Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

 

Výrobné faktory

 

Výrobu definujeme ako premenu statkov (vstupov) na iný statok či iné statky (výstupy). Vstupy a výstupy môžeme označiť ako výrobné faktory. Výrobné faktory rozlišujeme na primárne a (sú tie, ktoré nie sú produktom predošlej výroby – nachádzame ich v prírode napr. železná ruda) sekundárne faktory (sú tie, ktoré sú výsledkom predchádzajúcej výroby a sú určené na ďalšie spracovanie). Medzi základné výrobné faktory patria: práca, pôda, kapitál.

 

Práca je počet odpracovaných hodín pri tvorbe statku alebo pri vykonávaní istej služby. Prácu môžeme definovať aj ako súhrn fyzickej a psychickej činnosti potrebnej na výrobu statku. Práca je obmedzený statok, ktorý závisí od počtu ľudí schopných pracovať v istom čase na istom mieste. Práca však závisí aj od kvalifikácie človeka (Nie každý človek môže alebo vie napr. zvárať). Odmena za prácu je mzda na ktorú má každý jedinec nárok. Mzdu definujeme ako cenu práce. Výška mzdy je vždy regulovaná vzťahom dopytu (firmy potrebujú pracovníkov) a ponuky (ľudia potrebujú prácu) práce. Poznáme niekoľko delení miezd.

 

Podľa formy mzdy rozdeľujeme túto na:

  1. časovú mzdu – je to mzda, ktorá sa vypláca na základe istého odpracovaného času.

  2. úkolová mzda – je to mzda za vyrobené množstvo, alebo počet výrobkov, resp vykonanej služby.

 

Z hľadiska daní rozdeľujeme mzdy na:

  1. hrubú mzdu – je to celková mzda, ktorú človek zarobí bez odpočtu daní

  2. čistá mzda – je to mzda, z ktorej sú odvedené všetky dane a odvody. (Túto dostane zamestnanec na ruku). 

 

V ekonomike sa často vyskytuje pojem "pracovná sila". Pod pracovnou silou rozumieme množstvo práce v ekonomike, ktoré je určované pracovným časom, počtom pracujúcich osôb, kvalitou práce, kvalifikáciou, produktivitou pracovníkov, kvalitou pracovného prostredia a pracovných pomôcok.

 

Pôda – Medzi výrobné faktory zaraďujeme aj pôdu. Pôda je obmedzený statok (obmedzuje ho hranica štátu), ktorý pochádza z prírody a je teda primárnym výrobným statkom. Pôda sa rozdeľuje na pôdu na poľnohospodárske využitie (to sú hlavne úrodné zeme určené pre potreby poľnohospodárstva) a pôdu určenú na výstavbu (jej veľkosť určuje pozemkový fond). Cena pôdy je pri poľnohospodárskom využití určovaná úrodnosťou pri stavebnej pôde jej polohou (v centre mesta je najdrahšia)...

 

Kapitál – sú statky, ktoré slúžia na daľšiu výrobu. Sú to predovšetkým nespotrebované peniaze, ktoré je možné ďalej použiť. Odmenou za využitie kapitálu je zväčša istý úrok alebo vyprodukovaný zisk.

 

Kapitál však môže mať viacero foriem. Sú to nasledovné formy:

  1. Peňažný kapitál - je to kapitál, ktorý ďalej rozlišujeme na

    1. potencionálny - tvoria ho úspory, ktoré sú v bankách resp. sporiteľniach

    2. reálny kapitál - výnos takéhoto kapitálu je zisk z úroku. Tvoria ho požičky zapožičané istému dlžníkovi. Výška úrokov je ale veľmi premenlivá určuje ho predovšetkým dopyt po úveroch. Keď je dopyt väcší, tak úroky rastú, keď je menší tak klesajú.

 

  1. Výrobný kapitál

    1. fixný – je to kapitál, ktorý má dlhodobejší charakter (budovy, stroje)

    2. obehový – je taký, ktorý sa rýchlo spotrebuje – tvoria ho napr. nedokončené tovary na skladoch, peniaze v pokladni, zásoby vstupov na výrobu a pod.

 

  1. Fiktívny kapitál – je to kapitál vo forme cenných papierov, s ktorými sa dá obchodovať napr. na burze.

 

Podľa vlastníctva kapitálu rozlišujeme

  1. Vlastný kapitál – je to kapitál, ktorý je majetkom podnikateľa a tento využíva na svoje podnikanie, resp. na investície.

  2. Cudzí kapitál – je to kapitál požičaný od tretej osoby (banky, úverovej spoločnosti). Tvoria ho väčšinou úvery, ale môže ho tvoriť aj tzv. hmotný úver vo forme istých statkov.

 

Kapitálom môže byť aj nehmotný statok vo forme istého nápadu, myšlienky resp. technológie, alebo technologického postupu (Know – How).

 

Základné formy podnikania

 

„Podnikanie“ - je to cieľavedomá a sústavná činnosť podnikateľa za účelom dosiahnutia zisku.

 

„Podnikateľ“ - je to osoba, ktorá podniká za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľ svojim konaním vytvára aj svoju povesť. Dobrá povesť mu prináša ďalších zákazníkov. Každý podnikateľ sa musí snažiť podnikať hlavne férovo a v rámci pravidiel.

 

„Podnik“ - je to samostatný ekonomický subjekt, ktorý vytvára (vyrába) hmotné statky (výrobky), alebo služby, určené na ďalší predaj. Podnik sa nazýva aj právnickou osobou, lebo preberá zodpovednosť za svoje konanie a vo svojom mene uzatvára zmluvy. Aby podnik dobre fungoval potrebuje materiálnu a aj ekonomickú samostatnosť. Štát nemá právo zasahovať priamo do fungovania podniku, ale môže ovplyvňovať jeho chod a to hlavne prijímaním zákonov a nariadení, ktoré musí podnik dodržiavať.

 

V Slovenskej Republike môže podnikať každá osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná.

 

Práva a povinnosti podnikateľa upravuje predovšetkým obchodný zákonník a živnostenský zákon. Existujú aj iné zákony, ktoré upravujú práva a povinnosti podnikateľa ako napr. zákon o bankách, zákon o ochrane hospodárskej súťaži, zákon o cenných papieroch, zákon o konkurze a vyrovnaní a pod.

 

Keď chce podnikateľ začať podnikať musí splniť nasledovné požiadavky:

  •  registrovať sa v obchodnom registri

  •  vystupovať pod menom firmy

  •  musí viesť účtovníctvo

  •  musí odvádzať dane štátu

  •  musí dbať na ochranu ľudského života a životného prostredia

 

Existujú 3 základné formy podnikania a to sú živnosť, obchodné spoločnosti a družstvá.

 

Živnosť

 

Túto formu podnikania definuje tzv. živnostenský zákonník. Živnostníci sú drobní podnikatelia, ktorý ručia za svoje záväzky celým svojim majetkom. Väčšina živnostníkov pôsobí vo sfére služieb (aj v remeslách) a obchodu. Rozoznávame viacero druhov živností a to sú nasledovné:

 

A, ohlasovacie živnosti: sú to živnosti, ktoré stačí ohlásiť na príslušnom živnostenskom úrade. Úrad pri tomto type živností vystavuje tzv. živnostenský list. Rozlišujeme ich ďalej na nasledovné:

  1. remeselné - na ich uzatvorenie je potrebné splniť všeobecné podmienky stanovené v živnostenskom zákonníku a výučný list daného remesla. (stavby, oprava el. náradia, oprava áut a pod. )

  2. viazané – na viazané živnosti treba splniť všeobecne dané podmienky uvedené v živnostenskom zákonníku a vyžaduje sa aj ďalšia odborná spôsobilosť ako napr. odborné skúšky, testy. (napr. vedenie účtovníctva, sprievodcovská činnosť, autoškola).

  3. voľné - tento druh sa len oznamuje úradu, pričom sa nevyžadujú žiadne iné ako všeobecné požiadavky. (napr. predavač tovaru)

 

B, koncesované živnosti: sú také živnosti, pri ktorých je nutné splniť náročnejšie požiadavky. Jedná sa pritom o taký druh živností, pri ktorých je nutné dohliadať na zdravie a na ochranu života, dohliadať na ochranu majetku či ochranu životného prostredia. Preto sa pri tomto type živností nevystavuje živnostenský list, ale tzv. „koncesia“. (koncesia na predaj zbraní, predaj a prevoz nebezpečných chemikálií, prepravná služba a pod.)

 

Obchodná spoločnosť

 

Druhá forma podnikania je tvorená obchodnou spoločnosťou. Tento druh spoločnosti sa rozdeľuje na dve formy a to sú:

 

  1. Obchodná spoločnosť osobná  

 

  1. Verejno-obchodná spoločnosť (v.o.s) - na tomto druhu podnikania sa osobne zúčastňujú spoločníci, ktorí ručia celým svojím majetkom. (Činnosť, ktorú podnik vykonáva, konajú aj spoločníci tohto podniku osobne). Zisk z takéhoto podnikania upravuje zmluva spoločníkov. 

  2. Komanditná spoločnosť (k.s.) – je to spoločnosť, ktorú tvoria vnútorní (komplementári) a vonkajší (komandisti) spoločníci. Komplementári sa osobne zúčastňujú chodu spoločnosti a ručia celým svojím majetkom. Komandisti sú členovia, ktorý ručia do výšky vloženého vkladu. Títo majú menšiu zodpovednosť. Zisk v takýchto spoločnostiach sa rozdeľuje polovicou pre komandistov a polovicou pre komplementárov. Komandisti pritom zisk dostávajú podľa podielu vkladov, ktoré vložili

 

  1. Obchodná spoločnosť kapitálová.

 

  1. Akciová spoločnosť (a.s.) - Zakladatelia tejto spoločnosti vydávajú akcie, ktoré si môžu kúpiť akcionári. Takýmto spôsobom spoločnosť získa kapitál na svoje počiatočné fungovanie. Akcionári pritom neručia celým svojim majetkom za záväzky spoločnosti, len do výšky svojich vkladov. Zisk spoločnosti sa vypláca zväčša jedenkrát ročne vo forme dividend. Dividenda sa vypláca podľa vloženého vkladu do spoločnosti. Akciová spoločnosť má svoj štatutárny orgán – predstavenstvo ako aj zo zákona povinnú dozornú radu. Najdôležitejší orgán je však valné zhromaždenie akcionárov.

  2. Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) – je to spoločnosť, ktorá má minimálne 1 a maximálne 50 spoločníkov. Každý spoločník vkladá do spoločnosti vklad, ktorý tvorí kapitál spoločnosti. Tento vklad je zároveň suma, ktorou spoločníci ručia za záväzky. Zisk sa rozdeľuje podľa podielu v spoločnosti. Štatutárnym orgánom je konateľ spoločnosti a najvyšší orgán je valné zhromaždenie.

           

Družstvo

 

Družstvo zakladá minimálne 5 fyzických osôb alebo 2 právnické osoby. Pri družstve jednotliví členovia neručia celým svojím majetkom za záväzky spoločnosti. Ručí sa majetkom družstva. Zmyslom družstva je nahromadenie kapitálu a vytvorenie väčšieho zisku. Družstvo sa musí zapisovať do obchodného registra a jeho fungovanie upravuje obchodný zákonník.  

 

Obchodný zákonník pozná aj tzv. "tichého spoločníka". Tichý spoločník je ten, ktorý do spoločnosti investuje istý kapitál a dostáva isté percentá zo zisku, nie je ale zapísaný v obchodnom registri a nezodpovedá svojím majetkom za fungovanie spoločnosti. Rovnako ako existuje tichý spoločník existuje aj tichá spoločnosť, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra a vzniká na základe písomnej zmluvy.

 

Otázky na zopakovanie:

  1. Čo sú to výrobné faktory?

  2. Definujte prácu

  3. Charakterizujte “podnikanie”

  4. Aké formy kapitálu poznáte – charakterizujte?

  5. Čo je to živnosť a aké druhy živností poznáme?

  6. Aké požiadavky sa musia splniť aby človek mohol podnikať?

  7. Aké druhy a typy obchodných spoločností poznáte – definujte!

  8. Čo je to družstvo?

  9. Aký je to tichý spoločník?  

                                                                                                                                          

Použitá literatúra:

 

  • Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  • A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  • I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005