Evidencia majetku

Vypracovala: Ing. Anna Mattová

Každý podnik by mal poznať, aký majetok vlastní a tiež v akom množstve a v akej hodnote. Z toho dôvodu sa v podniku vedie evidencia majetku. Evidencia dlhodobého hmotného a nehmotného majetku sa vedie na inventárnych kartách. Zásoby materiálu, tovaru, nedokončenej výroby, či hotových výrobkov sa vedú na skladových kartách. Evidencia pohľadávok sa vedie v knihe vydaných /odberateľských/ faktúr. Peniaze v hotovosti – každý príjem či výdaj sa eviduje v pokladničnej knihe. Takisto v podniku sa evidujú aj ceniny podľa jednotlivých druhov – poštové známky, kolky, telefónne karty i stravné lístky. Peniaze uložené na účtoch v bankách sa evidujú podľa jednotlivých otvorených účtov v komerčných bankách i podľa druhu meny.

V rámci evidencie majetku sa v podniku vykonávajú dve činnosti:

• inventúra

• inventarizácia

Priebeh inventúry a inventarizácie vymedzuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Inventúra je činnosť, pri ktorej sa zisťuje skutočný stav majetku a tiež vlastného imania a záväzkov v peňažných jednotkách a ak to charakter majetku dovoľuje, tak aj v jednotkách množstva /kusy, metre, kilogramy.../ k určitému dátumu, obvykle k 31. 12. bežného roka.

Spôsoby inventúry:

Inventúra môže byť:

• fyzická – inventúra, pri ktorej sa zisťuje skutočný stav majetku hmotného, prípadne i nehmotného charakteru a to vážením, meraním, spočítavaním a podobne. Takto sa robí inventúra napríklad pri zásobách, dlhodobom hmotnom i nehmotnom majetku, peniazoch v hotovosti a podobne.

• dokladová inventúra – robí sa pri majetku, vlastnom imaní i záväzkoch, kde nie je možné vykonať fyzickú inventúru, napr. pri pohľadávkach voči odberateľom, záväzkoch voči dodávateľom, ale aj pri peňažných prostriedkoch na bankových účtoch, bankových úveroch a podobne.

• kombinovaná – kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry.

Fyzická a dokladová inventúra sa môže vykonať kedykoľvek, najčastejšie však k 31. 12. daného roka.

Dokladom o vykonaní inventúry je Inventúrny súpis /viď. prílohu č. 1/. Inventúrny súpis obsahuje:

• názov a sídlo podniku,

• deň začatia inventúry,

• stav majetku s uvedením množstva a ceny,

• miesto uloženia majetku,

• meno, priezvisko a podpis osoby zodpovednej za príslušný druh majetku,

• zoznam záväzkov a ich ocenenie,

• meno, priezvisko a podpis osoby zodpovednej za vykonanie inventúry.

Inventúrou sa v podniku zisťuje len skutočný stav jednotlivých druhov majetku, vlastného imania a záväzkov. Zatiaľ však podnik nevie, či tento skutočný stav je totožný s účtovným stavom, t. j. s tým, ktorý eviduje v účtovníctve – v účtovných knihách.

Pokračovaním inventúry je porovnanie zisteného – t.j. skutočného stavu so stavom účtovným.

Inventarizácia je činnosť, prostredníctvom ktorej sa porovná skutočný stav majetku so stavom účtovným.

Inventarizácia môže byť:

• riadna – k poslednému dňu účtovného obdobia,

• mimoriadna – úvodná – pri vzniku účtovnej jednotky, alebo pri jej zlúčení, zániku, či iných nevyhnutných prípadoch,

Pri peňažných prostriedkoch v hotovosti /v pokladnici/ sa musí robiť inventarizácia najmenej štyrikrát ročne. Pri zásobách sa môže robiť aj priebežne počas roka.

Ideálnym stavom pri inventarizácii je, keď sa skutočný stav rovná účtovnému stavu, pretože vtedy v podniku nič nechýba ani neprevyšuje.

Ak skutočný stav majetku zistený inventúrou nie je zhodný s účtovným stavom zisteným inventarizáciou hovoríme o inventarizačnom rozdiele:

• prebytku – ak skutočný stav je vyšší ako účtovný stav. Tento rozdiel podnik eviduje ako mimoriadny výnos.

• manku – ak skutočný stav je nižší ako účtovný stav. Pri peňažných prostriedkoch v hotovosti a ceninách hovoríme o schodku. Tento rozdiel podnik eviduje ako mimoriadny náklad. Vo svojej podstate ide o úbytok skutočného stavu majetku, preto podnik musí vyvodiť dôsledky. Vo väčšine prípadov musí tento rozdiel uhradiť osoba hmotne zodpovedná za príslušný druh majetku /najmä ak ide o inventarizačný rozdiel v pokladnici, či v skladoch a pod./

Po uskutočnení fyzickej, dokladovej alebo kombinovanej inventúry sa všetky zistené stavy majetku, vlastného imania a záväzkov zaznamenávajú do inventúrnych súpisov. Inventúrne súpisy musia obsahovať náležitosti stanovené zákonom o účtovníctve a musia byť podpísané pracovníkmi zodpovednými za zistenie skutočného stavu majetku, vlastného imania a záväzkov /tzv. inventarizačná komisia ktorá musí byť minimálne trojčlenná/ a osobou zodpovednou za vykonanie inventarizácie. Inventúrny súpis je vlastne zoznam jednotlivých druhov majetku, záväzkov a vlastného imania, pri ktorých sa vykonala inventarizácia. Za každý druh majetku alebo záväzku sa zostavuje osobitný inventúrny súpis. Zosumarizovaním všetkých čiastkových inventúrnych súpisov dostaneme Inventúrny súpis majetku a zdrojov majetku. Po vypracovaní inventúrnych súpisov sa zisťujú inventarizačné rozdiely. Výsledky porovnania skutočného stavu s účtovným stavom sa uvedú písomne v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis/Inventarizačný protokol/ je účtovným záznamom, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva /viď príloha č. 2/. Mal by obsahovať tieto náležitosti:

• názov podniku,

• porovnanie skutočného stavu majetku s účtovným stavom a vyčíslenie inventarizačného rozdielu,

• návrh na vysporiadanie inventarizačného rozdielu,

• meno a priezvisko a odpis osoby zodpovednej za vykonanie inventarizácie majetku.

Inventúrny súpis majetku, záväzkov a vlastného imania /aktív a pasív/ k 31. 12. bežného roka je vlastne jedným z prvotných odkladov pre zostavenie súvahy ako najdôležitejšieho účtovného výkazu a súčasti účtovnej závierky.

Použitá literatúra:

1. O. Mokos: Ekonomika pre 2. ročník študijného odboru TIS, EXPOL PEDAGOGIKA 2009, ISBN 978-80-8091-164-5

2. R. Šlosár, A. Šlosárová: Účtovníctvo pre 2. ročník obchodných akadémií, , šieste prepracované vydanie, 2005

3. Zákon č. 431/2002 Z.Z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov