Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská

 

 

Telové tekutiny – spájajú všetky bunky a orgány tela, poskytujú vhodné podmienky na premenu látok a energie a tak utvárajú vnútorné prostredie organizmu (homeostázu), ktorého zloženie sa regulačnými mechanizmami udržiava stále.

 

U jednobunkových organizmov prenikajú látky difúziou, u mnohobunkových organizmov sa na prenos látok vytvorila obehová sústava s rôznym typom telových tekutín.

 

Typy telových tekutín:

 

Hydrolymfa

  • najstaršia telová tekutina

  • veľ mi podobná vode (prostrediu, v ktorom sa živočíchy nachádzajú)

  • obsahuje anorganické látky, neobsahuje žiadne alebo len veľmi málo bielkovín

  • sú v nej pohyblivé bunky, ktoré zabezpečujú prenos látok

 

Hemolymfa (krvomiazga)

  • obsahuje viac organických i anorganických látok, obsahuje bielkoviny (niektoré majú vlastnosti krvných farbív)

  • sú v nej bunky podobné bielym krvinkám stavovcov (tvarom aj funkciou)

  • skoro u všetkých bezstavovcov (mäkkýše, článkonožce, obrúčkavce)

 

Tkanivový mok

  • tvorí prostredie okolo všetkých buniek v organizme a zabezpečuje výmenu látok medzi bunkami a krvou alebo lymfou

  • niektoré obrúčkavce, stavovce

 

Lymfa (miazga)

  • vzniká v medzibunkových priestoroch z tkanivového moku

  • má podobné zloženie ako krvná plazma, ale nachádza sa tu viac bielych krviniek 

  • prúdi v lymfatických cievach, z ktorých odteká do krvného obehu

  • stavovce

 

Krv

  • červená, neprehľadná, viskózna tekutina

  • tvorená z krvnej plazmy a krvných buniek

  • aby krv plnila správne svoje funkcie, musí mať stále rovnaký objem (v tele) a musí byť v tekutom stave

  • niektoré obrúčkavce, stavovce

 

Fylogenéza obehovej sústavy

  • telové tekutiny plnia svoje funkcie iba vtedy, keď obiehajú v tele

  • hybnou silou vývoja je intenzita metabolizmu, ktorá narastá so stupňom fylogenetického vývoja živočíchov

 

a) bezstavovce

  • ploskavce, hlístovce – nemajú obehovú sústavu, telová tekutina sa voľne rozlieva v telovej dutine podľa pohybov tela

  • mäkkýše - otvorená obehová sústava, cievy vychádzajú z vakovitého srdca a končia otvorené v telovej dutine. Orgány obmýva hemolymfa, ktorá sa okysličuje v žiabrach alebo pľúcnych vakoch. Okysličená hemolymfa sa vracia do srdca.

  • hlavonožce – uzavretá obehová sústava, objem telových tekutín býva malý, iba 5% hmotnosti tela

  • obrúčkavce - uzatvorená obehová sústava, majú pulzujúcu chrbtovú cievu a brušnú cievu, ktoré sú spojené priečnymi spojkami v každom článku. Chrbtovou cievou prúdi krv dopredu a brušnou cievou dozadu.

  • článkonožce - otvorená obehová sústava, značne redukovaná, lebo ich obehová sústava neprenáša kyslík. Rúrkovité srdce (chrbtová cieva) je zavesené na pružných väzoch. Na srdce sa upínajú krídlové svaly, ktoré ťahom rozširujú srdce a uľahčujú prúdenie hemolymfy smerom k hlave. Párovými štrbinami = ostiami je hemolymfa z telovej dutiny opätovne nasávaná do srdca.

 

b) stavovce

  • uzavreté obehové sústavy, dokonalá kardiovaskulárna sústava

  • majú srdce s mohutnou svalovinou (v komore je svalovina mohutnejšia)

  • smer cirkulácie opačný, krv prúdi na chrbtovej strane dozadu a na brušnej dopredu

 

vodné - obehová sústava je jednoduchšia, lebo nepotrebujú toľko kyslíka

  • ryby – majú venózne srdce, pretože ním preteká odkysličená krv. Srdce je dvojdielne, zložené z predsiene a komory. Nachádza sa na brušnej strane. Odkysličená krv sa zbiera do žilového splavu, potom prúdi do predsiene, komory a žiaber, kde sa okysličí. Odtiaľ je chrbtovou cievou rozvádzaná do tela.

 

suchozemské – vytvorené 2 obehy: veľký a malý telový obeh

  • obojživelníky – majú trojdielne srdce (1 komora + 2 predsiene), okysličená a odkysličená krv sa zmiešavajú

  • plazy – trojdielne srdce, jašterice majú čiastočne vyvinutú priehradku v komore, ale krv sa stále zmiešava. Krokodíly majú štvordielne srdce (2 komory + 2 predsiene)

  • vtáky - štvordielne srdce a vytvorený pravý oblúk aorty

  • cicavce - štvordielne srdce a vytvorený ľavý oblúk aorty


Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/index.php?cat=5&file=obehova


  • utvorením priehradiek v srdci sa dokončuje vývoj 2 oddelených krvných obehov, v ktorých sa tepnová a žilová krv nezmiešava

 

VEĽKÝ KRVNÝ OBEH  (telový)

 

Začína v ľavej komore, kde priteká okysličená krv. Pri systole komôr, je krv vháňaná z ľavej komory do aorty. Z aorty odstupujú 3 hrubé tepny: ramennohlavová, ľavá spoločná krčnica a ľavá podkľúčna tepna. Tie sa ďalej vetvia na stále menšie a menšie tepny, ktoré v jednotlivých orgánoch a tkanivách prechádzajú do kapilár. V nich prebieha výmena kyslíka. 

 

Odkysličená krv sa zberá tzv. žilovým splavom do stále väčších žíl, ktoré ústia z dolnej časti tela do dolnej dutej žily a z hornej časti tela do hornej dutej žily. Obe vedú odkysličenú krv do pravej predsiene.

 

MALÝ KRVNÝ OBEH (pľúcny)

 

Odkysličená krv preteká z pravej predsiene do pravej komory. Systolou pravej komory je odkysličená krv vedená pľúcnicou do pľúc, kde sa krv odkysličí.  Štyri pľúcne žily vedú okysličenú krv do ľavej predsiene.

 

VRÁTNICOVÝ OBEH (portálny) - je žilový obeh!

 

Vrátnicový beh začína vlásočnicami v sliznici čriev, žalúdka, sleziny a pankreasu, ktoré sa spájajú do väčších žíl a vytvárajú žilu vrátnicu (vena porte). Tá vstupuje do pečene a rozvetvuje sa. Takto sa dostávajú do pečene na ďalšie spracovanie živiny vstrebané do krvi z tráviacich orgánov. Z pečene pečeňovými žilami sa odvádza odkysličená krv do dolnej dutej žily.

 

Zdroj: http://kailsey.glogster.com/

 

Prehľad krvných obehov človeka

 

Použitá literatúra:

 

Obrazová literatúra: