Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

 

Rodina

 

Rodina sa chápe ako malá neformálna sociálna skupina, zložená minimálne z dvoch ľudí, ktorí spoločne žijú v jednej domácnosti a sú spojený manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. (Definícia od A.M. Vavrovej).

 

Rodina vznikala už v tradičnej spoločnosti (obdobie civilizovania, vzniku miest a deľby práce). No rodina má svoje miesto aj v dnešnej spoločnosti a jej podstata nevymizne ani v budúcnosti.

 

Rodina plní isté dôležité funkcie. Tieto sú nasledovné:

  • zabezpečovanie reprodukcie populácie.

  • zdravá výchova detí a ich socializovanie.

  • umožnenie vstupu jedinca do spoločnosti.

  • ochrana (citová, ekonomická, sociálna).

  • materiálne blaho členov spoločnosti, ktoré by mali zabezpečovať všetci.

  • regulácia sexuálneho správania sa jedincov.

  • starostlivosť o starých (deťmi) alebo o deti.

 

Poznáme niekoľko typov rodín a to sú:

 

A, Podľa usporiadania rodiny rozlišujeme:

  1. Nukleárnu rodinu – je to rodina, ktorú tvorí mama, otec a deti.

  2. Rozšírenú rodinu – je to rodina vrámci pokrvnosti. Deti sú súčasťou rodiny tak z otcovej ako aj maminej strany. A zároveň celá mamina / otcova rodina je spoločenstvo, do ktorého deti tiež patria. Tvoria ju všetci členovia rodiny (sesternice, tety, starý rodičia ......).

 

B, podľa rozdelenia moci v rodine rozlišujeme rodinu na:

  1. Matriarchálnu rodinu – rozhodovacie právo a tým aj moc nad rodinou má žena.

  2. Patriarchálnu rodinu – rozhodovacie právo a tým aj moc v rodine má muž

  3. Egalitárnu rodinu – moc v rodine je rovnomerná – všetci (žena aj muž) majú rovnakú moc a rozhoduje sa na základe kompromisov.

 

Vo vyspelých spoločnostiach sa dnes vyskytuje práve egalitárna rodina, pričom práve ona je symbolom demokracie a zdravého vývoja celej spoločnosti.

 

C, Podľa počtu členov rodiny rozlišujeme:

  1. Malú rodinu – tvorí ju mama, otec a 1 až dve deti.

  2. Stredne veľkú rodinu – tvorí ju mama, otec a 3-4 deti

  3. Veľkú rodinu – tvorí ju mama, otec a viac ako 5 detí

 

V dnešnej spoločnosti sa vyskytujú prevažne malé rodiny s dvomi deťmi

 

D, Podľa úplnosti rodiny rozlišujeme:

  1. Úplná rodina – kde sú obaja rodičia a deti vychovávajú spoločne.

  2. Neúplná rodina – kde je len jeden rodič a dieťa vychováva sám. (Druhý rodič nežije v tejto rodine, ale má svoje práva pri výchove svojho dieťaťa). Dnes sa bohužial veľmi často stretávame s neúplnými rodinami, kde len jeden rodič vychováva svoje deti.

 

Ústredným pojmom v rodine je manželstvo. Manželstvo sa chápe ako spojenie dvoch osôb, ktoré spĺňajú podmienky na vytvorenie rodiny a ich zväzok spoločnosť akceptuje. Manželský zväzok pre nich znamená prijatie práv a povinností manželov. V rôznych spoločnostiach sa vyskytujú aj rôzne druhy manželstiev.

 

Rozoznávame nasledovné typy manželstiev:

  1. Monogamné manželstvo – je to spojenie jedného muža a jednej ženy

  2. Polygamné manželstvo rozdeľujeme na:

Polygýnia – je to spojenie jedného muža a viacerých žien (vyskytuje sa predovšetkým v islamských krajinách a tiež v Afrike),

Polyandria – je to spojenie jednej ženy a viacerých mužov (vyskytuje sa v kmeňoch v Indii a v Tibete).

  1. Skupinové manželstvo – je to manželstvo viacerých mužov a viacerých žien dokopy. 

 

Cyklus rodiny prebieha v 4 bodoch a to: 1, výber manželského partnera – 2, uzavretie manželstva – 3, trvanie rodiny – 4, zánik rodiny.

 

Komunita

 

Komunitu chápeme aj ako spoločenstvo, ktorého členovia sa stretávajú alebo spolupracujú, aby dosiahli istý cieľ. Rešpektujú pri tom rozlišnosti svojich členov, ktoré v komunite nie sú problémom pri dosahovaní spoločného cieľa. Pojem komunita pochádza z latinského slova "communicare" čo v slovenčine znamená komunikovať. Cieľom komunity je vytváranie hlbokých medziľudských vzťahov (väzieb), ktoré sa za normálnych okolností budovať nedajú. Komunita socializuje – vytvára ľudí ako civilizované tvory, ktoré konajú a komunikujú za spoločným cieľom.

 

Scott Peck definuje komunitu nasledovne: Je to skupina dvoch alebo viacerých ľudí, ktorí sú bez ohľadu na ich pôvod, minulosť, ideológiu, vek, rasu, pohlavie, sexualitu či politickú príslušnosť schopní akceptovať, transcendovať a oslavovať ich rozdielnosti, odlišnosti, čo im umožňuje komunikovať otvorene a efektívne, spolupracovať na spolu vytýčenom dobre.   

 

Richard Bendzie opísal vo svojej práci komunitu na základe týchto bodov:

  1. nemajú formálnu a rigidnú hierarchiu

  2. oceňujú sa všetky paradoxy

  3. vážia si pokojné prostredie

  4. správajú sa s rešpektom voči ostatným

  5. ctia si všetky indivíduá

  6. využívajú kolektívnu múdrosť

  7. seba prezentujú pravdivo a bez zahaľovania

  8. rozhodujú sa vzhľadom na následky pre všetkých (hlavne minoritu)

  9. snažia sa prijať každého bez ohľadu na názory

  10. rešpektujú celú prírodu a snažia sa ju ochraňovať

  11. uvedomujú si jedinečnosť danú každému človeku.

 

Komunity môžeme rozdeliť na tri typy a to:

  • Živé komunity – sú také, ktorých členovia spoločne žijú a zdieľajú spoločné hodnoty, materiálne, duchovné, náboženské. (napr. kresťanské komúny, spirituálne spoločenstvá)

  • Záujmové komunity – jej členovia nežijú spoločne, ale sa združujú za účelom spoločných záujmov. (komunita filatelistov, cirkev)

  • Zážitkové komunity – jej členovia sa stretávajú z dôvodu zážitkov. Chcú spoločne s ostatnými prežiť istý zážitok. (napr.: komunita pozorovateľov vesmíru a UFO).

 

Náboženské skupiny

 

Slovensko definuje náboženské skupiny v zákone č. 308/1991 Zb. "Cirkev a náboženská skupina je dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe v nútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti". 

 

Na Slovensku je dovedna až 18 uznaných cirkví a náboženských spoločností.

 

Medzi najväčšie náboženské spoločnosti sa radia nasledovné:

  1. Rímskokatolícka cirkev, (69%)

  2. Evanjelická cirkev augsburského vyznania (7%)

  3. Gréckokatolícka cirkev. (4.1%)

 

Hlavnou úlohou cirkvi a náboženskej spoločnosti je starať sa o duchovný život veriacich a pomáhať im smerovať život podľa istých hodnôt tak duchovných ako aj spoločenských. Na Slovensku sa cirkev stará aj o vzdelávanie. (cirkevné základné školy, stredné školy a vysoká škola – Katolícka Univerzita v Ružomberku) a venuje sa aj charite (podpora chudobných rodín a starostlivosť o nemocných).

           

Otázky na zopakovanie:

  1. Čo je to polyandria?

  2. Aké funkcie má rodina?

  3. Definujte rodinu!

  4. Aké typy rodín poznáte?

  5. Definujte komunitu

  6. Aké druhy komunity poznáte? - vystvetlite!

  7. Ako zákon definuje náboženskú skupinu?

  8. Aké náboženské skupiny sú na Slovensku najpočetnejšie?

 

Použitá literatúra:

  • Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  • A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  • I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005

  • http://komunity.vsieti.sk/node/9