Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová


 

Vlastné meno: Andrej Braxatoris – 1820 - 1872

 

Základné životopisné údaje:

 

 

A. Sládkovič sa narodil 30. mája 1820 v Krupine. Pochádzal z mnohodetnej rodiny učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde aj aktívne pracoval v slovenskom študentskom krúžku. V rokoch 1840 – 1842 študoval teológiu v Bratislave a počas štúdií sa veľmi aktívne zapájal do činnosti v Ústave reči a literatúry československej. Tu prednášal aj svoje prvé básne, ktoré sa stretli s veľkým ohlasom. V školskom roku 1842 – 1843 pôsobil ako vychovávateľ v Hodruši a nasledujúci rok na univerzite v Halle. V rokoch 1844 – 1847 pôsobil ako vychovávateľ v Rybároch, kde vznikli aj jeho najvýznamnejšie diela – Marína a Detvan.

 

V roku 1847 sa stal A. Sládkovič farárom v Hrochoti a od roku 1856 pôsobil v Radvani pri Banskej Bystrici. Tu ostal až do konca života. Zomrel 20. apríla 1872.

 

 

Prehľad tvorby:

 

Sôvety v rodine Dušanovej

Marína

Detvan

 

Milica – veršovaná poviedka

Svätomartiniádan– veršovaná história napísaná na pamäť Memorandového zhromaždenia

Cyrillo-Metodejská – báseň oslavujúca slovenských vierozvestcov

Spisy básnické – básnická skladba

Rôzne básne: Zúfalec, Mládenec, More, K Nitre, Nehaňte ľud môj, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Pozdrav, Za tureckej vlády, Čierna Hora, Rečňovanka,...

 

 

 

 

DETVAN – lyricko–epická skladba. Jej príbeh sa odohráva v 15. storočí, v časoch panovania kráľa Mateja Korvína.

 

Uvedené dielo autor napísal hneď po napísaní diela Marína. Reagoval ním na kritiku štúrovcov, ktorí spočiatku odsúdili dielo Marína ako nenárodné a vyčítali A. Sládkovičovi, že sa nezaoberal témou národa a vlasti. Autor sa preto rozhodol napísať skladbu, ktorej hlavným hrdinom bude slovenský ľud. Dielo Detvan vyšlo v roku 1847.

 

Skladba začína básňou Vrstovníkom – báseň predstavuje príhovor autora k vrstovníkom. Autor predovšetkým zdôrazňuje potrebu ich väčšieho záujmu o slovenský ľud. S vrstovníkmi počas celej skladby autor udržiava pomyselné spojenie, predstavuje im krásu slovenskej prírody a ľudu.

 

Lyrická zložka diela – autor zachytil krásy kraja pod Poľanou, ospieval krásu slovenskej prírody, krásu slovenského ľudu, jeho vlastnosti.

 

Epická zložka – predstavuje ju dej diela, ktorý je ale nevýrazný, jednoduchý, vytvorený z niekoľkých dejových epizód (únos Eleny, zabitie sokola, priznanie sa kráľovi) a žánrových obrázkov prírody a vidieka (tanec na lúke, hostina pri vatre).

Celá skladba pozostáva z 250 strof. Jedná sa o strofy desaťveršové s rýmovou schémou ababccdeed.

 

Hlavné postavy:

 

MARTIN HUDCOVIE – netradičná romantická postava, bez konfliktov a protikladov. Jediným romantickým prvkom u uvedenej postavy je to, že pociťuje v duši veľkú túžbu byť slávnym, nechá sa viesť hlasom srdca. Martin je vykreslený ako ideálny predstaviteľ ľudu, zrodený ako syn prírody, s veľkým a hlbokým vzťahom k prírode. Pochádza zo sedliackeho rodu, mal veľmi dobrých rodičov a aj on im bol dobrým synom. Martin je čestný, statočný, nemá rád násilie, nespravodlivosť, vždy je rozhodnutý ich trestať. Miluje svoju Elenku, je jej verný. Má úctu aj ku kráľovi, k slobode, k tradíciám, pôvodu.

ELENA – ideálna predstaviteľka slovenského ľudu, krásne dievča, poslušná a milujúca dcéra, verná a oddaná svojmu Martinovi. V porovnaní s Martinom ide o málo prepracovanú postavu.

KRÁĽ MATEJ – historická postava, výrazne zidealizovaná. Autor panovníka vykreslil s ohľadom na potreby a túžby slovenského ľudu – teda ako panovníka, ktorý má veľký záujem o ľud, o jeho potreby a život. Neustále sa o ľud a jeho názory zaujíma a snaží sa mu vyhovieť (ocení statočnosť a čestnosť Martina, vernosť Eleny, Martinovi dovolí ponechať si v Čiernom pluku kroj, valašku, vrkoče a Elenu,...). Má rád slovenskú prírodu, Tatry, Váh, Hron a ich okolitú prírodu.

 

 

Skladba sa skladá z piatich spevov: MARTIN, DRUŽINA, SLATINSKÝ JARMOK, VOHĽADY, LAPAČKA

 

Dej:

 

 

Martin skladba začína lyrickým opisom Poľany a Detvy a zrodom Martina, ktorý sa narodil v lone nádhernej slovenskej prírody:

 

Ako by Detva obrov nemala!-

Mať zrodila v poli syna,

trávovú plachtu porozvíjala,

z buka na buk ju pripína;

prvý raz oči šuhaj roztvorí,

čo vidí? – výsosť Poľany hory

a opachy nezvratných skál;

a spustí zraky prvé v doliny,

čo vidí? – hory zázračnej stíny

a prekrásnu slovenskú diaľ.

 

Je nedeľa, lúka zakvitla devami, je medzi nimi aj Elena. Martin prichádza na lúku už ako mládenec, zatancuje si s najkrajšou z nich a odíde do hory. Po ceste zbadá sokola, ako útočí na bezbranného zajaca. Martinovi sa zdá, že boj je nerovný, a preto zasiahne valaškou a sokola zabije. Z výšin zbojníckej Poľany začuje hlas gájd (autor v piesni tuší príchod nových časov pre slovenský národ, cíti hlas nových osudov). Začne váhať. Nevie, či zbehnúť do doliny, kde ho čaká rodina, alebo nasledovať volanie gájd. Martin v srdci cíti veľkú túžbu po sláve.

 

Družina – spev začína lyrickým opisom Poľany, jej krás a dôstojnosti. Na Poľane horí vatra, pri vatre sedí skupina mládencov s bačom, opekajú barana a chystajú hostinu. Básnika teší pohľad na nich a pýta sa vrstovníkov:

 

Čo, vrstovníci moji, myslíte?-

Nie je to už nádeje svet,

keď už vo svojom mladom úsvite

národ si vie krásne hovieť?-

Nie je to zora budúcej slávy,

keď z nešťastia si blaženosť spraví

umná živnosť nášho ľudu?-

on v púšti stojí a v nebi žije:

Čo, keď sa puk ten vo kvet rozvije?

Svety nám závidieť budú!

 

Autor vyzýva všetkých, aby si viacej a dôraznejšie všímali prítomnosť, aby viacej dôverovali budúcnosti, menej obdivovali cudzí svet:

 

Neuzeraj sa v cudzom zrkadle –

každý svet má svoju koľaj,

nechoď sa hľadať v časy zapadlé,

na vlastný čas sa odvolaj!-

 

Nad Poľanou zavládne ticho, len podozrivé postavy snoria po okolí, zajmú Elenu, ktorá hľadala Martina. Martin sa medzitým priznal kamarátom, že zabil sokola. Zbadajú, že sokol má na nohe krúžok, aký mávajú na nohe kráľove sokoly. Martin sa rozhodne čestne priznať a odíde domov. Cestou natrafí na zbojníkov, ktorí vlečú plačúcu Elenu. Strhne sa krátky boj a Martin Elenu oslobodí. Dohodnú sa, že sa stretnú v Slatine.

 

Slatinský jarmok – kráľ sa rozhodne, že príde do Slatiny. Chce vidieť ľud, dozvedieť sa, ako ľud žije a zabáva sa. Kráľ po ceste oznámi, že chce potrestať sprisahancov proti jeho kráľovskej moci. Všetci okolo mu prevolávajú na slávu. Do Slatiny príde aj Elena a aj ona uvidí kráľa. Martin ide za kráľom, aby sa priznal. Najprv ide na Zvolenský zámok, kde ho drábi skoro poviazali. Nakoniec sa od kamaráta dozvie, že kráľ je v Slatine. Martin ho tam vyhľadá a otvorene mu povie, prečo ho hľadá. Kráľ sa nenahnevá, chce vedieť, prečo to Martin urobil, páči sa mu Martinova smelosť, otvorenosť, statočnosť. Martin mu dokonca povie aj o bitke so zbojníkmi, o vyslobodení Eleny a zranení zbojníka. Martin dostane od kráľa koňa a kantár.

 

Vohľady – je sobota večer, Anjel Pána ukončil šesťdňovú lopotu. Detva odpočíva, je ticho, všetko spí, len na priedomí Elena čaká svojho Martina. Hrá na drumbli, ktorej nežný zvuk sa rozlieha celým okolím. Zrazu k nej príde neznámy muž – mladý vojak v bielom kepeni, na prsiach mu presvitá ligotavá hviezda, ukrytá pod kepeňom. Mladý pán sa Elene začne zaliečať, vraj sa rád pozerá do jej ružových tvárí. Elena mu pohrozí zauchom a varuje ho pred Martinom. Mladý pán chce, aby mu zaspievala. Na spev je už neskoro, preto mu Elena zahrá na drumbli. Ako odmenu dostane zlatý prsteň.

Záver spevu je veľmi romantický – Martin a Elena sedia na podstení, obklopuje ich nežný, vrúcny cit, plný rozochvenia, obáv z rozlúčenia. Láska dvoch mladých ľudí vyvolá aj u autora spomienky na jeho lásku.

 

Lapačka – opäť ožíva atmosféra lapačiek. Po Detve zvonia ostrohy, naskakujú čákovy na hlavách, mihajú sa kohútie perá. Vábnici s primášom Pištom chodia po dedine. Sud vína pred hostincom je už pripravený pre verbovancov. Pokoj v dome Hudcovcov narušia kráľovskí poslovia. Prichádzajú za Martinom a oznamujú mu, že sa má hneď poberať na zámok. Martinova matka plače. Na zámku Martina prijíma kráľ Matej, oznamuje mu, že bude loviť iných sokolov – vrahov v Čiernom pluku. Martin prisahá vernosť svojmu kráľovi, ale žiada, aby mu ponechal Elenu, valašku, kroj, vrkoče a fujaru (symboly slovenského národa).

 

Budem vám slúžiť, pán môj a kráľ môj,

v akýchkoľvek búrach žitia:

ale ako ja pôjdem v tvrdý boj,

keď mi všetko milé schytia?

 

 

Zopakujte si:

 

  1. Zopakujte základné životopisné údaje A. Sládkoviča.

  2. Charakterizujte literárnu tvorbu A. Sládkoviča.

  3. Charakterizujte hlavné postavy diela Detvan.

  4. Pomenujte najdôležitejšie symboly slovenského národa zdôraznené v diele Detvan, vysvetlite ich význam.

 

Použitá literatúra:

 

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7

MATURUJEM ZO SLOVENĆINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBM 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4