteru
-
spracovanie rôznych foriem dokumentácie
-
spracovanie obrazu, zvuku a videa
-
spracovanie počítačových hier
-
a mnohých iných oblastí.
Na každú takúto činnosť slúžia osobitné programy a programové balíky, ktoré tvoria jeden kompletný celok. Skladajú sa z rôznych druhov súborov, ktoré môžeme v počítači:
-
vytvárať
-
modifikovať
-
archivovať
-
posielať elektronickou poštou
-
mazať
Jednotlivé programy, ktoré sa používajú, sa vzájomne od seba odlišujú. Pre svoju veľkú rozmanitosť a jednoznačnosť v názvosloví boli prijaté akési nepísané pravidlá a normy. Išlo o spôsob pomenovávania súborov a adresárov (zložiek).
Samotné operačné systémy boli tak navrhnuté, že neumožňujú na jednu úroveň nahrať súbor s takým názvom, aký už nahratý máme. Vývoj však priniesol potrebu umožniť existenciu a možnosť nahrávania súborov s rovnakým názvom na tú istú úroveň (do toho istého adresára – zložky). Preto boli do života zavedené koncovky súborov.
Koncovky súborov mali spočiatku veľkosť 3 bajty napr: exe, doc, dbf a podobne. Neskôr vývojári spoločnosti Microsoft povolili zobrazovanie 4 bajtových koncoviek. Tieto 4 bajtové koncovky sa už vo veľkom používali, avšak operačný systém ich nebol schopný ako 4 bajtové zobrazovať. Išlo napríklad o koncovku *.html, ktoré využívali tvorcovia www stránok.
Pre bežného užívateľa je súbor tou najmenšou jednotkou s akou pracuje. Užívateľ počítača totiž ani nepotrebuje vedieť, že s akými súbormi pracuje. Programy sú navrhnuté tak, aby s niečím takým užívateľ nebol zaťažený. Stačí ak užívateľ pozná spôsob práce s programom a vie ho maximálne využiť pre svoje potreby.
Takto sa užívateľ denne stretáva so súbormi, ktoré používa bez toho, aby o nich niečo bližšie vedel. Takým súborom sú napríklad súbory ikon - *.ico, ktoré predstavujú zástupcu programu vytiahnutého na plochu počítača. Takýto zástupca slúži na vyvolanie programu. Užívateľ počítača totiž bez toho, aby si uvedomil, že spúšťa určitý program poklepe na ikonu. Tá spustí zástupcu programu, ktorý je pod ikonou zadefinovaný a takto vyvolá činnosť programu. Napríklad ikony kancelárskeho balíka MS Office, kde každá z ikon predstavuje niektorý z programových modulov.

Užívateľovi stačí poklepať na potrebnú ikonu a tak spustiť program
Tu vidieť, že pod ikonou MS Excel sa ukrýva cesta ku programu MS Excel.
V súčasnej dobe sa používa viac ako 18 000 rôznych koncoviek súborov. Pre naše potreby a všeobecnú orientáciu stačí ak si uvedomíme, že každý jeden program alebo skupina programov používa osobitné koncovky. Ide hlavne o programy patriace do skupiny:
-
operačný systém
-
kancelársky balík
-
databázové systémy
-
grafické programy
-
multimédiá
-
a mnoho iných.
Podľa toho aj rozdeľujeme a priraďujeme súborom jednotlivé koncovky.
Otázky:
1. V akých oblastiach sa využívajú počítače?
2. Čo môžeme so súbormi robiť?
3. Aká zásada platí pri zaznamenávaní súboru do konkrétneho adresára?
4. Aký rozsah mávajú koncovky súborov?
5. Akú úlohu majú ikony?
