Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
Sören Kierkegard (1813-1855)
Kierkegard je predstaviteľ dánskej filozofie. Je predchodcom existencializmu. Sören pochádzal z bohatej rodiny obchodníka. Ako mladému mu zomrela mama a aj päť súrodencov. Otec ho vychovával striktne nábožensky a táto výchova sa premietla do celého jeho neskoršieho života. Keď bol ešte mladý, umrel mu aj otec a zanechal mu väčší majetok. Tento však Kierkegaard nezhodnotil. Použil ho na svoje diela a ku koncu svojho života musel trieť biedu. Svoju životnú lásku Reginu kvôli askéze a prísne náboženskému štýlu života od seba odohnal. Následné trýznenie považoval za cestu k Bohu. Umrel ako 42 ročný v Kodani.
Vo filozofii sa venuje individuálnej existencii. Tvrdí, že to, čo je subjektívne je pravdivé a pravda nie je dôležitá. To čo je podstatné je subjektívna pravda. Svojou filozofiou sa Kierkegaard snaží nájsť tú pravú subjektívnu pravdu. Najlepšie jeho filozofiu vystihujú odpovede na otázky: „existuje Boh?“ a „kto je to človek?“. Na prvú otázku odpovedá, že ak človek vo svojom vnútri cíti, že Boh existuje, nepotrebuje riešiť túto otázku. Jednoducho existuje. Ak však taký pocit nemá, tak pre neho neexistuje. Na druhú otázku „kto je človek?“ sa podľa Kierkegaarda nedá odpovedať, lebo na to, aby sme dostali správnu definíciu, museli by sme poznať každého jedného človeka. To je ale nemožné rovnako ako odpoveď na túto otázku.
Kierkegaard hovorí o troch štádiách existencie:
-
estetické štádium - predstavuje to najnižšie štádium ľudskej existencie a dá sa definovať ako povrchný život. Hlavným pojmom tohto štádia je zábava a nuda. V tomto štádiu však človek začína pochybovať o správnosti svojho života a toto pochybovanie znamená, že sa môže presunúť do vyššieho štádia, do etického štádia človeka.
-
etické štádium existencie – v tomto štádiu sa u človeka ukazuje hlboký morálny zmysel existencie. Ide o rozlíšenie dobrého a zlého morálne správneho a morálne nesprávneho. V tomto štádiu človek zároveň hodnotí a snaží sa chápať isté morálne pravidlá a žiť podľa nich.
-
náboženské štádium existencie – je to najvyššie štádium existencie, kedy sa človek dostáva k viere. Viera podľa neho začína tam, kde sa končí myslenie a rozumovosť. Je to najväčší prejav slobody, ktorý sa odzrkadľuje v nasledovaní Ježiša Krista. Každý človek osobne chápe Boha a osobne ako individualita ho aj hľadá. Boh a jeho pravda je osobná.
Medzi najvýznamnejšie patria jeho diela: „Buď - .alebo“, „Pojem strachu, „Nemoc k smrti“ a ďalšie.
Arthur Schopenhauer (1788-1860)
Arthur Schopenhauer pochádzal z rodiny bankára a spisovateľky. Jeho mama nebola kvôli jej moderným názorom jeho obľúbenou osobou a keďže sa nepohodli prerušil s ňou akékoľvek kontakty. Po obchodnej dráhe v mladosti sa vydal na dráhu filozofie a oslovili ho aj jazyky. Neskôr pôsobil ako profesor na univerzite v Berlíne. Jeho filozofia je však za jeho života nepochopená a slávu si získava až po svojej smrti.
Filozofiu Arthura Schopenhauera môžeme uchopiť v dvoch pojmoch. Je to voluntarizmus (vôľa ktorá všetko riadi )a iracionalizmus (rozumom podstatu sveta nemôžeme uchopiť).
Človek si utvára predstavy o skutočnosti na základe zmyslového a racionálneho vnímania, ktoré sú ovplyvnené pred skúsenostnými (apriórnymi) formami t.j. priestorom, časom, kauzalitou. Človeka pri tom ovláda svetová vôľa. Je to životná vôľa každého človeka. Ovláda jeho myseľ, konanie i emócie. Existencia človeka nemá žiaden zmysel. Človek vôli podlieha - chce stále niečo dosiahnuť a keď to dosiahne, tak potom chce dosiahnuť iné a je opäť nespokojný. Človek sa na svete iba trápi. Za absurdné považuje Schopenhauer to, že život nemá pokračovanie a jeho rozvoj končí zánikom – smrťou. Celá existencia smeruje ku zániku a je k nej čoraz bližšie.
Schopenhauer tvrdí, že aj láska a manželstvo je výsledkom pôsobenia svetovej vôle. Ľudia sa spolu spájajú aby splodili potomstvo, pričom prežívajú zdanlivé šťastie a lásku. Toto šťastie ale nie je reálne. Je to len pôsobenie vôle. Schopenhauerova filozofia je pesimistická, ale neustále hľadá východisko. Schopenhauer definuje nasledovné východiská z reality života a existencie:
-
zmiernenie pocitu beznádeje – súcit s ostatnými pri ich trápení pomôže človeku zmierniť svoje vlastné utrpenie.
-
samovražda – nie je dobrý spôsob riešenia nezmyselnosti existencie. Samovražda totiž len potvrdí dominanciu vôle nad človekom. Lebo samotná svetová vôľa spôsobí, že človek v domnení, že koná správne sa zabije.
-
dočasný únik z tohto sveta je prežitie estetického zážitku. Tento zážitok človek prežíva predovšetkým v hudbe alebo maliarstve.
-
nirvána – je to skutočný spôsob ako sa odpútať od pozemského života. Nirvánu dosiahneme jedine cez askézu. Vďaka askéze sa človeku podarí nezúčastňovať sa života a tým odpútať sa od svetovej vôle. Je to jediná skutočná cesta k nirváne.
Schopenhauer prezentoval aj názor, že človek dedí svoj intelekt a emocionalitu po mame a po otcovi svoj charakter. Badal to na svojich vlastnostiach a vlastnostiach svojich príbuzných.
Otázky na zodpovedanie:
-
Definujte filozofiu Sörena Kierkegaarda
-
Ako Kierkegaard odpovedá na otázku „Kto je človek?“
-
Ktoré sú 3 štádiá existencie podľa Kierkegaarda?
-
Definujte filozofiu a život A. Schopenhauera!
-
Aké východiská z reality života definuje?
Použitá literatúra:
-
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
-
A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
-
I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005
Zdroj obrázkov:
-
http://www.art-prints-on-demand.com/kunst/angilbert_goebel/portrait_schopenhauer.jpg
-
http://cineclubecovilha.com/image/screen/Soren-Kierkegaard.jpg