Vypracovala: Ing. Anna Mattová



DEVÍZOVÝ TRH


Devízový trh je trh, kde sa stretáva dopyt a ponuka po zahraničných menách, resp. kde sa uskutočňujú devízové transakcie.


Devízový trh plní dôležitú funkciu pri platbách do a zo zahraničia a pri prevodoch peňažných fondov z jednej meny do druhej.

 

Cenou na devízovom trhu je devízový kurz.

 

Devízový kurz je cena peňažnej jednotky jednej krajiny vyjadrená v peňažných jednotkách iných krajín. Devízový kurz ovplyvňuje aj kurzový systém, ktorý uplatňuje pri stanovovaní kurzu určitá krajina.


Kurzový systém je súbor pravidiel, dohôd a inštitúcií, podľa ktorých sa realizujú platby v rámci transakcií, ktoré presahujú hranice krajiny.

 

Rozlišujeme:

  • systém pevných devízových kurzov /fixných kurzov/ - devízový kurz má vymedzený oficiálny kurz a oscilačné pásmo, v ktorom sa kurz môže pohybovať.

  • systém pohyblivých devízových kurzov /floating/ - pre tento systém je typická pružnosť a pohyblivosť. V tomto systéme sa kurzy pohybujú voľne na základe dopytu a ponuky, centrálna banka uskutočňuje intervencie na devízovom trhu, ale len vtedy, keď skutočný vývoj kurzu nezodpovedá zámerom menovej politiky.


 

Členenie kurzov:


V praxi sa rozlišuje niekoľko druhov kurzov:


  1. legálny /úradný, oficiálny/ kurz – devízový kurz, vyplýva z právnych noriem, alebo ho vyhlasujú menové orgány, platí v oficiálnom styku pri legálnych devízových transakciách.

  2. reálny kurz – devízový kurz, za ktorý sa skutočne realizujú obchody, kurz založený na skutočných výrobných nákladoch, zodpovedá cenám skutočne dosahovaným v zahraničnom obchode.

  3. voľný kurz – tvorí sa na devízovom trhu pri voľných devízových obchodoch, napr. na devízových burzách

  4. čierny kurz – používa sa pri nelegálnych transakciách na čiernom trhu. Je zakázaný a právne postihnuteľný. Pre domácu menovú jednotku býva nižší než, je oficiálny.

  5. sivý kurz – je nižší než oficiálny a tvorí sa reguláciou devízových obchodov štátnymi zásahmi

  6. kapitálový kurz – kurz platný pri medzinárodnom pohybe kapitálu

  7. pevný /fixný/ kurz – zostáva v dlhšom časovom období voči inej menovej jednotke bez zmeny, čiže je stanovený pevne na určité obdobie

  8. pohyblivý /flexibilný, plávajúci, floating/ - na rozdiel od fixného kurzu sa mení a pohybuje v určitom rozmedzí, alebo voľne, podľa skutočného pomeru dopytu a ponuky na devízových trhoch

  9. turistický kurz – spravidla je to kurz valút používaný pri zahraničnom cestovnom ruchu


 

Subjekty devízového trhu:

  • finančné inštitúcie, predovšetkým banky

  • podniky a spoločnosti

  • obyvateľstvo


 

Nástroje devízového trhu:

 

  • promptné /spotové/ obchody – konverzie, arbitráže,

  • termínované obchody – forwardy, futurity, swapy a opcie.

     


 

Členenie devízového trhu:

 

  1. z hľadiska prístupu na trh

 

  • voľne prístupný sekundárny trh – nie je na ňom vymedzené nijaké centrálne obchodné miesto a hodiny obchodovania. Uskutočňuje sa na základe dohôd prostredníctvom telefónov, telexov či počítačov. Je to vlastne neorganizovaný trh – OTC /over the counter/,

  • devízová burza – organizovaný trh, na ktorom je prístup, spôsob obchodovania, miesto a čas upravené burzovými predpismi.


 

  1. z časového hľadiska

 

  • promptné devízové trhy – promptné devízové obchody sa uskutočňujú s lehotou splatnosti 1 až 2 pracovné dni,

  • termínové devízové trhy – termínové devízové obchody sa uskutočňujú s lehotou splatnosti nad 2 pracovné dni.


 

  1. z teritoriálneho hľadiska


  • devízové trhy jednotlivých štátov

  • medzinárodné trhy


 

Funkciou devízového trhu je vyrovnávanie platieb medzi jednotlivými krajinami, zabezpečovanie úverov a poistenie voči devízovým rizikám – tzv. hedging.



 

TRH DRAHÝCH KOVOV


Pod trhom drahých kovov rozumieme najmä trh zlata, striebra, platiny, paládia, pričom najväčší význam má trh zlata.

 

Aj keď zlato prestalo byť svetovými peniazmi, aj naďalej je súčasťou menových rezerv každého štátu. Ak by sa platobná bilancia určitého štátu dostala do vážnych problémov, centrálna banka by mohla zlato predať a tak získať prostriedky na vyrovnanie salda platobnej bilancie.

 

Zo zlatom sa obchoduje vo veľkom, napr. Londýne, Zürichu, Paríži, New Yorku a podobne.

 

Ponuku tvorí nová produkcia a predaje centrálnych bánk. Dopyt predstavujú nákupy na menové účely, priemyselné a umelecké spracovanie a tezauráciu. Obyvateľstvo môže kupovať zlato vo forme šperkov, klenotov či zlatých mincí.


So zlatom sa obchoduje vo forme zlatých odliatkov, ich hmotnosť sa pohybuje od 350 do 430 troyských uncí /troyská unca má hmotnosť 31,1035 gramov/. Zliatok obsahuje označenie čistého obsahu zlata vyrazenú do zliatku.

 

Cena troyskej unce zlata je pohyblivá, v súčasnosti je 1400 USD za troyskú uncu.


 

Členenie trhu drahých kovov:


  1. z hľadiska opakovanosti obchodovania


  • primárny trh – predstavuje ho nová produkcia, producenti na tomto trhu predávajú drahé kovy bankám a obchodníkom

  • sekundárny trh – banky a obchodníci na ňom predávajú drahé kovy konečným klientom a investorom


 

  1. z časového hľadiska

 

  • promptné obchody

  • termínové obchody



 

Kontrolné otázky:

  1. Charakterizujte devízový trh.

  2. Vysvetlite pojem kurzový systém.

  3. Aké druhy kurzov poznáte?

  4. Ako sa člení devízový kurz?

  5. Charakterizujte trh drahých kovov.

  6. Akú hmotnosť má troyská unca zlata?

  7. Ako sa člení trh drahých kovov.


Použitá literatúra:

  1. J. Iľanovská: Bankovníctvo pre OA 2, edícia Ekonómia, tretie prepracované vydanie, 2009, ISBN 978-80-8078-267-2

  2. D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN, druhé prepracované vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0