Vypracovala: Juráková Beata
Tridsaťročná vojna bola náboženským a mocenským konfliktom v Európe v rokoch 1618 - 1648. Začala sa ako rozpor medzi katolíkmi a protestantmi v Európe. Vojna zasiahla strednú, západnú a juhozápadnú Európu a prebiehala v 5 etapách. Skončila sa v roku 1648 Vestfálskym mierom (kompromisom).
Etapy vojny:
-
česká vojna (1618-1620)
-
falcká vojna (1620-1624)
-
dánska vojna (1625-1629)
-
švédska vojna (1630-1635)
-
švédsko-francúzska vojna (1635-1648)
Bojujúce strany
Katolícka liga - rakúski a španielski Habsburgovci, poľskí králi, pápež, niektoré nemecké kniežatá.
Cieľ: nadvláda v Európe a protireformácia.
Na čele vojvoda Maximilián I. Bavorský.
Protestantská únia- Nizozemsko,Dánsko, Nórsko, Anglicko, Švédsko, protestantské nemecké kniežatá a nekatolícke uhorské a české stavy, katolícke Francúzsko.
Cieľ: oslabiť moc Habsburgovcov a zabezpečiť náboženskú slobodu v Európe.
Na čele Fridrich V. Falcký.
Príčiny:
1. Snaha Habsburgovcov o nadvládu v Európe.
2. Náboženské rozpory – katolíci (Katolícka liga) proti protestantom (Protestantská únia).
3. Boj proti reformácii.
4. Snaha niektorých štátov (najmä Francúzska) o upevnenie svojej hospodárskej pozície.
Priebeh:
Česká vojna (1618-1620)
Česká vojna alebo české stavovské povstanie - prvá fáza tridsaťročnej vojny. České protestantské stavy sa vzbúrili proti cisárovi Matejovi II. Habsburskému, pretože ich práva boli porušované. Obeťami vzbury boli katolícki miestodržitelia, ktorých vyhodili z okien Pražského hradu - druhá pražská defenestrácia.Českí páni hľadali pomoc v protestantskej Európe a na ich stranu sa postavila protestantská únia pod vedením Fridricha Falckého, ktorého si zvolili za českého kráľa. Keďže vládol len jednu zimu, dostal prezývku „zimný kráľ“. Nový cisár Ferdinand II.Habsburský zorganizoval silné žoldnierske vojsko. 8. novembra 1620 v bitke na Bielej hore boli české protestantské stavy porazené. Následky pre český národ boli: poprava 27 účastníkov odboja (medzi ktorými bol aj slovenský lekár a cisárov osobný lekár Ján Jesenius), zhabanie majetku protestantských šľachticov a prenasledovanie protestantov, z ktorých mnohí odišli do vyhnanstva (napríklad aj Ján Amos Komenský).
Pražská defenestrácia
Jan Jesenius
Falcká vojna (1620-1624)
Vo falckej vojne sa odohrávali najťažšie boje v Nemecku a Fridrich Falcký sa snažil zvrátiť výsledok bitky na Bielej hore, ale vojsko Katolíckej ligy na čele s Tillym ho porazilo a stratil územie a majetky v Hornom Falcku.
Dánska vojna (1625-1629)
V roku 1625 dánsky kráľ Kristián IV. vystúpil proti vojskám Katolíckej ligy. V decembri 1625 bola vytvorená tzv. Haagská koalícia medzi Holandskom, Dánskom a Anglickom. Cisár Ferdinand II. proti nim vyslal armádu na čele s Albrechtom z Valdštejna. Medzitým Tilly porazil Kristiána IV. pri Luttere a po príchode Albrechta z Valdštejna z Uhorska zaútočili obidve armády na Dánsko. V máji 1629 bol Kristián IV. prinútený uzavrieť Lubecký mier.
Albrecht z Valdštejna
Švédska vojna (1630-1635)
Do vojny sa zapojili Švédi na čele s kráľom Gustávom II. Adolfom, ktorý chcel ochraňovať nemeckých protestantov, ale zároveň ochrániť záujmy Švédov v oblasti Baltského mora. V roku 1630 sa vylodil v Pomoransku a prenikol až do južného Nemecka. Kráľovi Ferdinandovi II. Habsburskému pomohol Albrecht z Valdštejna. Švédsky kráľ padol a zomrel aj Albrecht (bol zavraždený v Chebe).
Gustáv II. Adolf
Švédsko-francúzska vojna (1635-1648)
Posledná fáza tridsaťročnej vojny začala v lete 1635 spojenectvom Švédska a Francúzska proti Španielsku. Počas vojenských operácii bolo veľmi spustošené Bavorsko, Čechy, Sasko, Brandembursko a Porýnie. Všeobecná vyčerpanosť viedla k podpísaniu vestfálskeho mieru dňa 24.10.1648.
Vojaci v 30-ročnej vojne
Významné dátumy:
1620 Bitka na Bielej hore - víťazstvo cisárskych vojsk
1625 Dánsko vstúpilo do vojny
1629 Lubecký mier
1630 Švédsko vstúpilo do vojny
1631 Bitka pri Breitenfelde - porážka cisárskych vojsk.
1632 Bitka pri Lutzene - víťazstvo Švédov, ale kráľ Gustáv II. Adolf zahynul v boji
1635 Francúzsko vstúpilo do vojny na strane protestantov
1648 Vestfálsky mier – koniec vojny
Hlavné výsledky:
-
Víťazmi boli Francúzsko (získalo územie po Rýn), Švédsko (získalo pobrežie Baltského mora)a Brandenbursko (získalo Východné Pomoransko).
-
Nizozemsko a Švajčiarsko prestali byť súčasťou rímskonemeckej ríše a získali nezávislosť.
-
Rozpad Svätej ríše rímskej na 296 drobných štátikov - najvýznamenjšími sa stali Bavorsko a Brandenbursko.
-
Podľa zásad augsburského mieru bolo protestantské vyznanie zrovnoprávnené s katolíckym.
-
Upevnila sa moc Habsburgovcov v habsburskej monarchii.
-
Prehĺbili sa hospodárske rozdiely medzi vyspelou západnou Európou (na čele s Francúzskom) a zaostalou východnou Európu (na čele s Ruskom).
-
Vojna znamenala vyvraždenie množstva obyvateľov Európy, hlad, chudobu a epidémie chorôb.
Úlohy:
1. Aký charakter mala 30-ročná vojna?
2. Ktoré štáty bojovali proti sebe v 30-ročnej vojne?
3. Stručne opíš etapy 30-ročnej vojny.
4. Aké boli hlavné výsledky 30-ročnej vojny?
Použitá literatúra:
1. Múcska, V. a Skladaný, M.: Európa v období stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1996
2. Vorel, P.: Velké dějiny zemí Koruny české, Paseka, Praha 2005
3. Kronika lidstva, Fortuna Print, Bratislava 1992
Obrazové materiály:
http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cesk%C3%A1_vojna
http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Jesenius
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Albrecht_von_waldstein.jpg
http://sk.wikipedia.org/wiki/Gust%C3%A1v_II._Adolf
http://www.1sg.sk/www/data/as/projekty/2006_2007/champions/vojny/web/dejepis.html