Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš



Friedrich Nietzsche (1844-1900)


Zdroj:1.http://www.srlucero.com/Existentialism/images/nietzsche.jpg

 

 

Friedrich Nietzsche je najvýznamnejším filozofom 19. storočia v Nemecku a v Európe. Narodil sa v rodine evanjelického farára, ale ten zomrel keď bol Nietzsche ešte malý chlapec. Vychovávala ho mama. Celý život až do dospelosti sa stýkal len zo ženami, čo na jeho povahe zanechalo isté následky. Bol veľmi šikovný a snažil sa aj sám vzdelávať. Už v dvadsiatich štyroch rokoch bol profesorom na univerzite v Bazileji. Nietzsche miloval hudbu o ktorej hovoril, že je pre neho cestou života. Bez hudby by bol vraj jeho život omylom. V Bazileji sa neskôr spoznal so skladateľom Richardom Wagnerom. Posledné roky pred smrťou sa Nietzschemu veľmi zhoršil zdravotný stav. Krátko pred smrťou takmer oslepol a bol odkázaný na pomoc druhých.

Filozofia a teórie, ktoré Nietzsche vytvoril sú veľmi ťažké na pochopenie. Preto majú obrovskú aj umeleckú hodnotu. V jeho dielach sa častokrát stretneme s obrazmi, metaforou či metonýmiou. Rovnako ako Schopenhauer preberá aj Nietzsche učenie o svetovej vôli. Kým ju však Schopenhauer chápe čisto metafyzicky, Nietzsche metafyziku rázne odmieta. Tvrdí, že metafyzika nie je dobré poznanie.


Ľudstvo podľa Nietzscheho prechádza nasledovnými životnými štádiami: (opäť sa vyjadruje veľmi metaforicky)


  1. duch sa premieňa na ťavu – ľudia sa riadia istými hodnotami a pravidlami. Uctievajú Boha a snažia sa žiť tak, aby si tohto Boha nepohnevali resp. aby dodržiavali všetky uznávané morálne normy.

  2. ťava sa premieňa na leva – Hlavným znakom tohto štádia je posun k nihilizmu - k dekadencii ľudstva. Ľudia už neuznávajú žiadnu autoritu a ani žiadne morálne pravidlá či hodnoty. Tu vyriekol Nietzsche svoje slávne slová „Boh je mŕtvy! Boh zostáva mŕtvy - my sme ho zabili“ Riešenie je v rozbití starých hodnôt a zrušení starých morálnych pravidiel. Nietzsche bol preto nazývaný aj ako filozof s kladivom, lebo sám rozbíjal staré hodnoty.

  3. lev sa mení na dieťa – Neexistujú už staré hodnoty ani žiadne pravidlá. Je preto potrebné vytvoriť nové. Tieto dokáže vytvoriť jedine „nadčlovek“ (Übermensch).


Človek je medzistupňom medzi opicou a nadčlovekom. Človek ako taký je výsledkom vývinu prírody. Nadčlovek je výtvor vlastnej aktivity človeka. Vôľa k životu sa u neho mení na vôľu k moci. Nadčlovek je silná individualita, ktorá má moc meniť seba samého, vie vyhodnotiť čo je dobré a čo je zlé. Dobré je všetko to, čo uchopuje moc človeka a zlé to čo mu ju odoberá. Pri nadčloveku sa vôľa k životu mení na vôľu k moci. Poznanie je pri tom chápané ako prostriedok k moci – nástroj k moci. Všetka činnosť nadčloveka je sebecká, egoistická, panovačná a smeruje k jeho rozvoju.

Nadčlovek dokáže ovplyvniť svoje vnímanie sveta a vnímanie samého seba. Nadčlovekom sa však nemôže stať každý. Z celého ľudstva je to prisúdené len istým jedincom. Spoločnosť a ľudstvo by sa malo správať tak, aby bol umožnený vývoj nadčloveka. Nadčlovek má zase žiť slobodne, v súľade so sebou samým a tiež s dôrazom na svoj rozvoj.


Aj v učení o morálke sa vyskytuje ideál nadčloveka. Nietzsche rozdeľuje morálku na

 

  1. morálku otrokov – je to morálka tých, ktorí sú slabí a svoje slabošské vlastnosti nazývajú cnosťou. Medzi ne patria pokora, skromnosť, súcit s inými, askéza a iné.


  1.  morálku silných – je to morálka skutočných nadľudí a tvoria ju všetky hodnoty, ktoré im umožňujú napredovať a nebrzdia ich v tomto rozvoji.


Bolesť, utrpenie, nešťastie a trýznenie sú pre človeka veľmi potrebné, lebo vďaka nim človek poznáva čaro a krásu opačných hodnôt (šťastie, radosť, krása ...) a zároveň človeka dokážu posilniť a kultivovať. Známy je jeho výrok „Čo ma nezabije, to ma posilní“.


Najvýznamnejšie diela F. Nietzscheho sú nasledovné: „Mimo dobra a zla“, „Genealógia morálky“, „Tak vravel Zarathustra“.

 

 

 

Henri Bergson (1859-1941)


Zdroj:1.http://www.nndb.com/people/215/000084960/bergson-3-sized.jpg

 

 

Bergson je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. Bol veľmi vzdelaný a venoval sa viacerým odborom. Pôsobil ako univerzitný profesor na Collége de France. Bergson sa venoval veľmi zaujímavému fyzikálnemu javu – času. Čas sa snaží Bergson vysvetliť filozoficky. Čas je treba vnímať dvojako a to ako vnútorný čas a vonkajší (objektívny) čas.

Vonkajší (objektívny čas) je vlastne čas fyzikálny, tak ako ho poznáme, ako ho vnímame v objektívnom svete. Vnútorný čas je neopakovateľné trvanie istej udalosti istého momentu. Tento moment je jedinečný a už sa nedá viac vrátiť späť. Takéto momenty nevyhnutne patria k životu človeka. Čas je to, čo človeku dáva slobodu a zároveň istý priestor na sebarealizáciu. Čas je ten priestor ktorý človek na zemi má.


Podľa Bergsona má človek len dve poznávacie schopnosti a to sú


  1. intuícia – je to vycítenie. Vďaka intuícii dokážeme vycítiť istú bezprostrednosť života jeho radosti a náznaky. Intuícia nepozná analýzy ani rozumové hodnotenia. Je to vlastnosť každého človeka.

  2.  rozum – je pre človeka typický.



 

Wilhelm Dilthey (1833-1911)


Zdroj:1.http://www.enotes.com/w/images/thumb/d/df/Dilthey1-4.jpg/200px-Dilthey1-4.jpg

 

 

Na hermeneutiku nadviazal ďalší filozof 19. storočia Wilhelm Dilthey. Dilthey bol profesorom filozofie na univerzite v Berlíne. Nadviazal vo svojom učení na tradíciu hermeneutiky a tiež na Henriho Bergsona. Tvrdí totiž, že v živote človeka je nevyhnutné vedieť sa vcítiť do druhého a pochopiť tak život zvnútra. Ide o spolu prežívanie alebo znovu prežívanie s druhým. Len takto sa dá správne chápať život zvnútra. Ide o psychologický postup chápania života. Moderný človek má podľa neho v sebe dejinnosť. Človeka dejinnosť obklopuje neustále. Dilthey sa snaží vysvetliť ako správne chápať individualitu cez duchovné vedy.


 

 

Scientistický prúd filozofie 19. stor. - Marxizmus


Marxizmus je filozofický prúd, ktorý vznikol v druhej polovici 19. storočia. Zakladatelia tohto prúdu, sú Karol Marx (1818 – 1883) a Friedrich Engels (1820 – 1895). Marx pochádzal z advokátskej rodiny. Pochádzal z Nemecka, no ešte v mladosti sa presťahoval do Londýna, kde prežil celý svoj život. V Anglicku sa stretol s Friedrichom Engelsom. Spoločne sa angažovali v robotníckom hnutí. Bol to práve Engels, ktorý inšpiroval Marxa vo filozofických úvahách. Spoločne vytvorili filozofiu marxizmu, ktorá bola neskôr zneužitá pre politické ciele (komunistami).

 

Marx tvrdil, že spoločnosť sa skladá zo sociálnej základne, (ktorú tvorí materiálna a sociálna oblasť) a sociálnej nadstavby (tú tvoria hlavne morálka, zákony, umenie, filozofia, vedomosti, atď.).


 

Sociálna základňa má tri úrovne:


1. Prírodné zdroje – je to nerastné bohatstvo daného štátu. Pôda, ktorá určuje čo sa môže a čo sa dá pestovať. A sú to aj geografické podmienky štátu. Prírodné zdroje teda určujú charakter ekonomiky štátu. (V štáte sa môže vykonávať len taký druh ekonomiky, ktorý má dostatočné množstvo surovín na spracovávanie)


2. Pracovné sily – je to robotnícka trieda (robotníci a pracujúci – spracovávatelia prírodných zdrojov).


3. Pracovné vzťahy – je to vzťah medzi robotníkmi a medzi zamestnávateľmi. Robotníci v tomto reťazci vytvárajú hodnoty. Spracovávajú prírodné zdroje a tým vytvárajú produkty, ktoré majú isté hodnoty. Hodnota je vyjadrená prostredníctvom predajnej ceny.


Pomocou predajnej ceny vysvetľuje Marx vykorisťovanie. Predajná cena - je cena materiálu, cena práce a zisk, ktorý si majiteľ výrobku jeho predajom zarobí. Takýto majiteľ je Marxom označený ako "kapitalista“. Kapitalizmus Marx považuje za zlú formu zriadenia štátu, lebo je to systém, ktorý väčšinu vykorisťuje a menšine prináša úžitok. Podľa Marxa existujú v kapitalizme dva druhy paradoxu.


Prvý paradox je to, že človeka má práca šľachtiť, má ho robiť zručnejším a lepším. Má ho zároveň obohacovať. No v kapitalizme človek pracuje aby vytvoril čo najviac hodnôt a teda čím najvyšší zisk. Pri neprimerane dlhej a ťažkej práci však dostáva minimálny plat a to ho ubíja a vytvára pocit nechutenstva do práce. A teda paradox je v tom, že aj napriek tomu, že má práca človeka šľachtiť, v kapitalizme ho vykorisťuje a zneužíva na tvorbu hodnôt, čím vyvoláva práve opačný efekt.


Druhý paradox je v tom, že keď robotníci vytvárajú veľký zisk je tento používaný ďalej na modernizáciu. Modernizácia znamená nahradenie pracovnej sily iným „moderným“ strojom alebo inými postupmi. Veľký zisk, ktorý robotníci vytvárajú je opätovne používaný na modernizáciu a teda na likvidáciu pracovných miest. Toto Marx považuje za podkopávanie vlastných základov kapitalizmu. Následná nezamestnanosť vedie k nespokojnosti a k revolúcii.


Revolúcia je cesta od kapitalistickej vykorisťovateľskej spoločnosti k spoločnosti socialisticko – komunistickej. Prechod týchto dvoch systémov tvorí diktatúra proletariátu. (nariadenia a diktatúra). Zavedenie komunistickej spoločnosti pritom znamená absolútne zrovnoprávnenie všetkých ľudí. Základným kameňom tohto systému je sociálna rovnosť a spravodlivosť. V štáte neexistuje žiadna súkromná sféra a všetko je viac-menej spoločné. Neexistujú taktiež žiadne spoločenské vrstvy, jedine robotnícka trieda, ktorej sú všetci členom. Jednotlivec, by mal prispievať do spoločnosti podľa svojich maximálnych možností a brať by mal len na základe svojich nutných potrieb.


Marxizmus sa do praxe zavádzal tak v západnej ako aj východnej Európe. V 20. storočí sa z tejto filozofickej teórie vyvinulo praktické smerovanie politických systémov štátov v Európe. Vznikli 2 prúdy a to


1. Sociálna demokracia – (západo-marxistické myslenie). Základom bol pomalý a nenásilný prechod ku komunizmu. Základným kameňom tohto prístupu boli sociálne reformy. Tento prístup sa objavil v mnohých krajinách západnej Európy. Dnes máme taktiež strany a politické hnutia sociálnej demokracie. Sú to všeobecne povedané ľavicovo orientované strany.

 

   2. Leninizmus - je to východo-marxistické myslenie vychádzajúce z učenia V.I. Lenina. Leninizmus znamená radikálny a rýchly postup pri premene na komunistický režim. Základným kameňom nie sú reformy, ale revolúcia, ktorá nastolí komunizmus okamžite a nie postupne. Lenin považoval pomalú premenu cez sociálne reformy za príliš neefektívne zdĺhavý proces. Lenin a komunistický režim východných štátov zneužil teóriu marxizmu na svoje účely. Aj napriek nespravodlivostiam a krutostiam, ktoré leninizmus priniesol zmanipulovaním teórie marxizmu je nutné povedať, že marxizmus ako teória K. Marxa a F. Engelsa bola dobre spracovaná. Ich prvotnou úlohou bolo, aby sa našiel ideálny systém vedenia spoločnosti. Čo sa Marxovi a Engelsovi skutočne podarilo. Len vďaka zneužitiu komunizmu je táto teória dnes zatracovaná a v konečnom dôsledku nepochopená .



 

Otázky na zopakovanie


  1. Definujte Nietzscheho filozofiu

  2. Aké štádiá vývinu človeka rozpoznáva?

  3. Ako Nietzsche rozdeľuje morálku?

  4. Ako chápe H. Bergson čas?

  5. Prečo je dôležité pre život človeka vcítiť sa do druhého? (W. Dilthey)

  6. Definujte čo je to marxizmus!

  7. Aké 3 úrovne má sociálna základňa?


Použitá literatúra:

  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005


Zdroj obrázkov:

  1. http://www.srlucero.com/Existentialism/images/nietzsche.jpg

  2. http://www.nndb.com/people/215/000084960/bergson-3-sized.jpg

  3. http://www.enotes.com/w/images/thumb/d/df/Dilthey1-4.jpg/200px-Dilthey1-4.jpg