Vypracovala: Mgr. Hana Oreničová



Spoločensko-historické pomery

Počiatky nepísaného umenia možno vidieť v prejavoch pravekého človeka, závislého od prírody, bojujúceho proti hladu, chorobám a nepriateľom a oslavujúceho svoje božstvá. Tieto prejavy mali pôvodne podobu veršovaných pokrikov s často sa opakujúcimi slovami a rovnakými slabikami, s pravidelným rytmom a spravidla citovým zafarbením. Zariekadlá, zaklínadlá, príslovia, pranostiky, magické a obradné prejavy boli dopĺňané spevom a tancom.

Orientálne literatúry: (lat. oriens- Východ) sú súhrnom písomníctva najstarších ázijských a severoafrických civilizácií. Ide o počiatok písomníctva v celosvetovom meradle vôbec. Najstaršie pamiatky boli vytvorené orientálnymi kultúrami, ktoré zakladali prvé štátne zariadenia (Mezopotámia, Egypt, India, Čína a iné) v priaznivých prírodných podmienkach, spravidla v riečnych údoliach. Najstaršie písomné pamiatky boli teda vytvorené v dobe, keď „vládol pravek“.

Sumerská literatúra: Mezopotámia (medzi Eufratom a Tigrisom, dnešný Irak) bola centrom najstarších ľudských civilizácií (3500- 539 pred n. l.). Priekopníkmi písma boli Sumeri, ktorí okrem desiatkovej počítacej sústavy vynašli spôsob záznamu reči- obrázkové písmo, z ktorého sa vyvinulo písmo klinové. K najcennejším svedkom kultúry Mezopotámie patria zachované časti veľkých knižníc hlinených tabuliek. Najväčšia bola knižnica v Ninive, zariadená asýrskym kráľom Aššurbanipalom v 7. st. pred n. l.

Epos o Gilgamešovi- hrdinský epos, je považovaný za najstaršie dielo svetovej literatúry (asi 2000 r. pred n. l.). Nepoznáme autora, ani celú verziu diela, témou eposu je púť uruckého kráľa Gilgameša za nesmrteľnosťou a ideou je hľadanie odpovede na otázku zmyslu ľudského života. Nesmrteľnosť si človek môže zabezpečiť činmi, ktorými sa zaslúži o vlasť, ľudstvo, národ. Gilgamešov otec bol smrteľný muž a matka bohyňa, preto bol Gilgameš z väčšej časti boh a z menšej človek, mal výnimočný pôvod. Výzorom bol krásny muž, vysoký, ramenatý, bohovia ho obdarovali silou a odvahou. Záver eposu obsahuje rozhovor medzi Gilgamešom a prievozníkom.

Staroegyptská literatúra: Umenie starého Egypta vzniká už v období Starej ríše (od r. 2650 pred n. l.). V rovnakej dobe sa vyvíja aj obrázkové písmo- hieroglyfy. Jazykom bola egyptčina. Texty sa písali na steny chrámov, hrobových komôr a sarkofágov. Na papyrus sa písalo trstinovým perom. Hieroglyfy rozlúštil r. 1822 Francúz Champollion.

  • Kniha mŕtvych- súbor náboženských textov, akési rady zomrelému

  • Texty pyramíd- súbor zariekadiel založený na bohatej mytológii

Indická literatúra: Rozvíjala sa na rozsiahlom území dnešného Pakistanu a Indie, jej centrom sa stali povodia riek Indus a Ganga (2500 pred n. l.).Najstaršími indickými pamiatkami slovesného umenia sú védy- posvätné knihy o poznaní. Védy, napísané védskym jazykom, potom sanskritom, v zvláštnych veršoch vyjadrili predstavy najstarších obyvateľov Indie o svete a vesmíre. Rozsahom sú védy asi šesťkrát obsiahlejšie ako Biblia. Umenie Indie je ovplyvnené náboženstvom.

  • Mahábhárata (Veľké rozprávanie o Bharatovcoch)- najrozsiahlejší epos svetovej literatúry, vytvorený medzi 4. st. pred n. l. a 4. st. n. l. a zároveň encyklopédia indických kultúrnych tradícií, opisujúcich bratovražedné boje medzi vládnucimi rodmi.

  • Rámájana (Putovanie Rámovo)- hrdinský epos o životných dobrodružstvách princa Rámu a jeho ženy Sity. Základná verzia podľa pustovníka Válmikiho bola šírená ústne od 3. st. pred n. l. spevákmi a postupne bola obmieňaná a doplňovaná.

  • Kámasútra (Umenie milovať)- príručka sexuálneho života bohatej mestskej spoločnosti. Slávne svetské dielo z počiatku letopočtu od Mallanága Vátsjájanu.

Čínska literatúra: Politické a kultúrne centrá (2. tisícročie pred n. l.) sa sústredili v povodí riek Huang He a Jang- c- ťiang (Žltá rieka a Veľká rieka).

Konfucius (551- 479 pred n. l.)

  • filozof, zakladateľ konfucianizmu, jeho dielo Hovory je plné morálnych a etických rád pre život človeka v spoločnosti.

Lao-C (Starý majster, 6. st. pred n .l.)

  • mysliteľ, zakladateľ taoizmu, napísal Knihu o ceste a cnosti- je to základná kniha o taoizme, dnes stále populárnom myšlienkovom prúde. Hovorí o prostote života, nepoužívaní zbraní.

Perzská literatúra: Civilizácia, ktorá vznikla na dnešnom irackom území, si vytvorila svoje umenie ako pozoruhodnú syntézu cudzích kultúrnych tradícií. Známy je zborník Avesta, ktorý obsahuje modlitby, mýty, právnické texty, autorom je pravdepodobne filozof a zakladateľ Zaratustra (medzi 9. – 6. st. pred n. l.).

Hebrejská literatúra: Najväčším prínosom pre svetovú kultúru sa stala Biblia (gréc. biblia- knihy).

  • BIBLIA (Písmo sväté) – najčítanejšia a najrozšírenejšia kniha na svete, súbor textov, pravidiel náboženskej viery a morálky. Skladá sa zo Starého a Nového zákona (zákon je tu vo význame zmluvy medzi Bohom a izraelitmi v Starom zákone a medzi Bohom a kresťanmi v Novom zákone).

  • Starý zákon (46 kníh) je starší súbor po hebrejsky a grécky písaných kníh, základ židovského náboženstva. Obsahuje: Päť kníh Mojžišových (grécky Pentateuch, hebrejsky tóra) – v knihách Genezis a Exodus, najznámejších kníh tóry, je opísané stvorenie sveta a človeka, život prarodičov Adama a Evy, zavraždenie Ábela Kainom, tóru ďalej tvorí Leviticus, Numeri a Deuteronomium, ktoré obsahuje okrem príbehov mnohé morálne, etické a kultové ustanovenia. Knihy prorokov – Kniha Jozue, Kniha sudcov, Samuelove knihy, vlastné skutky a výroky prorokov. Spisy- Žalmy, Jób, Príslovia, Pieseň Šalamúnova, Rút, Kazateľ, Jeremiášov plač, Ester, proroctvo Daniela a iné.

  • Nový zákon (27 kníh) – tvoria najstaršie pamiatky kresťanskej literatúry z 1. a 2. st. n. l., je písaný po grécky a obsahuje: 4 evanjeliá (Matúšovo, Markovo, Lukášovo a Jánovo)- rozprávajú o živote a umučení Ježiša Krista. Skutky apoštolov- o pôsobení Kristových žiakov, Listy- 21 epištol (epištola- apoštolský list určený kresťanom), ktorých autormi sú Pavol, Jakub, Peter, Ján, Júda. Zjavenie Jánovo- apokalypsa, cieľom je ukázať skrytý zmysel udalosti, zvestovať o jedinečnej sile a sláve Ježiša Krista.

Kontrolné otázky:

  1. Charakterizuj orientálne literatúry.

  2. Kedy vznikol Epos o Gilgamešovi? Čo tvorí dejovú líniu?

  3. Kto a v ktorom roku rozlúštil hieroglyfy?

  4. Čo sú védy?

  5. Vymenuj diela indickej literatúry.

  6. Ako sa volá najčítanejšia kniha na svete?

  7. Vymenuj jej jednotlivé časti.

Použitá literatúra: Hánová E. a kol.: Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava, DIDAKTIS, 2004.